Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Esa Akɛ Wɔsumɔ Mɛi “Yɛ Nifeemɔ Kɛ Anɔkwale Mli”

Esa Akɛ Wɔsumɔ Mɛi “Yɛ Nifeemɔ Kɛ Anɔkwale Mli”

“Esaaa akɛ wɔsumɔɔ mɛi yɛ wiemɔ mli loo lilɛi nɔ, shi moŋ yɛ nifeemɔ kɛ anɔkwale mli.”​—1 YOH. 3:18.

LALAI: 106, 100

1. Mɛɛ suɔmɔ ji nɔ ni fe fɛɛ? Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

SUƆMƆ lɛ, Yehowa mli ejɛ, ni ayɛ lɛ srɔtoisrɔtoi. (1 Yoh. 4:7) Suɔmɔ ni damɔ shishitoo mlai ni ja anɔ, nɔ ni atsɛɔ lɛ yɛ Hela mli akɛ a·gaʹpe lɛ, ji suɔmɔ ni fe fɛɛ. Suɔmɔ nɛɛ hãa wɔdɔɔ mɛi ahe ni wɔkɛ amɛ hiɔ shi jogbaŋŋ. Shi nɔ titri ni hãa anaa akɛ wɔyɛ suɔmɔ nɛɛ eko ji, ni wɔbaafee mɛi ejurɔ ni wɔkpaaa gbɛ akɛ abaato wɔnajiaŋ. Niiamlitaomɔ wolo ko wie yɛ suɔmɔ nɛɛ he akɛ, “nifeemɔi pɛ anɔ atsɔɔ anaa kɛji mɔ ko yɛ eko.” Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, kɛ́ wɔsumɔ mɛi yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ, loo mɛi jie suɔmɔ ni tamɔ nakai kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ, wɔmii shɛɔ wɔhe waa ni wɔnaa akɛ wɔhe yɛ sɛɛnamɔ.

2, 3. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa etsɔɔ akɛ esumɔɔ adesai?

2 Dani Yehowa baabɔ Adam kɛ Hawa po lɛ, ekɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ esumɔɔ adesai. Bo lɛ, susumɔ enɛ he okwɛ: Namɛi Yehowa bɔ shikpɔŋ lɛ ehã? Ani ebɔ ehã lɛ diɛŋtsɛ ehe? Dabi, ebɔ ehã adesai koni amɛhi nɔ; ni jeee koni amɛhi nɔ kɛkɛ, shi moŋ koni amɛhi nɔ kɛ miishɛɛ. Agbɛnɛ hu, Yehowa jɔɔ adesai, ni ehã amɛle akɛ amɛbaanyɛ amɛhi Paradeiso fɛfɛo ni esaa ehã amɛ lɛ mli kɛya naanɔ.

3 Be ni Adam kɛ Hawa tse Yehowa hiɛ atua lɛ, Yehowa to gbɛjianɔ koni ekpɔ̃ adesai. Enɛ ji gbɛ ni fe fɛɛ ni Yehowa etsɔ nɔ etsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ. Gbɛjianɔ nɛɛ ni eto lɛ tsɔɔ akɛ, eyɛ nɔmimaa akɛ adesai komɛi kɛ̃ baakpɛlɛ esuɔmɔ lɛ nɔ ní amɛ hu amɛsumɔ lɛ. (1 Mose 3:15; 1 Yoh. 4:10) Anɔkwa, kɛjɛ be ni Yehowa wo shi akɛ ebaahã mɔ ko kɛ ewala abashã afɔle kɛkpɔ̃ adesai lɛ, yɛ ehiɛ lɛ, ekpɔ̃ amɛ momo. No sɛɛ aaafee afii 4,000 lɛ, Yehowa kɛ e-Bi koome lɛ shã afɔle ehã wɔ. (Yoh. 3:16) Wɔhiɛ sɔɔ suɔmɔ ni Yehowa ejie kpo etsɔɔ wɔ lɛ waa!

