Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

 KONSÉHO OGAPÝPE G̃UARÃ

Mbaʼépa ohasa umi família oĩháme sy térã tuvanga

Mbaʼépa ohasa umi família oĩháme sy térã tuvanga

MARGARET, * PETEĨ MADRÁSTRA AUSTRALIAGUA, HEʼI: “Che ména rembirekokue heʼi imembykuérape ani hag̃ua ojapo mbaʼevete che haʼéva chupekuéra. Ni ajerurérõ chupekuéra ojesepilla hag̃ua”. Margaret omombeʼu upe guive iprovléma hague imatrimóniope.

Oĩ heta omenda jeýva ifamília rire ha ijetuʼu hembireko pyahúpe ojogueraha porã hag̃ua umi mitã, ihentekuéra ha isy tee ndive. * Por ehémplo, umi syanga oñeʼẽ vaʼerã umi mitã sýndi ohecha hag̃ua mbaʼe órapa ikatu ovisita imembykuérape, mbaʼéichapa oñehekomboʼéta umi mitãme ha oñemeʼẽta chupekuéra oikotevẽva. * Ikatu avei pe karai amígo térã ihentekuérape ndogustapái haʼe omenda jey, térã pe kuña amígo ha ihentekuéra ndorresiviporãi umi mitãme ha itúvape. Tahaʼe haʼeháicha, umi konsého oĩva la Bíbliape katuete oipytyvõta umi oĩvape ko situasiónpe.

PROVLÉMA 1: NDEREJEGUERAHAPORÃI UMI MITÃ SY TEE NDIVE

Judit, peteĩ madrástra Namibiagua, heʼi: “Peteĩ jey che ména rembirekokue heʼi imembykuérape che ndahaʼeiha voi isy, síno itúva rembirekónte, ha peichahágui  orefamíliaramo, ndahaʼemoʼãiha iñermanokuéra. Ambyasyeterei heʼi haguére upéicha; che ningo che memby teéicha ahayhu chupekuéra”.

Umi iñarandúva koʼã mbaʼépe, ohechakuaa umi syanga ha umi mitã sy tee katuete orekoha provléma oñondive, ha upéva omoñeñandu vai kompletoite ifamíliape. ¿Mbaʼépa ikatu oipytyvõ chupekuéra?

Ikatúva rejapo: remeʼẽ vaʼerã káda únope ilugár. Ména, ndovaléi reproivi ne rembirekokuégui ohecha umi mitãme, upéva ikatu ojapo vai ne famíliare. * Haʼe ningo isykuéra ha ndaipóri omyengovia vaʼerã chupe (Proverbios 23:22, 25). Péro rehejáramo avei oñentremeteterei ne famíliape, ikatu omoñeñandu vai ha ombopochy ne rembireko pyahúpe. Upéicharõ jepe, reipytyvõ vaʼerã ne rembirekokuépe ojogueraha porã hag̃ua ne família ndive. Káda únope remeʼẽ vaʼerã ilugár ha ani reheja avave ohasa la rrája, péicha reprotehéta ne matrimónio ha katuete pevyʼavéta pende rogapýpe.

TÚVA, MBAʼÉPA IKATU REJAPO

  • Oiméramo opyta nendive ne familiakuéra, reñehaʼã vaʼerã reñeʼẽ umi mitãrente ne rembirekokuéndi, ha ani peñemoĩ pejodiskuti ótra kósare. Ikatu pyʼaguapýpe porãnte eporandu chupe ndaikatuichénepa omoĩ peteĩ óra ohenói hag̃ua umi mitãme. Upéicharõmante nohenoimoʼãi oimeha óra rei térã pyharepyte.

  • Péro oiméramo ne familiakuéra opyta isy ndive katu, reñehaʼã vaʼerã rehenói chupekuéra, reguerahauka chupekuéra kárta, mensáhe térã korréo elektróniko (Deuteronomio 6:6, 7). Tahaʼe haʼeháicha, reñeʼẽ vaʼerã ne família ndive reikuaa hag̃ua mbaʼépa ohasa, mbaʼépa oikotevẽ ha eñehaʼã eipytyvõ chupekuéra. Rehecháta ikatuha rejapo heta mbaʼe porã hesehapekuéra.

MADRÁSTRA, MBAʼÉPA IKATU REJAPO

  • Nembaʼerechakuaa vaʼerã umi mitã sy ndive ha ere chupe ndereipeʼamoʼãiha chugui ilugár (1 Pedro 3:8). Emombeʼu chupe umi mbaʼe porã ojapóva imembykuéra (Proverbios 16:24). Ha reikotevẽramo konsého, ikatu reñeʼẽ hendive ha reagradese chupe umívare.

