Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Hewɔ Yehowa Odasefoi Yeee Gbii Juji Komɛi Lɛ?

Mɛni Hewɔ Yehowa Odasefoi Yeee Gbii Juji Komɛi Lɛ?

 Te Yehowa Odasefoi feɔ tɛŋŋ amɛnaa kɛji esa akɛ amɛye gbi jurɔ ko?

 Dani Yehowa Odasefoi baakpɛ amɛyiŋ kɛji amɛye gbi jurɔ ko loo amɛkaye lɛ, amɛkwɛɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ he. Gbii juji komɛi yɛ ni eyɛ faŋŋ akɛ amɛkɛ Biblia mli tsɔɔmɔi lɛ kpãaa gbee. Yehowa Odasefoi yeee gbii juji ni tamɔ nakai. Shi kɛ́ ebɛ faŋŋ akɛ gbi jurɔ ko kɛ Biblia mli tsɔɔmɔi lɛ kpãaa gbee lɛ, Odasefoi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ kpɛɔ eyiŋ yɛ he bɔ ni baahã ‘ehiɛ henilee ni he tse mli yɛ Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi fɛɛ ahiɛ.’​—Bɔfoi 24:16.

 Dani Yehowa Odasefoi baakpɛ amɛyiŋ kɛji amɛye gbi jurɔ ko loo amɛkaye lɛ, naa saji komɛi ni amɛbiɔ amɛhe. Sane nɛɛ etsĩii gbii juji fɛɛ ni Yehowa Odasefoi yeee lɛ atã, ni etsĩii Biblia mli shishitoo mlai fɛɛ ni kɔɔ sane lɛ he lɛ atã.

  •   Ani adamɔ tsɔɔmɔ ko ni bɛ Biblia lɛ mli lɛ nɔ ato gbi jurɔ nɛɛ shishi?

     Biblia mli shishitoo mla: “‘Nyɛjea amɛteŋ, ni nyɛtsea nyɛhe,’ Yehowa kɛɛ, ‘ni nyɛkpaa nɔ ni he tseee lɛ hetaa.’”​—2 Korintobii 6:15-17.

     Bɔ ni afee ni Yehowa Odasefoi atse amɛhe kwraa kɛje tsɔɔmɔi ni kɛ Biblia lɛ kpãaa gbee lɛ ahe ni amɛhe atse yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, amɛkɛ amɛhe wooo gbii juji ni kɛ Biblia mli tsɔɔmɔi kpãaa gbee lɛ amli. Naa nibii ni kadiɔ gbii juji ni amɛkɛ amɛhe wooo mli lɛ.

     Gbii juji ni ayeɔ yɛ nyɔŋmɔi krokomɛi ahewɔ. Yesu wie akɛ: “Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, esa akɛ ojá, ni lɛ pɛ esa akɛ okɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ ahã.” (Mateo 4:10) Nɔ ni Yesu wie nɛɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yeee Blonya, Easter, loo May Day, ejaakɛ ayeɔ gbii juji nɛɛ yɛ nyɔŋmɔi krokomɛi ahewɔ shi jeee Yehowa hewɔ. Agbɛnɛ hu, amɛyeee gbii juji ni tamɔ nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ.

    •  Kwanzaa. Aná gbɛ́i Kwanzaa lɛ “kɛjɛ Swahili wiemɔi ni ji matunda ya kwanza lɛ mli, ni eshishi ji ‘klɛŋklɛŋ yibii,’ ni no tsɔɔ akɛ gbi jurɔ nɛɛ tamɔ klɛŋklɛŋ yibii gbii juji ni ayeɔ yɛ Afrika lɛ.” (Encyclopedia of Black Studies) Eyɛ mli akɛ mɛi komɛi enaaa Kwanzaa akɛ eji jamɔ ko gbijurɔyeli moŋ, shi wolo ko (Encyclopedia of African Religion) kɛɛ etamɔ gbii juji komɛi ni ayeɔ yɛ Afrika ni akɛ klɛŋklɛŋ yibii “hãa nyɔŋmɔi kɛ blema tsɛmɛi lɛ kɛdaa amɛ shi lɛ.” Ewie hu akɛ: “Kwanzaa ni Amerikabii ni amɛshishi jɛ Afrika lɛ yeɔ lɛ tamɔ gbii juji ni ayeɔ koni akɛda blematsɛmɛi lɛ ashi akɛni amɛjɔɔ amɛ lɛ hewɔ.”

      Kwanzaa

    •  Gbi Jurɔ Ko Ni Ayeɔ Yɛ September Loo October Mli (Mid-Autumn Festival). Ayeɔ “gbi jurɔ nɛɛ koni akɛwo nyɔŋtsere lɛ ni asusuɔ akɛ eji nyɔŋmɔyoo lɛ hiɛ nyam.” (Holidays, Festivals, and Celebrations of the World Dictionary) Kɛ́ aaye gbi jurɔ nɛɛ, nibii ni afeɔ lɛ ekomɛi ji “yei ni yɔɔ shĩa lɛ kotoɔ . . . nyɔŋmɔyoo lɛ.”​—Religions of the World​—A Comprehensive Encyclopedia of Beliefs and Practices.