4. Yɛ emuu ni wɔyeee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔjie suɔmɔ krɔŋŋ kpo? Tsɔɔmɔ mli.

4 Nyɔŋmɔ bɔ wɔ yɛ esubaŋ lɛ nɔ, ni no hewɔ wɔ hu wɔyɔɔ suɔmɔ lɛ. Emuu ni wɔyeee lɛ hewɔ lɛ, jeee be fɛɛ be eyɔɔ mlɛo akɛ wɔbaajie suɔmɔ kpo. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔnyɛɔ wɔjieɔ su nɛɛ kpo kɛ̃. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Abel tsɔɔ akɛ esumɔɔ Nyɔŋmɔ be ni ekɛ enibii ni eyɔɔ lɛ ateŋ nɔ ni hi fe fɛɛ lɛ shã afɔle ehã lɛ lɛ. (1 Mose 4:3, 4) Noa tee nɔ eshiɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ ehã eyinɔbii lɛ afii babaoo, eyɛ mli akɛ amɛbooo lɛ toi. Suɔmɔ ji nɔ ni tsirɛ lɛ ni efee nakai. (2 Pet. 2:5) Be ni Nyɔŋmɔ fã Abraham akɛ ekɛ ebi Isak ashã afɔle ehã lɛ lɛ, Abraham bo toi, ni enɛ tsɔɔ akɛ esumɔɔ Nyɔŋmɔ waa fe nɔ fɛɛ nɔ. (Yak. 2:21) Ani wɔsumɔŋ ni wɔkase hii anɔkwafoi nɛɛ, ni wɔ hu wɔjie suɔmɔ kpo kɛ́ nakai feemɔ wa po?

MƐNI JI SUƆMƆ KRƆŊŊ?

5. Mɛni ji nibii komɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔyɛ suɔmɔ krɔŋŋ?

5 Biblia lɛ tsɔɔ wɔ nɔ ni suɔmɔ krɔŋŋ ji. Ekɛɔ wɔ akɛ “esaaa akɛ wɔsumɔɔ mɛi yɛ wiemɔ mli loo lilɛi nɔ, shi moŋ yɛ nifeemɔ kɛ anɔkwale mli.” (1 Yoh. 3:18) Ani enɛ tsɔɔ akɛ wɔnyɛŋ wɔtsɔ wɔwiemɔi anɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ mɛi krokomɛi? Dabi kwraa! (1 Tes. 4:18) Nɔ moŋ ni etsɔɔ ji akɛ, yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, wɔnaabu kɛkɛ ni wɔkɛbaawie akɛ wɔsumɔɔ mɔ ko lɛ faaa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ efi wɔnyɛmi Kristofonyo ko, ni nɔ ni ebaaye loo nɔ ni ebaawo ewa ehã lɛ lɛ, esaaa akɛ wɔkɛɔ lɛ kɛkɛ akɛ ebaahi. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔfee nɔ ko kɛye wɔbua lɛ. (Yak. 2:15, 16) Nakai nɔŋŋ kɛji wɔsumɔɔ Yehowa kɛ wɔnanemɛi gbɔmɛi lɛ, wɔbaasɔle ni Nyɔŋmɔ ahã mɛi pii abafata wɔhe kɛshiɛ, shi kɛfata he lɛ, wɔ diɛŋtsɛ hu wɔbaashiɛ kɛ ekãa.​—Mat. 9:38.

6, 7. (a) Mɛni ji “suɔmɔ ni osato bɛ mli”? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi komɛi ni hi shi yɛ blema kɛ mɛi komɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ etsɔɔ akɛ amɛbɛ suɔmɔ krɔŋŋ?

6 Bɔfo Yohane kɛɛ wɔsumɔ mɛi “yɛ nifeemɔ kɛ anɔkwale mli.” Ni tsɔɔ akɛ, wɔsuɔmɔ lɛ, esaaa akɛ ‘osato hiɔ mli.’ (Rom. 12:9; 2 Kor. 6:6) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaakwa wɔfee wɔnii tamɔ nɔ ni wɔsumɔɔ mɛi krokomɛi lɛ, esa akɛ wɔsumɔ amɛ lɛɛlɛŋ. Kɛ́ osato ba wɔsuɔmɔ lɛ mli pɛ, etsɔ nɔ kroko, ni anyɛŋ atsɛ lɛ suɔmɔ dɔŋŋ. Sɛɛnamɔ ko kwraa bɛ su gbonyo ni tamɔ nakai lɛ he.

