Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Asʋ̃ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa Wɔ Mmɛla Mɔɔ Ɩfalɩ Agyiahʋnlɩ Nhyɩhyɛlɩyɛ Nwʋ a?

Asʋ̃ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa Wɔ Mmɛla Mɔɔ Ɩfalɩ Agyiahʋnlɩ Nhyɩhyɛlɩyɛ Nwʋ a?

 Gyehova Dasɩvʋlɔmaa de di kɛɛ, egyinalɛzʋ-ndwokɔ nɩɩ mmɛla azʋlɔtʋ mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ yi nu nɩ kɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yekezizi abɔkɔ mɔɔ ɩsɔ Nyamɩnlɩ anyɩ na yɛzayɛ sʋ̃ yɛanyia zʋlɔ mfasʋ. (Ayɩzaya 48:17, 18) Kɛ amɩyɛ yɛ yɛhyɩhyɛlɩ egyinalɛzʋ-ndwokɔ nɩɩ mmɛla eyimmɔ a, naasʋ̃ yɛfa yɛbɔ yɛ ɛbɩla. Kila kezimɔ egyinalɛzʋ-ndwokɔ eyimmɔ be falɩ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ. a

  •   Agyiahʋnlɩ dɩ debe mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ɩbʋwa kɛnɩ daabaa. (Matiyu 19:6) Iluwakɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bu agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ kɛɛ agyiakɛdulɛ mɔɔ ɩkʋla ɩkɔ iwieli agyiahʋnlɩ nu nɩ ti, yebu yi anyɩnlɩbʋlʋ.

  •   Bɛzabɛ mɔɔ bodwu agyiahʋnlɩ la, yɛ bɔwɔ nwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ bɛkɛyɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a. Ɔzɔ mmenii nɩ “bɛ́dɩ nnwuakula ebiyekʋ̃,” na nna nwʋ nɣanlɩdɩlɛ mɔɔ bɔwɔ nɩ sʋ̃ hã azɩ.​—1 Kɔlɛntɩmaa 7:36, New World Translation.

  •   Bɛzabɛ mɔɔ bɛlɛ nwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ bekyia nkʋ̃tɩnyɩɩ la yɛ ɩsɛ kɛɛ bɛyɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ a. Bɛzabɛ mɔɔ boluwa mmɛla ɔhʋanɩ zʋ beyiaki bɛ agyiahʋnlɩ po nɩ, wɔ Nyamɩnlɩ anyɩ zʋ nɩ, béni nwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ bekegyia dɔkʋ̃ iluwakɛɛ adwomanlɩwɔlɛ la yɛ abiye kɔhʋla kegyina zʋlɔ keyiaki agyiahʋnlɩ a.​—Matiyu 19:9.

  •   Bɛhyɛ Kilisinyiamaa mɔɔ bɛpɛ kɛɛ bekyia nɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ, begyia bɔ ɔhɔnwʋ dedinii nkʋ̃ la. (1 Kɔlɛntɩmaa 7:​39) Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛánwʋ ɔzɔ ahyɛdɩ eyi kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ bekyia abiye mɔɔ ide be dedi itiã numɔ mfomi ɩkãã abiye mɔɔ ɩ nɩɩ bɛ lɛ dedi ɔkʋ̃ na ɩfa ɔzɔ dedi azʋlɔtʋ nɩ ɩbɔ yɩ ɛbɩla na inluma kɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bo nu ɔkʋ̃. (2 Kɔlɛntɩmaa 6:​14) Ɔzʋmɩ ɔwɔkɩ munwala yɛ Nyamɩnlɩ ɩhyɛ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ kɛɛ begyia abiye mɔɔ bɛ nɩɩ yɩ lɛ dedi ɔkʋ̃ a. (Gyɛnɛsɩsɩ 24:3; Malaki 2:11) Ɛbɩbɛlɛnu mɔɔ bɛyɛ yɩ aɣile asã yɩ da yɩ ali kɛɛ, mfasʋ wɔ ɔzɔ ahyɛdɩ eyi zʋ. b

  •   Ɩsɛ kɛɛ nnwuakula yɛ sutiye ma bɛ awʋvʋlɔ. (Ɛɣɛlɛwulɛ 1:8; Kolosiyiamaa 3:20) Nnwuakula mɔɔ bɛ nɩɩ bɛ awʋvʋlɔ da nɩ, pɔkɔ mɔɔ bɛ awʋvʋlɔ zi mɔɔ ɩfalɩ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ mɔɔ bekelili zʋlɔ nɩ kɩnla ahyɛdɩ eyi nwʋ. Ebiye a, bɛkɛhã ɔlʋbɔ dʋdʋ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ edi ansaana wʋava wʋ nwʋ wʋawula agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nu nɩɩ nninyeni be mɔɔ bɛkɛma nwʋmɔ ɔhʋanɩ ma ɛkɛyɛ mmɩlɩ mɔ otuu agyiakɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ.