    •  Nauruz (Nowruz). Blema Iranbii ajamɔ ko mli aná gbi jurɔ nɛɛ yɛ, ni jamɔ lɛ mli bii lɛ buɔ gbii ni ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ akɛ amɛji gbii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ yɛ afi lɛ mli. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ fɛi be mumɔ lɛ shweɔ shwane mumɔ lɛ yɛ fɛi be amli, no hewɔ lɛ kɛ́ shwane mumɔ lɛ ku esɛɛ eba yɛ Nowruz gbi lɛ nɔ lɛ amɛyeɔ gbi jurɔ nɛɛ kɛkpeɔ lɛ.​—United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization.

    •  Shab-e Yalda. Ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ yɛ snoonɛmɔ beiaŋ yɛ gbi ni hulu lɛ tsoɔ ŋmɛlɛtswaa fioo pɛ lɛ mli yɛ December mli. Ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ ahãa la (loo kane) nyɔŋmɔ ni atsɛɔ lɛ Mithra lɛ. (Sufism in the Secret History of Persia) Mɛi komɛi hu susuɔ akɛ etamɔ nɔ ni ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ ahãa Roma kɛ Greek hulu nyɔŋmɔi lɛ hu.

    •  Thanksgiving (Shidaa). Gbi jurɔ nɛɛ tamɔ Kwanzaa nɔŋŋ. Aná kɛjɛ blema nikpamɔ gbii juji ni akɛwoɔ nyɔŋmɔi srɔtoi ahiɛ nyam lɛ mli. Be ni be shwie mli lɛ, sɔlemɔi komɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ bɔi gbi jurɔ nɛɛ yeli.​—A Great and Godly Adventure​—The Pilgrims and the Myth of the First Thanksgiving.

     Gbii juji ni ayeɔ yɛ nibii ni bɛ mli loo shade kpakpa hewɔ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ “mɛi ni ŋmɛɔ okpɔlɔ amɛhãa Shade Kpakpa nyɔŋmɔ lɛ” fata “mɛi ni eje Yehowa sɛɛ lɛ ahe.” (Yesaia 65:11) Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yeee gbii juji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ:

    •  Ivan Kupala. Wolo ko (The A to Z of Belarus) lɛ tsɔɔ mli akɛ mɛi komɛi heɔ amɛyeɔ akɛ yɛ Ivan Kupala gbi lɛ nɔ lɛ, adebɔɔ nibii jieɔ majik hewalɛ kpo, ni kɛ́ oyɛ ekãa ni ohe ba nii lɛ, obaaná hewalɛ lɛ eko. Tsutsu ko lɛ, wɔŋjalɔi ni yeɔ gbi jurɔ nɛɛ, ni amɛyeɔ yɛ June mli yɛ gbi ni hulu lɛ tsoɔ etsɛɔ fe fɛɛ yɛ afi lɛ mli lɛ nɔ. Wolo ko (Encyclopedia of Contemporary Russian Culture) tsɔɔ mli akɛ, be ni mɛi ni yeɔ gbi jurɔ nɛɛ batsɔmɔ Kristofoi lɛ sɛɛ lɛ, amɛkɛ gbi jurɔ nɛɛ futu hetselɔi agbi ni ayeɔ ahãa Yohane Baptisilɔ lɛ.

    •  Lunar New Year (Chinabii Loo Koreabii Afi Hee). Wolo ko (Mooncakes and Hungry Ghosts​—Festivals of China) tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ eshɛ nɛkɛ be nɛɛ nɔ lɛ, wekui, nanemɛi kɛ mɔ fɛɛ mɔ bɔɔ mɔdɛŋ ni efee bɔ fɛɛ bɔ ni ebaanyɛ ni ená shade kpakpa yɛ afi hee lɛ mli, ni agbɛnɛ hu, ewo nyɔŋmɔi lɛ kɛ mumɔi lɛ ahiɛ nyam. Wolo kroko ko hu tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ aaye Koreabii Afi Hee lɛ, ajáa blematsɛmɛi lɛ, afeɔ kusumii kɛshwieɔ mumɔi fɔji, ni abiɔ nii kɛtaoɔ nɔ ni baaba yɛ afi hee lɛ mli.​—Encyclopedia of New Year’s Holidays Worldwide.