7 Susumɔ mɛi komɛi ni fee amɛnii tamɔ nɔ ni amɛyɛ suɔmɔ, shi asomoaŋ osatofoi ji amɛ lɛ ahe okwɛ. Be ni Satan kɛ Hawa wieɔ yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ, ekwa efee enii tamɔ nɔ ni Hawa sane kã etsui nɔ aahu. Shi asomoaŋ jeee nakai kwraa sane lɛ ji, ni wɔnaa enɛ yɛ bɔ ni efee enii ehã lɛ mli. (1 Mose 3:4, 5) Be ni ate shi awo David lɛ, enaanyo ko ni atsɛɔ lɛ Ahitofel lɛ kwa lɛ ni eyafata mɛi ni taoɔ lɛ agbe lɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ ni esusuɔ akɛ ebaaná lɛ hewɔ. Enɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, jeee naanyo kpakpa ji lɛ. (2 Sam. 15:31) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ni ekwa anɔkwa jamɔ lɛ kɛ mɛi krokomɛi ni kɛ mligbalamɔi baa asafo lɛ mli lɛ kɛ “naaŋɔɔmɔ wiemɔi kɛ yiteŋmuluwoo wiemɔi” lakaa mɛi. (Rom. 16:17, 18) Amɛfeɔ amɛnii oookɛɛ wɔsane kã amɛtsui nɔ, shi yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛ diɛŋtsɛ amɛsɛɛnamɔ sɛɛ amɛnyiɛ.

8. Mɛɛ sane esa akɛ wɔbi wɔhe?

8 Mɛi ni kwaa amɛfeɔ amɛnii oookɛɛ amɛyɛ suɔmɔ lɛ bɛ jeŋba, ejaakɛ amɛtsɔɔ amɛsubaŋ gbonyo lɛ nɔ amɛlakaa mɛi. Shi nɔ kome ji akɛ, amɛnyɛŋ amɛlaka Yehowa kɔkɔɔkɔ. Yesu kɛɛ mɛi ni kɛ osatofoi yɔɔ ŋɛlɛ kome nɔ lɛ, ‘abaagbala amɛtoi waa.’ (Mat. 24:51) Yehowa tsuji ji wɔ, no hewɔ lɛ, wɔteŋ mɔ ko mɔ ko bɛ ni baasumɔ ni efee osato. Shi esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Ani mijieɔ suɔmɔ krɔŋŋ kpo be fɛɛ be, aloo bei komɛi lɛ, mifoɔ mi pɛ minɔ mli ni milakaa mɛi?’ Nyɛhãa wɔkwɛa nibii nɛɛhu ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsuɔmɔ lɛ, “osato bɛ mli.”

BƆ NI WƆBAAFEE WƆSUMƆ MƐI YƐ “NIFEEMƆ KƐ ANƆKWALE MLI”

9. Kɛ́ wɔyɛ suɔmɔ krɔŋŋ lɛ, mɛni wɔbaajɛ wɔsuɔmɔ mli wɔfee?

9 Okɛ miishɛɛ asɔmɔ onyɛmimɛi lɛ kɛ́ mɔ ko mɔ ko leee nɔ ni otsuɔ lɛ po. Esa akɛ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔfee wɔnyɛmimɛi lɛ ejurɔ yɛ “teemɔŋ,” bɔ ni mɔ ko mɔ ko enaŋ po akɛ wɔfee nɔ ko wɔhã amɛ. (Kanemɔ Mateo 6:1-4.) Anania kɛ Safira male kpetekpelee yɛ shika abɔ ni amɛkɛbake lɛ he koni amɛná gbɔmɛi ahiɛnyam. Nyɔŋmɔ gbala amɛtoi waa yɛ osato ni amɛfee lɛ hewɔ. (Bɔf. 5:1-10) Kɛ́ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ lɛɛlɛŋ lɛ, wɔkɛ miishɛɛ baasɔmɔ amɛ ni wɔkpaaa gbɛ akɛ mɛi krokomɛi baale loo amɛbaanu he. Nyɛmimɛi hii ni yeɔ amɛbuaa Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ koni amɛlɛ wɔ yɛ mumɔŋ lɛ feɔ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ kpakpa. Amɛwieee nibii ni amɛtsuɔ lɛ ahe yɛ maŋ jara nɔ, ni asaŋ, amɛfeee nibii ni baahã mɛi ana akɛ esoro amɛ kwraa.

10. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔwoɔ mɛi krokomɛi?

