Eya go dikagare

Go “Godiša Tatago le Mmago” go Bolela Eng?

Go “Godiša Tatago le Mmago” go Bolela Eng?

Karabo ya Beibele

 Molao wa gore “godiša tatago le mmago” o tšwelela gantši ka Beibeleng. (Ekisodo 20:12; Doiteronomio 5:16; Mateo 15:4; Baefeso 6:2, 3) Gore re kwe molao woo, go na le dilo tše nne tšeo re šwanetšego go di dira.

  1.   Ba leboge. O godiša tatago le mmago ge o leboga dilo tšohle tšeo ba go diretšego tšona. O ka bontšha gore o a ba leboga ka go kwa tlhahlo ya bona. (Diema 7:1, 2; 23:26) Beibele e go kgothaletša go “ikgantšha” ka batswadi ba gago.​—Diema 17:6.

  2.   Hlompha bolaodi bja bona. O godiša tatago le mmago ka go hlompha matla a bolaodi ao Modimo a ba neilego wona, kudukudu ge o sa le ngwana. Bakolose 3:20 e botša bana gore: “Kwang batswadi ba lena dilong tšohle gobane se se kgahliša kudu Moreneng.” Le nakong ya ge Jesu e be e sa le ngwana o be a ekwa batswadi ba gagwe.​—Luka 2:51.

  3.   Ba hlomphe. (Lefitiko 19:3; Baheberu 12:9) Gantši o ka ba hlompha ka seo o se bolelago le kamoo o se bolelago ka gona. Ke nnete gore ka dinako tše dingwe, batswadi ba bangwe ba ka itshwara ka tsela yeo e dirago gore go be thata go ba hlompha. Le ge ba itshwara ka tsela yeo, bana ba sa dutše ba ka godiša batswadi ba bona ka go ba swara gabotse le go bolela le bona ka tlhompho. (Diema 30:17) Beibele e re ruta gore go roga tatago le mmago ke molato o mogolo.​—Mateo 15:4.

  4.   Ba hlokomele. Ge batswadi ba gago ba tšofala, go ka nyakega gore o ba thuše. O ka ba godiša ka go dira sohle seo o ka se kgonago go kgonthišetša gore ba na le tšohle tšeo ba di nyakago. (1 Timotheo 5:4, 8) Ka mohlala, pele Jesu a ehwa, o ile a lokišetša gore go šale go na le motho yo a hlokometšego mmagwe.​—Johane 19:25-27.

Maaka mabapi le go Godiša Tatago le Mmago

 Maaka: Go godiša tatago le mmago go bolela go ba dumelela ba laola lenyalo la gago.

 Therešo: Beibele e ruta gore tlemo ya lenyalo e bohlokwa go feta tswalano le ge e le efe. Lengwalo la Genesi 2:24 le re: “Monna o tla tlogela tatagwe le mmagwe, a kgomarela mosadi wa gagwe.” (Mateo 19:4, 5) Ke therešo gore banyalani ba ka holwa ke keletšo ya batswadi ba bona goba ba bogadi goba ba bogweng. (Diema 23:22) Eupša banyalani ba na le tshwanelo ya go kgetha gore ba leloko ba felela kae ditabeng tša lenyalo la bona.​—Mateo 19:6.

 Maaka: Tatago le mmago ba na le matla a go laola dilo ka moka.

 Therešo: Jehofa o neile batswadi matla a bolaodi ka lapeng, eupša matla a batho ka moka a bolaodi a lekanyeditšwe. Modimo ke yena a nago le matla a go laola dilo ka moka. Ka mohlala, ge moperisita yo a phagamego a be a laela barutiwa ba Jesu go se kwe Modimo, ba ile ba araba ka gore: “Modimo ke mmuši yo re swanetšego go mo kwa go e na le go kwa batho.” (Ditiro 5:27-29) Ka tsela e swanago, bana le bona ba swanetše go kwa batswadi ba bona “ka go dumelelana le thato ya Modimo,” seo se ra gore ba kwe batswadi ba bona dilong ka moka tšeo di sa thulanego le melao ya Modimo.​—Baefeso 6:1.

 Maaka: Go godiša tatago le mmago go ra gore o swanetše go amogela bodumedi bja bona.

 Therešo: Beibele e re kgothaletša go hlahloba dilo tšeo re di rutwago go bona ge e ba ke nnete goba go se bjalo. (Ditiro 17:11; 1 Johane 4:1) Motho yo a dirago seo a ka feleletša a kgethile bodumedi bja go fapana le bja batswadi ba gagwe. Beibele e re botša ka batho ba bantši bao ba bego ba botegela Modimo bao bodumedi bja bona bo bego bo fapana le bja batswadi ba bona. Batho bao ba akaretša Aborahama, Ruthe le moapostola Paulo.​—Joshua 24:2, 14, 15; Ruthe 1:15, 16; Bagalatia 1:14-16, 22-24.

 Maaka: Gore o godiše tatago le mmago o swanetše go latela setšo ka go rapela badimo.

 Therešo: Beibele e re: “Ke Jehofa Modimo wa gago yo o swanetšego go mo rapela, e bile ke yena a nnoši yo o swanetšego go mo direla tirelo e kgethwa.” (Luka 4:8) Modimo ga a amogele borapedi bja motho yo a rapelago badimo. Le gona Beibele e ruta gore “bahu ga ba tsebe selo le gatee.” Ka gona, selo le ge e le sefe seo re ba direlago sona ba ka se se bone, e bile ba ka se re thuše goba ba re gobatša.​—Mmoledi 9:5, 10; Jesaya 8:19.