      Chinese New Year

     Gbii juji ni ayeɔ akɛni aheɔ ayeɔ akɛ susuma lɛ gbooo lɛ hewɔ. Biblia lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ susuma lɛ baanyɛ agbo. (Ezekiel 18:4) Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yeee gbii juji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ejaakɛ ehãa mɛi heɔ amɛyeɔ akɛ susuma lɛ gbooo:

    •  All Souls’ Day (Susumai Fɛɛ Loo Gbohii Lɛ Agbi). Wolo ko (New Catholic Encyclopedia) tsɔɔ mli akɛ ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ ni akɛkai gbohii fɛɛ. Wolo lɛ tsɔɔ mli hu akɛ yɛ blema lɛ mɛi komɛi he amɛye akɛ kɛ́ eshɛ gbi nɛɛ nɔ lɛ gbohii ni aatsuu amɛhe ni no hewɔ lɛ amɛyako ŋwɛi lɛ baanyɛ ajie amɛhe kpo akɛ otɔfoi, ayɛi, kɔkɔdenei loo nɔ kroko amɛtsɔɔ mɛi ni kɛ amɛyeee jogbaŋŋ be ni amɛyɔɔ wala mli lɛ.

    •  Ch’ing Ming Gbi Jurɔ Kɛ Hungry Ghost Festival (Sisai Ni Hɔmɔ Miiye Amɛ Gbi Jurɔ). Ayeɔ gbii juji enyɔ nɛɛ ni akɛwo blematsɛmɛi lɛ ahiɛ nyam. Wolo ko (Celebrating Life Customs Around the World​—From Baby Showers to Funerals) tsɔɔ amli akɛ kɛ́ aaye Ch’ing Ming lɛ, ashãa niyenii, nu, kɛ shika koni hɔmɔ loo kumai akaye gbohii lɛ loo shika he akahia amɛ. Wolo nɛɛ tsɔɔ mli akɛ mɛi komɛi heɔ amɛyeɔ akɛ yɛ nyɔɔŋ ni ayeɔ Sisai Ni Hɔmɔ Miiye Amɛ gbi jurɔ lɛ mli lɛ, kɛ́ nyɔɔŋtsere lɛ ye emuu lɛ gbohii lɛ baanyɛ ajie amɛhe kpo amɛtsɔɔ mɛi ni yɔɔ wala mli lɛ, no hewɔ lɛ, esa akɛ afee nibii kɛkpãtã gbohii lɛ loo awo blematsɛmɛi lɛ ahiɛ nyam.

    •  Chuseok. Wolo ko (The Korean Tradition of Religion, Society, and Ethics) tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ aaye gbi jurɔ nɛɛ, nibii ni afeɔ lɛ ekomɛi ji, akɛ niyenii kɛ dãa shãa afɔle ahãa gbohii lɛ. Afɔleshaa lɛ tsɔɔ akɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ susuma lɛ yaa nɔ ehiɔ shi yɛ gbɔmɔtso lɛ gbele sɛɛ.

     Gbii juji ni kɛ mumɔ kɛsharamɔ nifeemɔi yɔɔ tsakpaa. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Akana mɔ ko yɛ nyɛteŋ ni hãa ebinuu loo ebiyoo tsɔɔ la mli, aloo mɔ ni klaa, aloo mɔ ni feɔ majik, aloo mɔ ni biɔ nii, aloo mɔ ni yeɔ ŋkunyaa, aloo mɔ ni tsuɔ mɛi tsofa, aloo mɔ ni yaa mumɔi atsɛlɔ loo klamɔfonyo ŋɔɔ, aloo mɔ ni biɔ gbohii anii. Ejaakɛ Yehowa miihi mɔ fɛɛ mɔ ni feɔ nɛkɛ nibii nɛɛ.” (5 Mose 18:10-​12) Yehowa Odasefoi miisumɔ ni amɛtse amɛhe kwraa kɛje mumɔi kɛsharamɔ nifeemɔi ahe, no hewɔ lɛ amɛyeee gbii juji tamɔ Halloween loo gbii juji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ:

    •  Sinhala Kɛ Tamil New Year. Kɛ́ aaye gbi jurɔ nɛɛ afeɔ nibii pɔtɛi komɛi yɛ bei pɔtɛi komɛi ni ŋulamiiaŋkwɛlɔi etsɔɔ akɛ ekɛ shade kpakpa baaba lɛ amli.​—Encyclopedia of Sri Lanka.

    •  Songkran. Aná gbi jurɔ nɛɛ ni ayeɔ yɛ Asia lɛ gbɛ́i lɛ kɛjɛ Sanskrit wiemɔ ko ni shishi ji ‘hetsimɔ’ loo ‘tsakemɔ’ lɛ mli, ni ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ kɛ́ hulu lɛ tsi ehe ni eyafata ŋulamii akuu ni atsɛɔ lɛ Aries lɛ he.​—Food, Feasts, and Faith​—An Encyclopedia of Food Culture in World Religions.