10 Okɛ woo ahã mɛi krokomɛi. (Kanemɔ Romabii 12:10.) Yesu fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni sa kadimɔ waa be ni efɔ ebɔfoi lɛ anaji ahe lɛ. (Yoh. 13:3-5, 12-15) Esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa ni wɔba wɔhe shi, ejaakɛ no dani wɔbaanyɛ wɔkɛ woo ahã mɛi krokomɛi, tamɔ Yesu fee lɛ. Bɔfoi lɛ tete nuuu nɔ ni Yesu fee ehã amɛ lɛ shishi jogbaŋŋ kɛyashi mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ba amɛnɔ. (Yoh. 13:7) Naa nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔwoɔ mɛi krokomɛi: Esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ wɔhi fe amɛ yɛ skul abɔ ni wɔtee, shika abɔ ni wɔyɔɔ, loo sɔɔmɔ hegbɛi ni wɔyɔɔ lɛ ahewɔ. (Rom. 12:3) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔhiɛ baakɔ̃ mɛi anɔ kɛji ajie amɛ yi lɛ, nyɛhãa wɔkɛ amɛ anyaa kɛ́ wɔnuɔ he akɛ wɔkɛ amɛ fɛɛ ni tsu nitsumɔ lɛ po.

11. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔyijiemɔ lɛ ajɛ wɔtsuiŋ lɛ?

11 Jɛɛ otsuiŋ ojie onyɛmimɛi lɛ ayi. Esa akɛ wɔŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔbaaná lɛ kɛjie wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ayi, ejaakɛ kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ‘ebaatswa amɛ ema shi.’ (Efe. 4:29) Shi esa akɛ yijiemɔ lɛ ajɛ wɔtsuiŋ, ni tsɔɔ akɛ, esaaa akɛ wɔwoɔ amɛyiteŋ mulu loo wɔjieɔ amɛyi be ni ŋaawoo moŋ ji nɔ ni he hiaa amɛ. (Abɛi 29:5) Kɛ́ wɔjie mɛi ayi, shi wɔwie amɛhe nyanyaanya yɛ amɛsɛɛ lɛ, osatofoi ji wɔ. Bɔfo Paulo efeee nakai, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã wɔ. Yɛ wolo ni eŋma eyahã Kristofoi ni yɔɔ Korinto lɛ mli lɛ, ejie amɛyi yɛ nibii kpakpai ni amɛfeɔ lɛ ahewɔ. (1 Kor. 11:2) Shi be ni ekɛ amɛ wieɔ nibii ni amɛbɔɔɔ he mɔdɛŋ lɛ ahe lɛ, ejieee amɛ yi. Moŋ lɛ, ejɛ mlihilɛ mli egbala nɔ hewɔ ni esa akɛ amɛtsake amɛsubaŋ lɛ mli jogbaŋŋ ehã amɛ.​—1 Kor. 11:20-22.

Kɛ́ wɔye wɔbua nyɛmimɛi ni efi amɛ lɛ, no hu tsɔɔ akɛ wɔyɛ suɔmɔ ni wɔfeɔ mɛi gbɔ (Kwɛmɔ kuku 12)

12. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔjie suɔmɔ krɔŋŋ kpo be ni wɔfeɔ mɛi gbɔ?

12 Feemɔ mɛi gbɔ. Yehowa efã wɔ akɛ wɔfee wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ejurɔ. (Kanemɔ 1 Yohane 3:17.) Shi esa akɛ wɔfee nakai kɛ jwɛŋmɔ kpakpa, jeee yɛ kutumpɔo sɛɛnamɔ hewɔ. Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani minanemɛi ni misumɔɔ amɛsane waa, niiatsɛmɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli, loo mɛi krokomɛi ni tamɔ nakai ni baanyɛ ato mi najiaŋ lɛ ji mɛi titri ni mifeɔ amɛ gbɔ? Aloo mifeɔ nyɛmimɛi ni mileee amɛ jogbaŋŋ loo mɛi ni bɛ nɔ ko ni amɛkɛbaato mi najiaŋ lɛ moŋ ejurɔ?’ (Luka 14:12-14) Ni kɛ́ nyɛmi ko he fi lɛ akɛni eyatooo enibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ, aloo wɔfee lɛ gbɔ shi ebadaaa wɔ shi hu? Biblia lɛ kɛɛ ‘wɔfeefee wɔhe gbɔ ni mligbigbilimɔ akahi mli.’ (1 Pet. 4:9) Kɛ́ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ tsu nii, ni wɔkɛ jwɛŋmɔ kpakpa fee mɛi ejurɔ lɛ, wɔmii baashɛ wɔhe.​—Bɔf. 20:35.

13. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔto wɔtsui shi wɔhã mɛi ni egbede lɛ? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛwa mɛi ni egbede lɛ?

