Yaa mi ní ɔ nɔ

NÍHI NƐ MAA YE BUA WEKUHI | BI TSƆSEMI

Blɔ Nɔ Nɛ O Maa Gu Kɛ Pee Tsɛ Kpakpa

Blɔ Nɔ Nɛ O Maa Gu Kɛ Pee Tsɛ Kpakpa

 Mɛni ji tsɛ ɔ blɔ nya ní tsumi?

  •   Loko a ma fɔ o bi ɔ. Bɔ nɛ o peeɔ o ní ha amlɔ nɛ ɔ kaa huno ɔ maa tsɔɔ bɔ nɛ o maa pee o ní ha kaa tsɛ hwɔɔ se. Womi nɛ́ ji Do Fathers Matter? de ke:

     “Tsɛ nɛ e yeɔ bua e he piɛɛlɔ nɛ́ hɔ ngɛ e he kɛ ya yeɔ jua, e kɛ lɛ yaa nɛ a ya naa dɔkita, nɛ e hyɛɛ bɔ nɛ bimwɔyo ɔ ngɛ ha ngɛ e nyɛ ɔ mi mi kɛ bɔ nɛ e tsui ngɛ fiae ha ke e yo ɔ ya po skan ɔ, maa pee níhi kɛ ye bua e yo ɔ kɛ bimwɔyo ɔ ke a fɔ lɛ.”

     “Benɛ ye yo ɔ ngɔ hɔ ɔ, I sume nɛ e nu he kaa lɛ nɔ kake too pɛ lɛ e ngɛ si fɔfɔɛ ɔ mi gblee, lɔ ɔ he ɔ i pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ kɛ ye bua lɛ. I kɛ lɛ tsuo wa pee kake kɛ to níhi a he blɔ nya ngɛ bimwɔyo ɔ tsu ɔ mi. Be nɛ ɔ ji be ko nɛ́ e se be kɛ ha wɔ ni enyɔ ɔmɛ tsuo be mi nɛ wa ngɛ níhi dlae kɛ to bimwɔyo ɔ nɛ a ma fɔ ɔ.”​—James.

     Baiblo sisi tomi mlaa: ‘Nyɛ ko fo nyɛ nitsɛmɛ pɛ nyɛ nɔ́ mi, se mohu nyɛ fo ni kpahi hu a nɔ́ mi.’​—Filipi Bi 2:4.

  •   Ke a fɔ o bi ɔ. O ma nyɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi o kɛ bimwɔyo ɔ nyɛ kpɛti kɛ gu fiɛmi nɛ o kɛ lɛ ma fiɛ, kɛ lɛ nɛ o ma wo ɔ nɔ. Moo ye bua kɛ hyɛ o bi ɔ nɔ. Níhi nɛ o peeɔ kaa tsɛ ɔ ma ná o bi ɔ nɔ he wami wawɛɛ ke e ngɛ wae. Huɛ bɔmi gbagbanii nɛ o ma ha nɛ e hi o kɛ o bi ɔ nyɛ kpɛti ɔ tsɔɔ kaa o naa o bi ɔ kaa e he jua wa ha mo.

     “Moo ba si ha o bi ɔ nɛ́ o kɛ lɛ nɛ fiɛ. Moo pee níhi nɛ ma ha nɛ nyɛɛ muɔ. Moo pee gbɔjɔɔ ha o bi ɔ nɛ o muɔ, koo pee kpɛii tsɔ. Mo kai kaa, jokuɛ ko naa bɔ nɛ suɔmi ngɛ ha kekleekle kɛ jeɔ mo fɔlɔ ɔ o ngɔ.”​—Richard.

     Baiblo sisi tomi mlaa: ‘Bimɛ ji weto ní nɛ Yehowa haa nɔ; bimɛ ji nike ní nɛ e kɛ dlooɔ nɔ.’​—La 127:3.

  •   Ke o bi ɔ ngɛ wae. Níhi a mi hlami tsɔɔ kaa jokuɛwi nɛ a hɛ kɛ su a tsɛmɛ a he wawɛɛ ɔ bɔɔ mɔde ngɛ sukuu, a hɛwi tsɔ, nɛ e he waa kaa a kɛ tsopa yayahi ma tsu ní, aloo a kɛ a he maa wo yi wu tso ní peepeehi a mi. Mo he be kɛ pee níhi nɛ́ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi o kɛ o bi ɔ nyɛ kpɛti.

     “Ye binyumu ɔ de mi ke nɔ́ nɛ e hɛ ma ja ngɛ he wawɛɛ ke e be wa kasa nya a ji ní nɛ wa pɔɔ sɛɛmi ke waa kɛ lɔle yaa he ko nɛ e kɛ, aloo ke wa ngɛ ní yee. Wa tu ní komɛ nɛ a he hia wawɛɛ a he munyu ngɛ wa ní sɛɛmi ɔ mi be mi nɛ i hyɛ we blɔ kaa wa maa tu jamɛ a ní ɔmɛ po a he munyu. Wa tu ní nɛ ɔmɛ a he munyu akɛnɛ wa ná be fuu kɛ sɛɛ ní ɔ he je.”​—Dennis.