     Gbii juji ni Mose Mla lɛ bi ni aye, shi Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ hewɔ lɛ akpa yeli. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Kristo ji Mla lɛ naagbee.” (Romabii 10:4) Kristofoi náa yiŋtoi ahewɔ ni akɛ Mose mla lɛ hã blema Israelbii lɛ ahe sɛɛ lolo. Shi Kristofoi yeee gbii juji ni Mla lɛ bi ni aye lɛ, titri lɛ gbii juji ni kɔɔ Mesia lɛ baa lɛ he lɛ, ejaakɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Mesia lɛ eba momo. Biblia lɛ kɛɛ: “Nakai nibii lɛ ji nibii ni baaba lɛ ahe mfoniri kɛkɛ, shi nii lɛ diɛŋtsɛ ji Kristo lɛ.” (Kolosebii 2:17) Ŋmalɛi enyɔ nɛɛ ahewɔ, kɛ agbɛnɛ hu akɛni akɛ nifeemɔi ni kɛ Biblia lɛ mli tsɔɔmɔi kpãaa gbee efutu gbii juji nɛɛ ekomɛi ahewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yeee gbii juji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ:

    •  Hanukkah. Ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ kɛkaiɔ be ni Yudafoi lɛ jɔɔ sɔlemɔ shĩa ni yɔɔ Yerusalem lɛ nɔ ekoŋŋ lɛ. Shi Biblia lɛ kɛɔ akɛ Yesu batsɔ ‘mama tsũ (loo sɔlemɔ shĩa) ni je agbo ni eye emuu fe klɛŋklɛŋ nɔ lɛ, mama tsũ ni jeee niji akɛfee, nɔ ni jeee je nɛŋ bɔɔ nii lɛ ateŋ eko’ lɛ Osɔfonukpa. (Hebribii 9:11) Kristofoi heɔ amɛyeɔ akɛ, okadifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa nɛɛ ebaye sɔlemɔ shĩa ni kulɛ eyɔɔ Yerusalem lɛ najiaŋ.

    •  Rosh Hashanah. Eji Yudafoi akalanda lɛ klɛŋklɛŋ gbi. Yɛ blema Israel lɛ, kɛ́ aaye gbi jurɔ nɛɛ ashãa afɔlei srɔtoi komɛi ahãa Nyɔŋmɔ. (4 Mose 29:1-6) Shi Yesu Kristo ni ji Mesia lɛ hã ‘afɔle kɛ nikee afɔle sɛɛ fo,’ ni no hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ náaa amɛhe miishɛɛ dɔŋŋ.​—Daniel 9:​26, 27.

  •   Ani gbi jurɔ lɛ hãa akɛ he woɔ amale jamɔ nifeemɔ mli?

     Biblia mli shishitoo mla: “Mɛɛ wekukpaa yɔɔ mɔ ni heɔ Nuŋtsɔ lɛ nɔ eyeɔ kɛ mɔ ni heee yeee lɛ teŋ? Ni mɛɛ ekomefeemɔ yɔɔ Nyɔŋmɔ sɔlemɔ shĩa lɛ kɛ amagai teŋ?”​—2 Korintobii 6:15-17.

     Yehowa Odasefoi bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ mɛi ahi shi jogbaŋŋ, ni amɛkpɛlɛɔ nɔ akɛ mɔ fɛɛ mɔ yɛ hegbɛ ni ehalaa nɔ ni ebaahe eye moŋ, shi amɛtseɔ amɛhe kɛjeɔ gbii juji ni baahã amɛkɛ amɛhe awo amale jamɔ nifeemɔi amli lɛ ahe. Naa nibii ni kadiɔ gbii juji nɛɛ.

     Gbii juji ni ayeɔ yɛ jamɔŋ gbɔmɔ ko loo jamɔŋ nifeemɔi komɛi ahewɔ ni woɔ mɛi ni yɔɔ jamɔi srɔtoi amli lɛ hewalɛ ni amɛfee ekome kɛjá. Be ni Nyɔŋmɔ nyiɛ ewebii ni hi shi yɛ blema lɛ ahiɛ kɛtee shikpɔŋ hee ko nɔ, ni mɛi ni yɔɔ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ momo lɛ jáa nyɔŋmɔi krokomɛi lɛ, ekɛɛ ewebii lɛ akɛ: “Okɛ amɛ loo amɛnyɔŋmɔi lɛ akakpaŋ kpaŋmɔ ko. . . . Kɛ́ osɔmɔ amɛnyɔŋmɔi lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, no baatsɔ bo tsɔne.” (2 Mose 23:32, 33) No hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yeee gbii juji ni tamɔ gbii juji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ.

    •  Loy Krathong. Kɛ́ aaye Thailandbii agbi jurɔ nɛɛ, mɛi kɛ baji, kɛnɛrɛ loo insɛnsi tsei woɔ tsɛnsii amli ni amɛkɛyamaa nui ahiɛ koni nui lɛ kɛ amɛ aya. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ kɛ́ amɛfee nakai lɛ, eshwieɔ shade fɔŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ kɛkaiɔ Buddha lɛ nanemaahei krɔŋkrɔŋi lɛ.​—Encyclopedia of Buddhism.

