Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Lee È Sixu Nɔ Gbɛ̀ Hwenu E È Ma Ðó Akwɛ Kaka ɖé Ǎ É Gbɔn É

Lee È Sixu Nɔ Gbɛ̀ Hwenu E È Ma Ðó Akwɛ Kaka ɖé Ǎ É Gbɔn É

 Akwɛyózó ɖé zɔ́n bɔ a sɔ́ nɔ mɔ akwɛ kaka ɖé ǎ, lobɔ gbɛ̀ ninɔ vɛwǔ nú we vlafo wɛ à? Jɛmɛji lɛ, adla lɛ, hunnyahunnya toxóɖiɖɔ tɔn lɛ, kpo ahwanfunfun kpo sixu yawǔ zɔ́n bɔ akwɛyózó xwetɔ́n. Enyi akwɛzinkan mɛtɔn j’ayǐ ajijimɛ ɔ, adohu adohu sixu ɖi bú mɛ, é ɖò mɔ̌ có, nǔɖe lɛ jinjɔn wěɖexámɛ Biblu tɔn e nǔnywɛ kpé lɛ é jí, bɔ a sixu wà bo na dó sixu nɔ gbɛ̀ hwenu e a ma ɖó akwɛ kaka ɖé ǎ é.

1. Yǐ gbè nú ninɔmɛ e mɛ a ɖè dìn é.

 Nǔgbododó Biblu tɔn: “Un kplɔ́n nyɛɖée, bɔ . . . enyi nǔ kpé mì kpò abǐ é hwedó mì oo, é nɔ nyɔ́ nú mì.”—Filipunu lɛ 4:12.

 A sɔ́ na ɖó akwɛ sɔ ɖ’ayǐ tɔn ǎ có, a sixu kplɔ́n bo huzu sɔgbe xá ninɔmɛ towe yɔyɔ̌ ɔ. Enyi a yawǔ yí gbè nú ninɔmɛ towe yɔyɔ̌ ɔ bo jɛ huzuhuzu lɛ bló jí ɔ, hwi kpo xwédo towe kpo na kpéwú bo ɖí xwi xá ganji.

 Ba dò nú alɔ e acɛkpikpa ɔ alǒ tutoblonunu ɖevo lɛ nɔ dó mɛ bɔ a sixu ɖu lè tɔn dìn lɛ é. Yawǔ wà mɔ̌, ɖó hwɛhwɛ ɔ, táan e è nɔ sɔ́ ɖ’ayǐ bonu mɛ lɛ na ɖu tuto mɔ̌hun lɛ sín lè é nɔ sukpɔ́ ǎ.

2. Mi wà nǔ ɖó kpɔ́ ɖò xwédo ɔ mɛ.

 Nǔgbododó Biblu tɔn: “È lɛ́n nǔɖe na wà bo ma ɖó te nú mɛɖé ǎ ɔ, é nɔ yì ta ǎ; mɛ gegě ka ɖè wě d’ewu xá mɛ ɔ, è nɔ mɔ nu tɔn.”—Nǔnywɛxó 15:22.

 Ðɔ xó ɖó kpɔ́ dó ninɔmɛ ɔ jí xá asì towe kpo vǐ towe lɛ kpo. Gbɔn xóɖɔɖókpɔ́ ɖagbe ɖé gblamɛ ɔ, a sixu d’alɔ mɛ e ɖò xwédo ɔ mɛ lɛ é bǐ bɔ ye na mɔ nǔ jɛ huzuhuzu ɖěɖee è ɖó na bló lɛ é wu, lobo lɛ́ nɔ gudo na. Enyi mɛ bǐ nɔ w’azɔ̌ ɖó kpɔ́ bo ma nɔ zán nǔ lɛ hannyahannya ǎ, bo nɔ lɛ́ nyi alɔ nú nǔ hɛn gú ɔ, mi na kpéwú bo na zán akwɛ e ɖò mi sí é ganji.

3. Blǒ tuto akwɛzinzan lɛ tɔn.

 Nǔgbododó Biblu tɔn: “Ayǐ wɛ é na tó jinjɔn, bo na lɛ́n akwɛ nabi e é na zán d’ewu ɔ kpɔ́n hwɛ̌.”—Luki 14:28.