  • Ani remokunuʼũeterei umi mitãme isy tee rovake. Beverly, peteĩ madrástra Estados Unidosgua, heʼi: “Umi mitã heʼise chéve mama. Itúva ha che roʼe chupekuéra ikatuha heʼi chéve upéicha ógapente, péro ani hag̃ua isy Jane ha ihentekuéra rovake. Upe guive rojogueraha porãve Jane ndive. Sapyʼánte oñondive voi roipytyvõ umi mitãme ojejapóta jave teátro eskuélape térã ohóta jave hikuái de paséo”.

Nde ikatu hína rejapo heta mbaʼe porã ne família rehehápe

SYANGA HA SY TEE, MBAʼÉPA IKATU PEJAPO PEJOGUERAHA PORÃ HAG̃UA

    Nderory ha repororrespetáramo katuete rejogueraha porãta nde rapichándi

  • Oiméramo nde peteĩ madrástra, ani reñeʼẽ vai umi mitã sy rehe hovakekuéra. Upéva ojapo vaietereíta umi mitãre. Avei haʼekuéra ikatu peichaháguinte heʼi isy rovake umi mbaʼe ere vaʼekue (Eclesiastés 10:20). Ha omombeʼúramo ndéve hikuái isy oñeʼẽ vaiha nderehe, epensa vaʼerã hesekuéra ha ani ndejehénte. Ha ikatu ere chupekuéra: “Ambyasyete  ningo heʼi haguére upéicha, oiméneko ipochy hína raʼe, ha sapyʼánte ñandepochy jave jaʼe voi oimeraẽ mbaʼe”. Ha ndéramo pe sy, ko konsého ikatúnte avei nepytyvõ.

  • Eñehaʼã ehekomboʼe ha ekorrehi chupekuéra isy ojapoháicha. Sapyʼánte ndaikatúiramo rejapo upéva, ere vaʼerã umi mitãme mbaʼépa rehaʼarõ chuguikuéra, péro ani reheja vai isýpe. Ehechamína ko situasión:

    Madrástra: Rober, emyasãimína pe toálla reiporu vaʼekue.

    Rober: Ore, písopente voi rohejáva ha mama omyasãi upe rire.

    Madrástra (pochýpe): Péicharõ oikóta ndehegui peteĩ aragán.

    Iporãvéta ningo rembohováiramo kóicha:

    Madrástra (pyʼaguapýpe): Oĩ porã. Péro koʼápe káda uno omyasãi vaʼerã itoálla.

  • Ani reprepara rejapo hag̃ua peteĩ mbaʼe umi mitã ndive, otoka jave isýpe oĩ hendivekuéra (Mateo 7:12). Péro ndaikatuietéramo reheja ótro diarã upe rejaposéva, rejerure vaʼerã permíso isýpe ere mboyve umi mitãme.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE: Rejotopa jey vove ne ména rembirekokue ndive, ejapo koʼã mbaʼe:

  1. Emaña hese ha epukavy chupe. Ani resuspira ni remaña vai hese.

  2. Esaluda ha ehenói chupe hérarupi.

  3. Peime jave pende rapichakuéra ndive, ani remboyke chupe.

PROVLÉMA 2: NE MÉNA FAMÍLIA OKAKUAAPÁMA HA NDEREJEGUERAHAPORÃI HENDIVEKUÉRA

Pe lívro Step Wars, omombeʼu mbaʼe provlémapa ombohovái umi omenda jeýva ifamília okakuaapa rire. Omombeʼu peteĩ kuñakarai heʼiha iména odefendetereiha ifamiliakuérape ha ndohechakuaaiha otrata vaiha chupe hikuái. Pe kuñakarai heʼi: “¡Chemonguerairóma hikuái!”. Oikóramo nderehe péicha, ¿mbaʼépa ikatu rejapo ani hag̃ua koʼãichagua provléma ombyai ne matrimónio?

Ikatúva rejapo: nembaʼerechakuaa. La Biblia omeʼẽ ko konsého: “Káda uno jasegi vaʼerã jajapo pe ideprovéchotava ñande rapichápe, ha ani ñandévente” (1 Corintios 10:24, NM). Reñemoĩ vaʼerã ne ména familiakuéra lugárpe. Haʼekuéra ikatu opensa nde káusare itúva ndohayhuveitamaha chupekuéra térã ojogueraha porãramo nendive, ofallataha ihentekuérape. Ha ikatu ne ména noñemoñeʼẽséi chupekuéra okyhyjégui oñemomombyrýrõ g̃uarã chugui hikuái.

Ndovaléi rejopy chupekuéra ojogueraha porã hag̃ua nendive. Upéva mbeguekatúpente ikatu ojehupyty (El Cantar de los Cantares 8:4). Rehechakuaa vaʼerã ijetuʼutanteha voi rejogueraha porã hag̃ua ne ména familiakuéra ndive ha ani rehaʼarõiterei chuguikuéra.