    •  National Repentance Day (Maŋ Tsuitsakemɔ Gbi). Papua New Guinea adafitswaa wolo ko (The National) bɔ amaniɛ akɛ, amralo ko wie akɛ mɛi ni yeɔ gbi jurɔ nɛɛ heɔ Kristofoi atsɔɔmɔi titri lɛ amɛyeɔ. Ewie akɛ gbi jurɔ nɛɛ hãa maŋbii lɛ hiɔ shi yɛ Kristofoi atsɔɔmɔi lɛ anaa.

    •  Vesak. “Eji Buddhabii lɛ ajamɔ lɛ gbii juji lɛ ateŋ nɔ ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ fee ejaakɛ akɛkaiɔ Buddha fɔmɔ gbi lɛ, be ni la kpɛ́ ehã lɛ lɛ, egbele lɛ loo be ni etee Nirvana lɛ.​—Holidays, Festivals, and Celebrations of the World Dictionary.

      Vesak

     Gbii juji ni ayeɔ yɛ jamɔŋ kusumii ni kɛ Biblia lɛ mli tsɔɔmɔi lɛ kpãaa gbee lɛ ahewɔ. Yesu kɛɛ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi komɛi akɛ: “Nyɛgu Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ yɛ nyɛkusum lɛ hewɔ.” Ekɛɛ hu akɛ jamɔ ni amɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ efee efolo ejaakɛ “amɛtsɔɔ tsɔɔmɔi ni ji gbɔmɛi akitãi.” (Mateo 15:​6, 9) Yehowa Odasefoi boɔ kɔkɔbɔɔ nɛɛ toi, no hewɔ lɛ jamɔŋ gbii juji babaoo komɛi yɛ ni amɛkɛ amɛhe wooo mli.

    •  Epiphany (Maŋtsɛmɛi Etɛ Gbi, Timkat, Loo Los Reyes Magos). Ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ kɛkaiɔ be ni ŋulamiiaŋkwɛlɔi lɛ yasara Yesu lɛ loo be ni abaptisi Yesu lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ gbi jurɔ nɛɛ ji wɔŋjamɔ mli gbii juji komɛi ni ayeɔ ahãa fai anyɔŋmɔi ni atsake hiɛ afee lɛ Kristofoi agbi jurɔ. (The Christmas Encyclopedia) Gbi jurɔ ko ni tamɔ enɛ nɔŋŋ ni atsɛɔ lɛ Timkat lɛ shishifã jɛ wɔŋjamɔ mli.​—Encyclopedia of Society and Culture in the Ancient World.

    •  Feast of the Assumption of the Virgin Mary (Oblayoo Fro Maria Ŋwɛiyaa Lɛ Gbi Jurɔ). Mɛi komɛi heɔ amɛyeɔ akɛ Yesu mami tee ŋwɛi kɛ eheloo gbɔmɔtso lɛ, ni ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ kɛkaiɔ eŋwɛiyaa lɛ. Wolo ko (Religion and Society​—Encyclopedia of Fundamentalism) tsɔɔ mli akɛ, Yesu bɔfoi lɛ abeiaŋ Kristofoi lɛ ewieee nɔ ko ni tamɔ nakai, ni sane nɛɛ hu bɛ Biblia lɛ mli.

    •  Feast of the Immaculate Conception (Gbi Jurɔ Ni Ayeɔ Kɛtsɔɔ Akɛ Afɔɔɔ Maria Akɛ Eshafeelɔ). Wolo ko tsɔɔ mli akɛ, Biblia lɛ ewieee akɛ afɔ Maria akɛ mɔ ko ni eye emuu. Eji Katolik sɔlemɔ lɛ tsɔɔmɔ.​—New Catholic Encyclopedia.

    •  Lent. Kɛ́ aaye Lent lɛ ahiɔ ŋmaa ni asɔleɔ kɛkpaa eshai he fai. Wolo ko (New Catholic Encyclopedia) tsɔɔ mli akɛ ato gbi jurɔ nɛɛ shishi be ni aŋma Biblia muu lɛ fɛɛ agbe naa lɛ sɛɛ afii 200. Wolo lɛ tsɔɔ mli akɛ yɛ Lent klɛŋklɛŋ gbi lɛ ni atsɛɔ lɛ Ash Wednesday lɛ nɔ lɛ, osɔfoi lɛ kɛ lamulu feɔ krɔs yɛ sɔlemɔŋbii lɛ ahiɛnaa koni akɛkai amɛ akɛ esa akɛ amɛtsake amɛtsui. Katolik sɔlemɔ bɔi enɛ feemɔ yɛ afi 1091 mli.

    •  Meskel (Loo Maskal). Ayeɔ Etiopiabii agbi jurɔ nɛɛ kɛkaiɔ be ni amɛsusuɔ akɛ amɛna krɔs ni asɛŋ Kristo yɛ nɔ lɛ. Wolo ko (Encyclopedia of Society and Culture in the Medieval World) tsɔɔ mli akɛ, yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ amɛkɛ lai pii shɛreɔ la kpele ni amɛjoɔ kɛbɔleɔ he. Shi Yehowa Odasefoi kɛ krɔs tsuuu nii yɛ amɛjamɔ mli.