  •   Gyehova Dasɩvʋlɔ bela yɩzayɩ ikyina Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ isi pɔkɔ kɛɛ ɩ nɩɩ abiye kɛyɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ anzɛnyɩɩ ilótu ɔzɔ agyiakɛ yɩ, nɩɩ abiye mɔɔ ɩpɛ kɛɛ ɩ nɩɩ yɩ yɛ ɔzɔ nhyɩhyɛlɩyɛ yɩ. Eyi ɩ nɩɩ egyinalɛzʋ-ndwokɔ mɔɔ ise “abiyela ɩbazʋwa yɩzayɩ yɩ adɩsʋwa” nɩ yiyia. (Galatiyiamaa 6:5) Naasʋ̃, sɛ ɩba yɩ wɔ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ a, mmenii sʋ̃maa pɩbɛ mmʋwalɩyɛ wɔ Dasɩvʋlɔmaa mɔɔ bɛ nwʋ wʋkwa na bɛ dɩ bɔ ɔhɔnwʋmmɔ nɩ bɛ kɛnɩ.​—Ɛɣɛlɛwulɛ 1:5.

  •   Nyɛlɩyɛ azʋlɔtʋ be mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ wɔ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nu nɩ dɩ tanɩ mɔɔ anyɩnlɩ bʋlʋ wɔ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ yɛhwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ adwomanlɩwɔlɛ nwʋ. Eyi ɩávalɩ nna nu nkitanwʋlilɛ nkʋ̃ la nwʋ mfomi nyɛlɩyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ nwʋmɔ ɩádɩ mɔɔ ɩkɔlɩ zʋlɔ wɔ mmenii mɔɔ belékyialɩ bɛ avinli dɩkɛɛ benyia yɩ mmenyia anzɛnyɩɩ baalɛ yɩ azɩ mɔɔ bɛtavɩ, abiye yɩ mɛda mɔɔ bɛfa nɩɩ benyia yɩ mmenyia anzɛnyɩɩ baalɛ yɩ azɩ mɔɔ bɛfa bedi ɛɣɛlɛ wɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩávata zʋ. (1 Kɔlɛntɩmaa 6:9-11) Nyɛlɩyɛ azʋlɔtʋ po mɔɔ ɩma abiye yɩ adwɩnɩ kɔ nna zʋ mmɩlɩ mɔ belékyialɩ nɩ kɩnla “nyɛlɩyɛ evinli” nɩ mmɔ nwʋ, iluwakɛɛ ɩázɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ. (Galatiyiamaa 5:19-21) Akʋ̃ sʋ̃, Bayɩbʋlʋ yɩ tɩndɛ tiyia nkɔmmɔwɔlɛ mɔɔ ɩávata mɔɔ “odwokɔ tanɩ” kɩnla nwʋmɔ nɩ.​—Kolosiyiamaa 3:8.

  •   Ahʋnlɩnɩ yɩ, anzɛnyɩɩ kezimɔ yɛdɩ wɔ ye nu nɩ dɩ nnahɩlɩbɛvʋlɔ. (Gyɛlɩmaya 17:9) Ɩkɔhʋla ɩkɛma abiye kɛyɛ nninyeni be mɔɔ yɩzayɩ izi kɛɛ ɩávata. Mɔɔ ɩkɛyɛ na mmenii anwɩ̃ mɔɔ bɛyɛ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ bɛámanlɩ bɛ ahʋnlɩnɩ iálahɩlɩlɩ bɛ nɩ, íni kɛɛ bɛzabɛ anwɩ̃ yɩ la bɔkɔ bɔbʋwa dɩka be. Mɔɔ ɩkɛyɛ na bɛahila bɔ nwʋ bʋwɔ nɩ, sɛ bɔkɔɔ dɩka be a, ɩkɛyɛ baaba kɛɛ bɛ nɩɩ mbiyemmɔ anzɛnyɩɩ bɔ ɔhɔnwʋ be kɔhɔ. (Ɛɣɛlɛwulɛ 28:26) Ɩsɛ kɛɛ Kilisinyiamaa asigyiamaa mɔɔ bɛpɩbɛɛ agyiahʋnlɩ nu ɔnwʋkãvʋlɔ nwʋ yɩ kɛɛ asianɩ wɔ nu kɛɛ bɛkɛbɩbɛ biye wɔ intanɛtɩ yɩ zʋ, iluwakɛɛ ɩkɛma bɛ nɩɩ abiye mɔɔ bézi yi baaba kɛyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ.​—Ndwomi 26:4.

a Amanlɩ azʋlɔtʋ be wɔ kɛnɩ a, agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ iáhɩnla bɛ amamu nwʋ. Bayɩbʋlʋ yɩ ɩáhã kɛɛ, ɩwɔ kɛɛ yɛfa yɛ nwʋ yewula agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nu anzɛnyɩɩ mɛyɩ la yɛ ɩdɩ ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ abiye duwa zʋlɔ kyia a.

b Kɛ ndianwʋ nɩ, odwokɔ be mɔɔ ɩwɔ buuku be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Marriage & Family Review hanlɩ kɛɛ “ɛbɩbɛlɛnu aditili asã mɔɔ bɛyɛ bɛvalɩ agyiahʋnlɩ nwʋ nɩ la ali kɛɛ, sɛ agyiahʋnlɩmaa be wɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ ɔkʋ̃ nu na bɛlɛ dedi nɩɩ bʋtayɩ ɔkʋ̃ a, ɩma bɛ agyiahʋnlɩ yɩ ɩkyɛ (ɩkʋla idi alʋbɔ 25-50 nɩɩ yɩ mɛda).”​—Ɔfʋã 38, mɔɔ ili bɔmʋnlɩ 1, owukolɛ 88 (2005).