13 Ye obua mɛi ni egbede lɛ. Biblia lɛ efã wɔ akɛ ‘wɔye wɔbua mɛi ni egbede lɛ, ni wɔto wɔtsui shi wɔhã amɛ.’ (1 Tes. 5:14) Kɛ́ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ tsu nii lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔyɛ suɔmɔ krɔŋŋ. Eyɛ mli akɛ mɛi ni egbede lɛ ateŋ mɛi komɛi ahe bawaa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli ekoŋŋ moŋ, shi yɛ amɛteŋ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, ehe baahia ni wɔto wɔtsui shi wɔhã amɛ ni wɔya nɔ wɔye wɔbua amɛ. Mɛni nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔfee kɛwa amɛ? Wɔbaanyɛ wɔkɛ amɛ asusu Biblia mli sane ko he, wɔhã amɛfata wɔhe kɛya shiɛmɔ, loo wɔná amɛhe dekã ni wɔbo amɛ toi. Esaaa akɛ wɔkɛ nibii ni wɔnyɛmimɛi lɛ bɔɔ he mɔdɛŋ loo naagbai ni amɛyɔɔ lɛ pɛ kojoɔ amɛ, ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ kɛ enaagba kɛ nɔ ni ebɔɔ he mɔdɛŋ. Bɔfo Paulo po wie akɛ eyɛ gbedemɔi. (2 Kor. 12:9, 10) Yelikɛbuamɔ kɛ hewalɛwoo he miihia wɔ fɛɛ.

14. Mɛni esa akɛ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔfee koni toiŋjɔlɛ ahi wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ?

14 Saamɔ béi. Esa akɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ kɛbaa toiŋjɔlɛ ni yɔɔ wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ yi, kɛji wɔnuɔ he akɛ amɛnuuu wɔ shishi loo amɛkɛ wɔ yeee jogbaŋŋ po. (Kanemɔ Romabii 12:17, 18.) Kɛ́ wɔfee nɔ ko loo wɔwie nɔ ko ni egba nyɛmi ko naa lɛ, esa akɛ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔkpa lɛ fai. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaakɛɛ akɛ, “Kɛ́ okɛɛ nɔ ni miwie lɛ egba onaa lɛ, belɛ kpoo” lɛ, esa akɛ wɔwie moŋ akɛ, “Edɔ mi waa akɛ miyawieee jogbaŋŋ, ofainɛ kɛke mi.” Kɛ́ wɔwie lɛ nɛkɛ lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ naagba lɛ eko jɛ wɔ. Toiŋjɔlɛ he miihia waa yɛ gbalashihilɛ mli. Esaaa akɛ nuu ko kɛ eŋa kwaa amɛfeɔ tamɔ nɔ ni toiŋjɔlɛ yɛ amɛteŋ kɛ́ amɛje kpo, tsɛbelɛ amɛjɛɔ amɛhe, amɛkɛ amɛhe ewieee, loo amɛnɔɔ kɛ́ amɛtee tsũ mli.

15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔkɛ mɔ ko ni etɔ̃ wɔnɔ lɛ he eke lɛ kwraa?

15 Okɛ eshai ake kwraa. Kɛ́ mɔ ko tɔ̃ wɔnɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ ehe ake lɛ ni wɔjie ehe mlifu fɛɛ kɛje wɔtsui mli. Kɛ́ ‘wɔná tsui wɔhã wɔnyɛmimɛi lɛ yɛ suɔmɔ mli, ni wɔbɔ mɔdɛŋ waa akɛ wɔbaahiɛ ekomefeemɔ ní wɔtsɔ mumɔ lɛ nɔ wɔná lɛ mli yɛ toiŋjɔlɛ ni ji kpãa ni fiɔ wɔ efeɔ wɔ ekome lɛ mli lɛ,’ wɔkɛ amɛtɔmɔi baake amɛ, kɛji amɛhiɛ bɛ nɔ akɛ amɛtɔ̃ wɔnɔ po. (Efe. 4:2, 3) Dani wɔbaanyɛ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔkɛ mɔ ko ni etɔ̃ wɔnɔ lɛ he ake lɛ lɛ, esa akɛ wɔjie nɔ ni efee wɔ lɛ kɛje wɔjwɛŋmɔ mli. Suɔmɔ kɛ “efɔŋ etooo emli.” (1 Kor. 13:4, 5) Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko he mlifu to wɔmli loo wɔbɛ lɛ wɔwo wɔmli lɛ, wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ mɔ lɛ teŋ, kɛ agbɛnɛ hu, wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ baanyɛ afite bɔ ni ehiŋ saamɔ dɔŋŋ. (Mat. 6:14, 15) Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔkɛ mɔ ko ni etɔ̃ wɔnɔ lɛ he eke lɛ kwraa ji, ni wɔbaasɔle wɔhã lɛ.​—Luka 6:27, 28.