 Enyi a ma sɔ́ nɔ mɔ akwɛ kaka ɖé ǎ ɔ, é ɖò taji tawun ɖɔ a ni tuùn nǔ ɖěɖee tamɛ a nɔ zán akwɛ towe dó lɛ é ganji. Lee a sixu bló tuto akwɛzinzan lɛ tɔn gbɔn é sín kpɔ́ndéwú ɖé ɖíe: Wlǎn akwɛ nabi e ɖó nukún wɛ a ɖè bá mɔ ɖò sun fifó sɔgbe xá ninɔmɛ towe yɔyɔ̌ ɔ é jɛ nukɔn. A tuùn ɖɔ akwɛzinzan sunmɛ sunmɛ tɔn towe dìn tɔn lɛ ɖó na ɖyɔ có, wlǎn ye bɔ d’ewu. Tɛ́n kpɔ́n bo sɔ́ akwɛ ɖé ɖó te nú akwɛzinzan ma ɖó nukún lɛ alǒ ajijimɛ sín nǔ lɛ.

 Wěɖexámɛ: Enyi a ɖò nǔ e mɛ a nɔ zán akwɛ dó lɛ é sín kɛ́n sɔ́ wɛ hǔn, flín bo lɛ́n nǔ klewun klewun e a nɔ xɔ lɛ é lɔ. Akwɛ nabi e a nɔ zán dó nǔ klewun klewun enɛ lɛ tamɛ é sixu wá kpaca we. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ee nya ɖé sɔ́ nǔ e tamɛ é nɔ zán akwɛ tɔn dó lɛ é sín kɛ́n gudo é ɔ, é wá mɔ ɖɔ ɖò xwè ɖokpo ɖokpo mɛ ɔ, emi nɔ zán caki kanweko mɔ̌kpan dó cigɔ́mu mɛ!

4. Wǎ gbeta akwɛzinzan ɖěɖee ɖò taji hugǎn lɛ é tɔn kɔn bo bló huzuhuzu lɛ.

 Nǔgbododó Biblu tɔn: “Mɔ dò nú nǔ e nyí nǔjɔnǔ hugǎn lɛ é.”—Filipunu lɛ 1:10, nwt.

 Sɔ́ akwɛ nabi e a nɔ mɔ é jlɛ́ dó nabi e a nɔ zán é wu. Sɔ́ kɛ́n nǔ ɖěɖee sín akwɛzinzan a sixu ɖekpo lɛ é alǒ ɖěɖee é ma ɖò dandan ɖɔ a ni zán akwɛ ɖebǔ d’emɛ ǎ lɛ é tɔn, bo na mɔ tɛn dó zán gbɛ̀ sɔgbe xá akwɛ nabi e a nɔ mɔ dìn é. Gbɛ̌jé akpáxwé elɔ lɛ kpɔ́n:

  •   Tɛnsisɛ. Enyi mɔ̌to e ɖò mi sí é hugǎn ɖokpo ɔ, mi ka sixu sà ɖokpo ɖ’emɛ à? Enyi mɔ̌to vɛnkpɛn vɛnkpɛn ɖé wɛ a ɖó ɔ, a ka sixu sɔ́ sà bo xɔ ee ma nɔ ɖu akwɛ sɔmɔ̌ ǎ é ɖé à? A ka sixu nɔ dó mɛkplékpɔ́mɛ hun lɛ, alǒ nɔ zán kɛkɛ ɖé bo jó mɔ̌to zinzan dó bǐ mlɛ́mlɛ́ à?

  •   Ayiɖeɖayǐ. A ka sixu dɔn nǔ gbɔn satellite, alǒ ayiɖeɖayǐ televiziɔn jí tɔn ɖěɖee a nɔ s’axɔ́ na lɛ é jí, é hwe bǐ ɔ, nú táan ɖé à? A ka sixu mɔ ɖevo ɖěɖee na kpɔ akwɛ hú nabi e a nɔ sú dìn lɛ é à?

  •   Sin, kuláan kpo gaz kpo. Mi ɖɔ xó ɖó kpɔ́ ɖò xwédo ɔ mɛ dó lee mi na ɖè sin, kuláan kpo gaz kpo sín akwɛzinzan lɛ kpò gbɔn é jí. Myɔ lɛ xixo cí dó mɛhwenu kpo sin klewun ɖé zinzan dó lɛwǔ kpo sixu cí nǔ e ma hwɛ́n nǔɖe ǎ é ɖɔhun, amɔ̌, aca mɔ̌hun lɛ sixu d’alɔ bɔ è sɔ́ na hɛn akwɛ gú ǎ.