  •   Ani gbi jurɔ lɛ hãa awoɔ gbɔmɔ, kuu ko, loo maŋ okadi ko hiɛ nyam?

     Biblia mli shishitoo mla: “Nɔ ni Yehowa kɛɛ nɛ: ‘Alomɔ mɔ ni kɛ ehiɛ fɔ̃ɔ gbɔmɔ adesa nɔ, mɔ ni kɛ ehe fɔ̃ɔ gbɔmɔ adesa hewalɛ nɔ, ni etsui tsiɔ ehe kɛjeɔ Yehowa he lɛ.’”​​—Yeremia 17:5.

     Yehowa Odasefoi ahiɛ sɔɔ nibii ni mɛi krokomɛi feɔ lɛ ni amɛsɔleɔ amɛhãa amɛ po, shi amɛkɛ amɛhe wooo gbii juji ni nibii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ kadiɔ amɛ lɛ amli:

     Gbii juji ni ayeɔ koni akɛwo nɔyelɔ ko loo mɔ ko ni efee gbɛ́i lɛ hiɛ nyam. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhilɛkɛhamɔ hewɔ lɛ, nyɛkɛ nyɛhiɛ akafɔ̃a gbɔmɔ nɔ dɔŋŋ, mɔ ni tamɔ kɔɔyɔɔ ni emuɔ yɛ egugɔŋ lɛ nɔŋŋ lɛ. Mɛni hewɔ esa akɛ nyɛgba nyɛhe naa yɛ ehe?” (Yesaia 2:​22) No hewɔ lɛ, akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yeee nɔyelɔi afɔmɔ gbi.

     Maŋ aflaŋaa he gbi jurɔ. Yehowa Odasefoi yeee Aflaŋaa Gbi (Flag Day). Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Biblia lɛ kɛɛ: “Nyɛkwɛa nyɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ amagai ahe.” (1 Yohane 5:​21) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi komɛi enaaa aflaŋaa akɛ amaga ni ajáa. Shi blema saji ahe nilelɔ ni atsɛɔ lɛ Carlton J. H. Hayes lɛ ŋma akɛ: “Maŋhedɔɔ tamɔ jamɔ nɔŋŋ, ni aflaŋaa lɛ ji nakai jamɔ lɛ he okadi titri, ni no titri ji nɔ ni maŋhedɔlɔi lɛ jáa.”

     Gbii juji ni ayeɔ koni akɛwo hetselɔi (saints) ahiɛ nyam. Be ni nuu ko ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ koto bɔfo Petro lɛ, mɛni ba? Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Petro wó enɔ ni ekɛɛ: ‘Tee shi, mi hu gbɔmɔ kɛkɛ ji mi.’” (Bɔfoi 10:25, 26) Petro kɛ bɔfoi krokomɛi lɛ hãaa awo amɛhiɛ nyam yɛ gbɛ srɔto ko nɔ, no hewɔ lɛ Yehowa Odasefoi kɛ amɛhe wooo gbii juji ni ayeɔ koni akɛwo mɛi ni asusuɔ akɛ amɛji hetselɔi lɛ ahiɛ nyam lɛ mli. Naa gbii juji nɛɛ ekomɛi:

    •  All Saints’ Day (Hetselɔi Agbi). Wolo ko tsɔɔ mli akɛ, ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ koni akɛwo hetselɔi fɛɛ ahiɛ nyam. Aleee bɔ ni fee ni abɔi gbi jurɔ nɛɛ yeli.​—New Catholic Encyclopedia.

    •  Fiesta of Our Lady of Guadalupe. Wolo ko tsɔɔ mli akɛ ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ koni akɛwo hetselɔ ko ni ji yoo ni mɛi komɛi susuɔ akɛ lɛ ji Maria, Yesu mami lɛ hiɛ nyam. Asusuɔ akɛ hetselɔ nɛɛ buɔ Mexico he. Akɛɛ ejie ehe kpo etsɔɔ ohiafo ko yɛ Guadalupe yɛ afi 1531 mli.​—The Greenwood Encyclopedia of Latino Literature.

      Fiesta of Our Lady of Guadalupe

    •  Name Day (Gbɛ́i Gbi). Wolo ko (Celebrating Life Customs Around the World​—From Baby Showers to Funerals) tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ abaptisi abifao ko loo mɔ ko waje ehe ni akɛ hetselɔ ko gbɛ́i wo lɛ lɛ, ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ ahãa lɛ yɛ hetselɔ lɛ gbi nɔ. Etsɔɔ mli hu akɛ, yɛ nɛkɛ gbi nɛɛ nɔ lɛ, afeɔ jamɔŋ nifeemɔi srɔtoi.

