Kɔ no mu nsɛm no do

Ana Jehovah Adasefo Hyɛ Nkorɔfo Ma Wɔsesã Hɔn Som?

Ana Jehovah Adasefo Hyɛ Nkorɔfo Ma Wɔsesã Hɔn Som?

Daabi, yɛnnyɛ dɛm. Yɛakã wɔ hɛn magazine tsitsir a ɔnye Ɔweɔn-Aban no mu dɛ: “Ɔyɛ mfomdo dɛ wɔbɛhyɛ nkorɔfo ma wɔaasesã hɔn som.” a Yekwetsir dɛ yɛbɛhyɛ afofor osian siantsir ahorow a odzidzi do yi:

  • Jesus annhyɛ obiara dɛ ɔngye ne nkyerɛkyerɛ nto mu da. Nna onyim dɛ nyimpa kumaabi na wɔbɛgye n’asɛm no ato mu. (Matthew 7:13, 14) Aber a asɛm bi a ɔkãe too n’esuafo no mu binom fintsidua no, ogyaa hɔn ma wɔkɔree mbom sen dɛ ɔbɛhyɛ hɔn ma woedzi n’ekyir.​—John 6:60-62, 66-68.

  • Jesus kyerɛkyerɛ n’ekyirdzifo no dɛ mma wɔnnhyɛ obiara ma ɔnnsesã ne gyedzi ahorow. Dɛ nkyɛ n’esuafo no bɛhyɛ nkorɔfo ma wɔaagye Ahendzi no ho asɛmpa ato mu no, nna ɔsɛ dɛ wɔhwehwɛ etsiefo a wɔbɛgye hɔn ato mu mbom.​—Matthew 10:7, 11-14.

  • Sɛ wɔhyɛ obi ma ɔsesã no som a, mfaso biara nnyi do, osiandɛ Nyankopɔn gye ɔsom a ofi obi n’akoma mu nkotsee to mu.​—Deuteronomy 6:4, 5; Matthew 22:37, 38.

Aso yɛdze hɛn asɛnka edwuma no hyɛ nkorɔfo ma wɔba hɛn som no mu?

Ɔyɛ nokwar, yɛretserɛw Bible mu asɛm no mu “dze ekodu asaase ano noho,” na yɛyɛ no wɔ “guado nye efiefi” dɛ mbrɛ Bible no ahyɛ no. (Ndwuma 1:8; 10:42; 20:20) Na tse dɛ mbrɛ wɔdze yɛɛ Christianfo a wodzi kan no, ɔtɔfabi a wɔbɔ hɛn sombo dɛ yɛhyɛ nkorɔfo ma wɔsesã hɔn som. (Ndwuma 18:12, 13) Naaso, dɛm sombo ahorow no nyinara yɛ akɔhwisɛm. Yɛmmbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛhyɛ obiara ma ɔaagye hɛn gyedzi ahorow no ato mu. Na mbom yɛgye dzi dɛ ɔsɛ dɛ wɔma obiara hokwan ma onya nyimdzee a odzi mu, na oeegyina do esisi gyinae ahorow.

Yɛnnhyɛ nkorɔfo ma wɔnsesã hɔn som, na yɛmmboa pa nnyɛ dɛ yɛyɛ nyamesomfo aber a yɛdze hɛnho hyehyɛ amansɛm mu, na yɛmma afofor akyɛdze anaa yɛnnyɛ mpontudwuma ahorow dɛ yɛdze repɛ nyimpa aba hɛn som no mu. Iyi nye binom a wɔdɛ wɔyɛ Christianfo naaso osian dɛm ndzeyɛɛ ahorow yi ntsi wonndzi Christ nyi no bɔ ebira. b

Aso obi wɔ hokwan dɛ ɔsesã no som anaa n’asɔr a ɔkɔ?

Nkɔnhyɛnyi Abraham gyaa ɔsom a nna n’ebusuafo wɔ mu no

Nyew, Bible no kyerɛ dɛ nyimpa wɔ hokwan dɛ wɔsesã hɔn asɔr anaa hɔn som a wɔwɔ mu. Ɔkã nyimpa binom a woenndzi ɔsom a hɔn ebusuafo wɔ mu no ekyir, na mbom hɔnankansa fi hɔn pɛ mu sii gyinae dɛ wɔbɔsom nokwar Nyankopɔn no ho asɛm. Hɔn mu nhwɛdo kakraabi nye Abraham, Ruth, Athensfo no mu binom nye ɔsomafo Paul. (Joshua 24:2; Ruth 1:​14-​16; Ndwuma 17:22, 30-​34; Galatiafo 1:​14, 23) Afei so, Bible no mpo kã hokwan a obi wɔ dɛ osi gyinae a nyansa nnyi mu dɛ ɔbɔpow ɔsom a Nyankopɔn gye to mu no ho asɛm.​—1 John 2:19.