  •   Nǔɖuɖu. Mi nyi alɔ nú nǔxɔɖu ɖò nǔbaɖutɛn lɛ. É nyɔ́ wà hǔn, mi nɔ ɖa nǔ ɖò xwégbe. Mi bló tuto nǔ e mi ɖu lɛ é tɔn, mi nɔ xɔ nǔ lɛ, bo nɔ ɖa gegě tɔn, nú é nyɔ́ bló ɔ nɛ, lobo nɔ lɛ́ zán ee mi ɖu kpò lɛ é. Nɔ slɛ́ nǔ e xɔ gbé a ja lɛ é cobo nɔ ɖidó xixɔ gbé, bo na dó sixu nyi alɔ nú nǔ e sín hudo a ma ɖó ǎ lɛ é xixɔ. Nɔ xɔ atínsínsɛ́n kpo mǎ kpo ayǐ ɔ jí tɔn ɖěɖee ɖò fɔ́ lɛ é, ɖò kpaa mɛ ɔ, ye nɔ v’axi ǎ. Nyi alɔ nú nǔɖuɖu e ma nyí hunsin ɖagbe tɔn ǎ lɛ é xixɔ. Vlafo a sixu bló jikpá ɖé, bo hú mǎ d’emɛ.

  •   Nǔzinzan. Enyi nǔzinzan ɖé má gblé nǔ we ǎ hǔn, ma ɖɔ emi na xɔ yɔyɔ̌ ɖevo dó ɖyɔ na ó. Nɔ xɔ nǔzinzan ɖěɖee ma v’axi ǎ, alǒ acuta ɖěɖee kpò ɖò ganji lɛ é. Nú a nya nǔ hǔn, nɔ xyá ɖó hwesivɔ gbè, nú ninɔmɛ towe lɛ yí gbè na ɔ nɛ; enɛ na zɔ́n bɔ a sɔ́ na zán akwɛ e macinu e nɔ xú avɔ é zinzan nɔ byɔ é ǎ.

  •   Nǔ e a na xɔ ɖò nukɔnmɛ lɛ é. Cobonu a na xɔ nǔɖe hǔn, kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Un ka ɖó akwɛ tɔn à? Un ka ɖó hudo tɔn dóo à?’ A ka sixu nɔte kpɛɖé cobo wá dó agbɔ̌n agbɔ̌n jí, alǒ huzu nukúnmɛ nú macinu xwégbe tɔn lɛ, alokan, tablɛti, ɔdinatɛ́ɛ, alǒ mɔ̌to towe à? A ka sixu nɔte kpɛɖé cobo wá ɖyɔ ye à? Gɔ́ na ɔ, a ka sixu sà nǔ ɖěɖee a ma sɔ́ nɔ zán, alǒ ɖó hudo tɔn ǎ lɛ é à? Mɔ̌ wiwa sixu zɔ́n bɔ gbɛzán towe na bɔkun, lobɔ akwɛ na lɛ́ jɛ akwɛ jí nú we.

 Wěɖexámɛ: Enyi akwɛ e a nɔ mɔ é ɖekpo ajijimɛ ɔ, enɛ sixu sísɛ́ we bɔ a na yawǔ jó nǔwalɔ ɖěɖee nɔ wà nǔ dó mɛ wu bo nɔ lɛ́ vɔ akwɛ lɛ é dó, ɖi azɔ nunu, akɔ xixo, alǒ ahannumu. Nú a bló huzuhuzu enɛ lɛ ɔ, é na d’alɔ we ɖò akwɛzinzan linu, bɔ gbɛzán towe na lɛ́ kpɔ́n te.

5. Zě ayi towe ɖó nǔ gbigbɔ tɔn lɛ jí.

 Nǔgbododó Biblu tɔn: “Awǎjijɛnɔ wɛ nú mɛ ɖěɖee tuùn ɖɔ emi ɖó hudo nǔ gbigbɔ tɔn lɛ tɔn é.”—Matie 5:3, nwt.

 Biblu ɖè wě elɔ e ɖò jlɛ̌ jí é xá mɛ: “Nǔnywɛ nɔ nya xɛ ɖò mɛ jí lee akwɛ nɔ nya xɛ ɖò mɛ jí é ɖɔhun, loɔ, nǔ e nǔnywɛ ɔ ɖó hú akwɛ é wɛ nyí mɛ e ɖó nǔnywɛ ɔ nɔ nɔ gbɛ̀.” (Nǔnywɛtɔ́xó 7:12) Biblu mɛ wɛ nǔnywɛ mɔ̌hun ɖè, bɔ mɛ gegě ko mɔ ɖɔ alixlɛ́mɛ tɔn lɛ xwixwedó nɔ d’alɔ ye bɔ akwɛxó lɛ sɔ́ nɔ ɖó linkpɔ́n nú ye zɛ xwé wu ǎ.—Matie 6:31, 32.