Ndetrata vaíramo hikuái, rejejoko vaʼerã ha ani ere opa mbaʼe ereséva (Proverbios 29:11). Ha rehechakuaáramo ijetuʼuha ndéve rejejoko hag̃ua, eñemboʼe Ñandejárape ha ejerure chupe rréi David ojerure vaʼekue: “Ñandejára, emoĩ che juru rehe oñangarekóva, upe che kũ ojoko vaʼerã” (Salmo 141:3).

Pedesidíramo peikotaha pe óga okakuaa haguépe ne ména familiakuéra, rehecháta ohayhuha gueteri hikuái umi mbaʼe oĩva upe ógape. Upévare, ani rekambiapaite  ikosakuéra oĩva upépe, koʼýte ikotykuéragui. Térã ikatu avei peiko ótro ógape.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE: Oiméramo ne ména familiakuéra nanderrespetái térã naimbaʼerechakuaái nendive, emombeʼu ne ménape mbaʼéichapa reñeñandu ha ehendu porã heʼíva ndéve. Ani rejopy chupe oñemoñeʼẽ hag̃ua ifamíliape, síno nembaʼerechakuaa hendive ha eñehaʼã haʼe tanentende. Peg̃uahẽ vove peteĩ ñeʼẽme, pehechakuaátama mbaʼépa ikatu pejapo pesolusiona hag̃ua upe provléma (2 Corintios 13:11).

Retrata vaʼerã peteĩchapa umi mitãme

PROVLÉMA 3: PENE AMÍGO HA PENE HÉNTEKUÉRA

Marion, peteĩ madrástra Canadagua, omombeʼu: “Che tuvakuéra pyʼỹinte omeʼẽ che membýpe rregálo, péro nomeʼẽi mbaʼeve che ména familiakuérape. Upévare, oresoguevéramo jepe, roñehaʼã jepi rojogua avei chupekuéra rregálo umícha jave”.

Ikatúva rejapo: emotenonde ne família koʼag̃aguápe. Ne hénte ha ne amigokuéra ohechakuaa vaʼerã rehayhu ha remombaʼeha ne família koʼag̃aguápe (1 Timoteo 5:8). Hasy ningo enterove ohayhúma hag̃ua voi ne ména familiakuérape, péro ikatu pyʼaguapýpe porãnte rejerure chupekuéra ani hag̃ua omboyke umi mitãme ha ikatuha oñeñandu vai hikuái ojejapóramo upéicha.

Avei reheja vaʼerã umi mitã avuélope toñemoag̃ui inietokuérare. Susan, peteĩ sy Inglaterragua, omombeʼu: “Dieciocho mése omano haguépe che ména amenda jey, ha che menakue tuvakuérape ndogustapái upéva. Ndoaseptaséi hikuái che ména pyahúpe, upéicharõ jepe roñehaʼã rohasa tiémpo hendivekuéra, roʼe umi mitãme ohenói hag̃ua ijavuélope ha roagradese chupekuéra orepytyvõ haguére. Upéicha, mbeguekatúpe rojogueraha porãve”.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE: Ehecha máva mávapa umi ne amígo térã ne hentekuéra apytépe nemoprovléma, ha emombeʼu ne ménape pehecha hag̃ua mbaʼépa ikatu pejapo pesolusiona hag̃ua.

Hasy voi ningo rejogueraha porãmba hag̃ua enterove ndive, péro rejapóramo la Biblia heʼíva, katuete oho porãta ndéve. Proverbios 24:3 heʼi: ‘Arandúpe oñemopuʼã pe [ogapy], ha akãguapýpe oñemboguapy hatã’ (ÑÑB).

^ párr. 3 Oñekambia herakuéra.

^ párr. 4 Ko artíkulope oñeñeʼẽramo jepe umi madrástra ha sy tee rehe, umi konsého oipytyvõta avei umi padrástro ha túva teépe.

^ párr. 4 Ehecha ¡Despertad! abril 2012, ojapóva testígo de Jehová, hérava “Claves para el éxito de las familias con hijastros”.

^ párr. 8 Péro ne rembirekokue ijarhél ha olastimaséramo ne famíliape, rejapo vaʼerã ikatúva reprotehe hag̃ua chupekuéra.

PEJEPYʼAMONGETA HAG̃UA:

  • ¿Mbaʼéichapa ikatu ajogueraha porãve che ména rembirekokue ndive?

  • ¿Mbaʼépa ikatu che ha che ména rojapo ani hag̃ua ore amígo térã ore parientekuéra omoñeñandu vai umi mitãme?