Universal Declaration of Human Rights no pen do dɛ obi bɛsesã no som, na iyi na Amanaman Nkabɔmu no frɛ no “the foundation of international human rights law.” Dɛm nkrataa no mu nsɛm no kã dɛ, obiara wɔ “hokwan dɛ ɔsesã no som anaa ne gyedzi,” na afei so “obotum ahwehwɛ nyimdzee anaa adwenkyerɛ, obotum agye ato mu na ɔdze ama obi so,” a ɔsom ho adwenkyerɛ kã ho. c Nokwasɛm nye dɛ, dɛm hokwan ahorow yi kyerɛ dɛ ɔsɛ dɛ wɔkyerɛ obu ma hokwan a obi wɔ dɛ obokura ne gyedzi ahorow mu, anaadɛ ɔbɔpow nsusui ahorow a ɔnngye nnto mu no.

Aso sesã a obi sesã no som no kyerɛ dɛ ɔnnkyerɛ enyidzi mma ebusua no atsetsesɛm anaa hɔn amandze?

Ɔnnsɛ dɛ yɛma hɛn adwen yɛ hɛn dɛm. Bible no hyɛ hɛn nkuran dɛ yɛnkyerɛ enyidzi mma obiara ɔmmfa ho ɔsom a wɔwɔ mu. (1 Peter 2:17) Afei so, Jehovah Adasefo dzi Bible n’ahyɛdze a ɔnye dɛ wondzi hɔn awofo nyi no do, sɛ ɔsor hɔn gyedzi ahorow mpo a.​—Ephesusfo 6:2, 3.

Naaso, nnyɛ obiara na ɔgye dza Bible no kã no to mu. Ɔbaa bi a onyinii wɔ Zambia kã dɛ: “Wɔ m’apaamu hɔ no, sɛ obi sesã no som a . . . wobu no dɛ ɔnnkyerɛ nokwardzi, ɔtse dɛ ma oeyi n’ebusuafo nye n’apaamu hɔfo no ama.” Ɔbaa yi ankasa hyiaa dɛm asɛndzendzen yi bi, aber a ɔhyɛɛ ase dɛ ɔnye Jehovah Adasefo rusũa Bible no wɔ no mbofraber mu no, annkyɛr na osii gyinae dɛ ɔbɛsesã no som no. Ɔkã dɛ: “M’awofo kãa kyerɛɛ me mpɛn pii dɛ hɔn bo efuw me paa, na medze hɔn enyim rutwutwuuw famu. Nna iyi yɛ dzen ma me paa, osiandɛ nna m’awofo a wɔbɛgye me ato mu no ho hia me paa. . . . Paw a mepawee dɛ mibedzi nokwar ama Jehovah na nnyɛ ɔsom mu atsetsesɛm no nnkyerɛ dɛ miriyi m’ebusuafo ama.” d

a Hwɛ January 1, 2002 Watchtower no, krataafã 12, nkyekyɛmu 15.

b Dɛ nhwɛdo no, bɛyɛ afe 785 wɔ Christ no wu ekyir no, Charlemagne hyɛɛ mom bi a ɔmaa wokum obiara a ɔbɔpow dɛ wobonuma no dɛ Christiannyi no wɔ Saxony. Afei so, ahyɛmu bi a wɔfrɛ no Peace of Augsburg a nsordaafo a wodzi akõ bi yɛe wɔ afe 1555 wɔ Christ wu ekyir wɔ Holy Roman Empire no kãa no pefee dɛ, ɔsɛ dɛ otumfo biara a ɔhwɛ ɔmansin bi do no kɔ Roman Catholic anaa Lutheran asɔr, na ɔsɛ dɛ obiara a ɔhyɛ n’ase no so kɔ dɛm asɔr no bi. Nna ɔsɛ dɛ obiara a ɔbɔpow dɛ ɔbɔkɔ no tumfo no asɔr no bi no tu fi ɔmansin no mu.

c Wɔakã dɛm hokwan yi ho asɛm wɔ dza odzidzi do yi so mu: African Charter on Human and Peoples’ Rights, American Declaration of the Rights and Duties of Man, 2004 Arab Charter on Human Rights, ASEAN (Association of Southeast Asian Nations) Human Rights Declaration, the European Convention on Human Rights, nye International Covenant on Civil and Political Rights. Naaso, wɔ aman ahorow a wɔdɛ wɔma hokwan ahorow a ɔtsetse dɛm no mpo mu no, ɔsor hɔn mu biara na mbrɛ ɔdze hokwan no ma.

d Jehovah yɛ nokwar Nyankopɔn no ne dzin, dɛ mbrɛ wɔada no edzi wɔ Bible mu no.