     Baiblo sisi tomi mlaa: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi saminya konɛ bɔ nɛ nyɛ nyɛɛɔ ha a nɛ e ko pee kaa nihi nɛ a be juɛmi, se mohu kaa juɛmitsɛmɛ, nyɛɛ kɛ nyɛ be nɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ hi pe kulaa nɔ.”​—Efeso Bi 5:15, 16.

 Mɛni haa nɛ tsɛmɛ a blɔ nya ní tsumi ngɛ slɔɔto?

 Nihi fuu naa tsɛmɛ kaa nihi nɛ e sa kaa a ha weku ɔ he lo nya níhi nɛ́ a po weku ɔ he piɛ, nɛ a naa binyɛmɛ kaa nihi nɛ e sa kaa a wo weku mi bi ɔmɛ a bua, nɛ́ a ha nɛ a ná bua jɔmi. (5 Mose 1:31; Yesaya 49:15) Ngɛ weku komɛ a blɔ fa mi ɔ, nyɛmɛ tsuɔ blɔ nya ní tsumihi nɛ tsɛmɛ tsuɔ ɔ ekomɛ, nɛ jã nɔuu kɛ̃ nɛ tsɛmɛ hu tsuɔ blɔ ní tsumihi nɛ nyɛmɛ tsuɔ ɔ ekomɛ. Se kɛ̃ ɔ, níhi a mi hlali tsɔɔ kaa bitsɛmɛ kɛ binyɛmɛ tsuo ngɛ ní pɔtɛɛ komɛ nɛ́ a he hia nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ peeɔ ngɛ weku ɔ mi. a

 Judith Wallerstein nɛ e kase weku he ní ɔ tu lɛ nitsɛ e níhi a si kpami nɛ kɔɔ oti nɛ ɔ he ɔ he munyu. E ngma ke: “Benɛ lɔle fia ye biyo nɛ ye jeha 12 ɔ, e suɔ kaa e tsɛ ɔ nɛ́ e piɛɛ he ngɛ ambulance ɔ mi, ejakaa e ngɛ nɔ mi mami nɛ mi wa ngɛ e tsɛ ɔ mi kaa e maa po e he piɛ ngɛ jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ mi. Benɛ wa ngɛ hiɔ tsami he ɔ, e suɔ kaa ma hi e kasa nya ngɛ sa a nɔ ligbi ɔ tsuo konɛ ma wo e bua.” b

 “Tsɛ ma nyɛ maa ye bua konɛ weku ɔ nɛ pee slɔkee nɛ́ e pee gbugbuugbu, nɛ enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ e he ma nyɛ maa wa ha binyɛ ko kaa e maa pee ngɛ e dɛ he. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, binyɛ ɔ yeɔ bua nɛ bimɛ ɔmɛ nuɔ he kaa a suɔ mɛ nɛ a nuɔ mɛ sisi ke binyɛ ɔ jeɔ e tsui mi kɛ buɔ bimɛ ɔmɛ tue. Tsɛ ɔ kɛ nyɛ ɔ tsuo peeɔ kake kɛ tsuɔ ní.”​—Daniel.

 Baiblo sisi tomi mlaa: “Ye bi, ke o tsɛ ngɛ mo tsɔsee ɔ, bu tue! Ke o nyɛ hu ngɛ mo ní tsɔɔe ɔ, ko kua!”​—Abɛ 1:8.

 Tsɛmɛ kɛ biyihi

 Kaa tsɛ ɔ, o ní peepee tsɔɔ o biyo ɔ bɔ nɛ e sa kaa nyumuhi kɛ lɛ nɛ hi si ha. E kaseɔ enɛ ɔ ngɛ blɔ enyɔ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a nɔ:

  •   E toɔ bɔ nɛ o kɛ e mami hiɔ si ha a he hɛ. Ke o suɔ o yo ɔ nɛ o buɔ lɛ ɔ, o biyo ɔ naa su kpakpahi nɛ e sa kaa e hlá ngɛ nɔ nɛ e maa hla kaa e kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi hwɔɔ se ɔ he.​—1 Petro 3:7.

  •   E toɔ bɔ nɛ o kɛ lɛ hiɔ si ha a he hɛ. Ke o buɔ o biyo ɔ, o ngɛ lɛ tsɔɔe konɛ e bu e he. Jehanɛ hu ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ́ e hyɛ blɔ kaa nyumu kpahi kɛ lɛ maa hi si jã.

     Se ke be fɛɛ be ɔ, tsɛ ko tuɔ munyu kɛ siɔ e biyo ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ e nu he kaa se nami be e he, nɛ enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e hyɛ blɔ kaa nyumu kpahi nɛ́ a suɔ e sane, se eko ɔ nyumu nɛ ɔmɛ hɛɛ we juɛmi kpakpa.

     “Ke tsɛ ko suɔ e biyo nɛ e yeɔ bua lɛ ɔ, e he maa wa kaa e biyo ɔ ma ná suɔmi kɛ ha nyumu ko nɛ́ e be suhi nɛ ma ha nɛ e pee huno kpakpa.”​—Wayne.

a Binyɛmɛ fuu ye manye ngɛ a bimɛ a tsɔsemi mi be mi nɛ a hunomɛ piɛɛ we he kɛ tsɔse bimɛ ɔmɛ.

b A je kɛ je womi nɛ ji The Unexpected Legacy of Divorce ɔ mi.