     Gbii juji ni ayeɔ yɛ maŋkwramɔ loo maŋnɔyaa kuu ko hewɔ. Biblia lɛ kɛɛ akɛ: “Ehi akɛ abaaba Yehowa abo fe nɔ ni akɛ hiɛ baafɔ̃ adesai anɔ.” (Lala 118:​8, 9) Yehowa Odasefoi le akɛ adesai nyɛŋ atsu naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ ahe nii ja Nyɔŋmɔ pɛ, no hewɔ lɛ kɛ́ aaye gbii juji tamɔ Youth Day loo Women’s Day lɛ, amɛkɛ amɛhe wooo mli ejaakɛ ayeɔ gbii juji nɛɛ koni akɛfã maŋkwramɔ loo maŋnɔyaa he ta. Yiŋtoo nɛɛ nɔŋŋ hewɔ lɛ, amɛyeee Emancipation Day loo gbii juji ni tamɔ nakai. Moŋ lɛ amɛheɔ amɛyeɔ waa akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ ni baanyɛ ajie hiɛiaŋkwɛmɔ kɛ mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni mɛi yɔɔ lɛ kɛje jɛmɛ kwraa.​​—Romabii 2:​11; 8:​21.

  •   Ani gbi jurɔ lɛ hãa mɛi nuɔ he akɛ maŋ ko mli bii anɔ kwɔlɔ fe maji krokomɛi amli bii?

     Biblia mli shishitoo mla: “Nyɔŋmɔ kwɛɛɛ mɛi ahiɛiaŋ, shi moŋ, yɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni efeɔ nɔ ni ja lɛ, lɛ ji mɔ ni enáa ehe miishɛɛ.”​​—Bɔfoi 10:34, 35.

     Eyɛ mli akɛ Yehowa Odasefoi sumɔɔ maŋ nɔ ni amɛjɛ lɛ moŋ, shi amɛkɛ amɛhe wooo gbii juji ni hãa mɛi nuɔ he akɛ maŋ ko nɔ kwɔ fe maŋ kroko lɛ mli. Naa gbii juji nɛɛ ekomɛi.

     Gbii juji ni ayeɔ kɛwoɔ asraafoi akui ahiɛ nyam. Yesu ekɛɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛwu ta, moŋ lɛ ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi ni nyɛsɔlea nyɛhãa mɛi ni waa nyɛ yi lɛ.” (Mateo 5:​44) No hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yeee gbii juji ni ayeɔ koni akɛwo asraafoi ahiɛ nyam lɛ. Gbii juji nɛɛ ekomɛi ji:

    •  Anzac Day (Anzac Gbi). “Anzac damɔ shi kɛhã Australia kɛ New Zealand asraafoi lɛ,” ni “fiofio lɛ Anzac Day lɛ ebatsɔ gbi ni akɛkaiɔ mɛi ni agbe yɛ ta mli.”​—Historical Dictionary of Australia.

    •  Veterans Day (Kaimɔ Gbi, loo Hɔgbaa Ni Akɛkaiɔ Mɛi). Akɛ gbii juji nɛɛ woɔ “mɛi ni esɔmɔ akɛ asraafoi pɛŋ kɛ mɛi ni agbegbee yɛ tai ni maŋ lɛ wu lɛ amli lɛ” ahiɛ nyam.​—Encyclopædia Britannica.

     Gbii juji ni ayeɔ yɛ maŋ ko blemasaji loo gbi ni maŋ lɛ ye ehe (Independence Day) lɛ hewɔ. Yesu wie yɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe akɛ: “Amɛfataaa je lɛ he, tamɔ bɔ ni mi hu mifataaa je lɛ he lɛ.” (Yohane 17:16) Yehowa Odasefoi sumɔɔ akɛ amɛkase maŋ ko blemasaji shi amɛtsiɔ amɛhe kɛjeɔ gbii juji komɛi ni ayeɔ yɛ blemasaji ahewɔ lɛ ahe. Gbii juji nɛɛ ekomɛi ji:

    •  Australia Day (Australia Gbi). Aŋma yɛ wolo ko (Worldmark Encyclopedia of Cultures and Daily Life) mli akɛ ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ kɛkaiɔ “gbi ko yɛ afi 1788 mli be ni England asraafoi lɛ shi aflaŋaa yɛ Australia ni amɛjaje akɛ Australia fata maji ni amɛyeɔ amɛnɔ lɛ ahe lɛ.”

    •  Guy Fawkes Day (Guy Fawkes Gbi). Eji “maŋ muu fɛɛ gbi jurɔ ni ayeɔ kɛkaiɔ be ni Guy Fawkes kɛ mɛi krokomɛi ni ji Katolikbii ka akɛ amɛbaagbe Maŋtsɛ James I kɛ England mlawoo gwabɔɔ lɛ mli bii lɛ yɛ afi 1605 shi amɛyayeee omanye lɛ.”​—A Dictionary of English Folklore.