16. Mɛɛ jwɛŋmɔ esa akɛ wɔná yɛ sɔɔmɔ hegbɛi ni wɔyɔɔ lɛ ahe?

16 Okɛ hegbɛi komɛi ni obaanyɛ oná lɛ ashã afɔle. Kɛ́ wɔná sɔɔmɔ hegbɛi yɛ asafo lɛ mli lɛ, esaaa akɛ ‘wɔkɛtaoɔ nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔbaaná he sɛɛ.’ Moŋ lɛ, esa akɛ ‘wɔkɛtao nɔ ni mɛi krokomɛi baaná he sɛɛ,’ ejaakɛ no baatsɔɔ akɛ wɔyɛ suɔmɔ krɔŋŋ. (1 Kor. 10:24) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ hei komɛi lɛ, ahãa mɛi ni kwɛɔ shitaramɔ nɔ yɛ kpeei bibii kɛ kpeei wuji ashishi lɛ boteɔ kpee asa lɛ nɔ dani be ni ato akɛ akɛbaagbele lɛ shɛɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni nyɛmimɛi nɛɛ baaŋɔ hegbɛ lɛ kɛmɔmɔ sɛii amɛhã amɛ diɛŋtsɛ amɛhe kɛ amɛwekui lɛ yɛ hei ni hi fe fɛɛ yɛ asa lɛ nɔ lɛ, amɛteŋ mɛi pii halaa akɛ amɛbaatara hei ni mɛi pii sumɔŋ ni amɛtara lɛ moŋ. Hegbɛ nɛɛ ni amɛkɛshãa afɔle lɛ tsɔɔ akɛ, amɛyɛ suɔmɔ krɔŋŋ ni amɛfooo amɛ pɛ amɛnɔ mli. Mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ okase amɛ?

17. Kɛ́ Kristofonyo ko fee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, mɛni suɔmɔ krɔŋŋ baatsirɛ lɛ ni efee?

17 Kɛ́ oofee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni okɛmiitee lɛ, yaajaje ni okpa. Kristofoi komɛi eka akɛ amɛkɛ eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni amɛfee lɛ baatee. Amɛsusuɔ akɛ kɛ́ amɛyawie lɛ, amɛhiɛ baashwie shi loo amɛbaakumɔ mɛi atsui. (Abɛi 28:13) Shi kɛ́ mɔ ko kɛ eshai tee lɛ, ebɛ suɔmɔ, ejaakɛ eeye lɛ diɛŋtsɛ ehe kɛ mɛi krokomɛi awui. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Enifeemɔ lɛ hãaa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ yɛ asafo muu lɛ fɛɛ nɔ, ni enɛ baanyɛ afite toiŋjɔlɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. (Efe. 4:30) Kristofoi ni yɔɔ suɔmɔ krɔŋŋ lɛ yajajeɔ eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni amɛfee lɛ amɛtsɔɔ asafoŋ onukpai lɛ koni aye abua amɛ.​—Yak. 5:14, 15.

18. Mɛni hewɔ suɔmɔ krɔŋŋ he hiaa waa lɛ?

18 Suɔmɔ ji su ni he hiaa fe fɛɛ. (1 Kor. 13:13) Suɔmɔ ji nɔ ni hãa anaa akɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi ji wɔ ni wɔmiikase Yehowa, mɔ mli ni su nɛɛ jɛ lɛ. (Efe. 5:1, 2) Paulo wie akɛ, kɛ́ ebɛ suɔmɔ lɛ, belɛ ‘ehe bɛ sɛɛnamɔ ko’ kwraa. (1 Kor. 13:2, sh. niŋ.) Nyɛhãa wɔ fɛɛ wɔbɔa mɔdɛŋ akɛ wɔbaasumɔ mɛi, jeee “yɛ wiemɔ mli” kɛkɛ, shi moŋ “yɛ nifeemɔ kɛ anɔkwale” hu mli.