Ehecha oĩva pype

¿Umi testígo de Jehová piko omoĩ rrégla umi ojegustasévape g̃uarã?

¿Umi testígo de Jehová piko omoĩ rrégla umi ojegustasévape g̃uarã?

 Ore testígo de Jehová roguerovia umi konsého ha mandamiénto oĩva la Bíbliape ikatuha ñanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua. Rohechakuaa umi oikóva la Biblia heʼiháicha ombovyʼaha Ñandejárape ha oho porãveha chupekuéra (Isaías 48:17, 18). Ndahaʼéi ore la romeʼẽva umi konsého ha mandamiénto, síno oĩ la Bíbliape ha upévare roñehaʼãmbaite rokumpli. Ehechamína mbaʼe mbaʼépa heʼi Ñandejára Ñeʼẽ oipytyvõva umi ojegustasévape. a

  •   Umi omendáva opyta vaʼerã oñondive oikove aja pukukue (Mateo 19:6). Mokõi persóna ojegustáva ojuehe oñehaʼã ojokuaa porãve ikatu hag̃uáicha upéi omenda, upévare ore testígo de Jehová noropensái upéva vyroreiha.

  •   Umi orekómava eda omenda hag̃ua añoite ojegusta vaʼerã. Umíva “ndahaʼéi la imitãitereíva”, síno ohasáma pe eda iñakãraku reiha (1 Corintios 7:​36).

  •   Umi ikatútava omenda añoite ojegusta vaʼerã ojuehe. Oĩ ojedivorsiáva pe léi rupive péro lomímonte noĩriva lívre Ñandejára renondépe omenda jey hag̃ua, pórke haʼe heʼi peteĩ persóna ikatuha ojedivorsia iména térã hembireko omoakãratĩramo añoite chupe (Mateo 19:9).

  •   Umi omendaséva oheka vaʼerã peteĩ persóna irrelihionpegua omenda hag̃ua (1 Corintios 7:​39). Ore testígo de Jehová rohechakuaa ko mandamiénto heʼiseha naiporãmoʼãiha romendáramo peteĩ persóna ndahaʼéivare Testígo vautisádo, orrespetáramo jepe umi mbaʼe rogueroviáva (2 Corintios 6:​14). Ymaite guive Ñandejára ogia isiervokuérape omenda hag̃ua peteĩ oservívare avei chupe haʼe oipotaháicha (Génesis 24:3; Malaquías 2:​11). Ha oĩ heta investigadór okomprovámava iporãveha ojesegi upe konsého. b

  •   Mitãrusu ha mitãkuñanguéra ojapo vaʼerã ituvakuéra heʼíva (Proverbios 1:8; Colosenses 3:​20). Umi mitãrusu ha mitãkuña oikóva gueteri ituvakuérandi iñeʼẽrendu vaʼerã chupekuéra ko témape. Por ehémplo, tuvakuéra oreko derécho odesidívo mbaʼe edápepa ifamília ikatu oñepyrũ ojegusta ha moõ moõpa opermitíta chupekuéra oho.

  •   Oreko rire enkuénta koʼã mbaʼe heʼíva la Biblia, káda Testígo ikatu odesidi ojegustátapa ha mávarepa ojegustáta. Ñandejára Ñeʼẽme heʼi voi: “Cháke káda uno ogueraháta ikárga” (Gálatas 6:5). Upéicharõ jepe, odesidíta jave ko témare, heta oĩ ojeruréva konsého umi Testígo iñexperiensiavévape ha péicha ohechauka iñaranduha (Proverbios 1:5).

  •   Heta umi mbaʼe ojapóva jepi koʼág̃arupi umi ojegustáva, añetehápe ivaieterei Ñandejárape g̃uarã. Por ehémplo, la Biblia heʼi ivaiha pe inmoralida sexuál. ¿Mbaʼépa hína upéva? Upépe oike hína umi omendaʼỹre orekóva rrelasión sexuál, ojavykýva ótra persónape ha umi opraktikáva séxo orál térã séxo anál (1 Corintios 6:​9-​11). Oĩ avei umi ndojapóiva koʼã mbaʼe, péro ojapóva ótra kósa omoakãrakútava mokõivépe oreko hag̃ua rrelasión sexuál. Umichagua persóna ‘hekokyʼa’ ha opyta vaínte avei Ñandejára renondépe (Gálatas 5:​19-​21). Ótro katu oñeʼẽ oñondive mbaʼe tieʼỹre, ha upéva la Biblia heʼi avei ivaietereiha (Colosenses 3:8).

  •   Ñane korasõ itraisionéro (Jeremías 17:9). Peteĩ persóna ikatu ojapo peteĩ mbaʼe oikuaa porãva oĩ vaiha ohejáramo ikorasõ ombotavy chupe. Ani hag̃ua ojehu upéva umi ojegustávare hína, ndopytái vaʼerã haʼeño peteĩ lugár ikatuhápe iñakãraku ha ojapo mbaʼe vai. Oevita hag̃ua provléma ikatu voi osẽ hikuái peteĩ grúpondi térã ojerure peteĩ persóna iñakãguapývape omoirũ hag̃ua chupekuéra (Proverbios 28:26). Umi kristiáno oĩva soltéro ha ohekaséva iñirũrã oikuaa ipeligrosoha umi páhina de Internet ojepurúva ojeheka hag̃ua paréha, pórke ikatu ou ojegusta peteĩ persónare oikuaa porãʼỹre mbaʼeichaguápa hína (Salmo 26:4).

a Oĩ país la hénte ndojepokuaaihápe ojegusta raẽ omenda hag̃ua. La Biblia ndeʼíri voi ojejapo vaʼerãha katuete upéva oñemenda mboyve.

b Por ehémplo, peteĩ artíkulo osẽ vaʼekue peteĩ rrevísta héravape Marriage & Family Review omombeʼu ojejapoha “mbohapy estúdio umi matrimónio oĩvare oñondive heta tiémporema. Koʼã estúdio ohechauka umi omendáva oĩ hag̃ua oñondive heta tiémpore (25, 50 térã hetave áño) iñimportanteha opensa peteĩcha pe rrelihiónre, oreko la mísma kreénsia ha oĩ oñondive peteĩ rrelihiónpe” (Volúmen 38, número 1, páhina 88 [2005]).