    •  Independence Day (Heyeli Gbi). Yɛ maji saŋŋ anɔ lɛ, “gbi nɛɛ ji gbi ni mɛi kɛkaiɔ gbi ni amɛmaŋ lɛ ye ehe kɛje maŋ kroko shishi lɛ.”​—Merriam-Webster’s Unabridged Dictionary.

  •   Ani gbi jurɔ lɛ hãa mɛi kɛ amɛhe woɔ nifeemɔi komɛi amli kɛtekeɔ nɔ loo amɛkɛ amɛhe woɔ jeŋbai gbohii amli?

     Biblia mli shishitoo mla: “Efa hã nyɛ akɛ be ni eho momo lɛ mli lɛ nyɛtsu jeŋmajiaŋbii atsuinaa nii, be mli ni nyɛba nyɛjeŋ yɛ jeŋbai gbohii ni efeee mɔ hiɛgbele, kɛ akɔnɔi ni ayeee nɔ, kɛ dãa ni anuɔ kɛtekeɔ nɔ, kɛ henaabuamɔi ni yɔɔ hoo, kɛ dãanumɔ mli akaŋshii, kɛ amagajamɔi ni ahiɔ lɛ amli lɛ.”​​—1 Petro 4:3.

     Ŋmalɛ nɛɛ hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi tsiɔ amɛhe kɛjeɔ gbii juji ni hãa anuɔ dãa kɛtekeɔ nɔ loo afeɔ henaabuamɔi ni yɔɔ hoo. Yehowa Odasefoi sumɔɔ ni amɛkɛ amɛnanemɛi afee ekome kɛjie amɛhiɛtserɛ, ni kɛ́ amɛhala akɛ amɛbaanu dãa po lɛ amɛnuuu babaoo. Biblia lɛ kɛɛ: “Kɛ́ nii nyɛyeɔ jio, nii nyɛnuɔ jio, aloo nɔ kroko nyɛfeɔ jio, nyɛfea nibii fɛɛ kɛwoa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam,” ni Odasefoi boɔ ŋaawoo nɛɛ toi.​—1 Korintobii 10:31.

     No hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi yeee gbii juji ni hãa mɛi kɛ amɛhe woɔ jeŋba sha nifeemɔi ni Biblia lɛ ewie eshi lɛ amli. Gbii juji nɛɛ eko ji gbi jurɔ ko ni Yudafoi yeɔ ni atsɛɔ lɛ Purim lɛ. Ato Purim gbi jurɔ lɛ shishi koni akɛkai bɔ ni fee ni akpɔ̃ Yudafoi lɛ yɛ maŋnyɛ Ester beiaŋ lɛ, shi wolo ko (Essential Judaism) tsɔɔ mli akɛ amrɔ nɛɛ abaanyɛ awie yɛ gbɛ ko nɔ akɛ ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ tamɔ bɔ ni ayeɔ Mardi Gras loo Carnival lɛ nɔŋŋ. Mɛi ni yeɔ gbi jurɔ nɛɛ ateŋ mɛi babaoo saa amɛhe basabasa, amɛfeɔ sakasaka, amɛnuɔ dãa kɛtekeɔ nɔ, ni amɛfeɔ hoo hu.

 Eyɛ mli akɛ Yehowa Odasefoi yeee gbii juji komɛi moŋ, shi ani loloolo lɛ, amɛsumɔɔ amɛwekumɛi?

 Hɛɛ. Biblia tsɔɔ akɛ wɔsumɔ wɔwekumɛi fɛɛ ni wɔbuɔ amɛ ekɔɔɔ he eko jamɔ mli ni amɛyɔɔ. (1 Petro 3:1, 2, 7) Kɛ́ Yehowa Odasefonyo ko kpa gbii juji komɛi ayeli lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ ewekumɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi amli baafu lɛ, ebaadɔ amɛ loo amɛbaanu he po akɛ ekwa amɛ. No hewɔ lɛ, Yehowa Odasefoi pii jɛɔ mra amɛhãa amɛwekumɛi lɛ leɔ akɛ amɛsumɔɔ amɛ lolo, ni amɛjɛɔ bulɛ mli amɛgbalaa nɔ hewɔ ni amɛkɛ amɛhe wooo gbii juji komɛi amli lɛ mli amɛhãa amɛ, ni amɛyasaraa amɛwekumɛi lɛ yɛ bei krokomɛi amli.

 Ani Yehowa Odasefoi kɛɔ mɛi ni amɛkaye gbii juji komɛi?

 Dabi. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ akpɛ yiŋ ehã ehe yɛ sane nɛɛ he. (Yoshua 24:15) Yehowa Odasefoi kɛ ‘woo hãa gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ,’ ekɔɔɔ he eko jamɔ mli ni amɛyɔɔ.​—1 Petro 2:17.

Mithra, Mithraism, Christmas Day & Yalda, by K. E. Eduljee, baafa 31-33.