Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Bɔ Ɛ Nwo Bane Fi Adalɛ Edwɛkɛ Nwo

Bɔ Ɛ Nwo Bane Fi Adalɛ Edwɛkɛ Nwo

 Ɛnɛ, ɔnyɛ se kɛ ɛbade edwɛkɛ bie mɔɔ kola bɔ ɛ nwo bane na ɔmaa ɛnyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ. Noko ɔwɔ kɛ ɛnea boɛ wɔ adalɛ edwɛkɛ ɛhye mɔ anwo:

 Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ COVID-19 ewulenzane ne rale la, United Nations kɛlɛhɛlɛvolɛ kpanyinli ne vale adalɛ edwɛkɛ mɔɔ bule zo la anwo kɔkɔbɔlɛ maanle. Ɔhanle kɛ, “Kpɔkɛdelɛ nee adenle mɔɔ bɛdua zo bɛyɛ ayile la anwo edwɛkɛ ɛbu zo. Ɛte adalɛ edwɛkɛ wɔ TV nee riledio zo. Menli ɛlɛsalo edwɛkɛ mɔɔ ɛnle nɔhalɛ la wɔ yintanɛte ne azo. Menli ka edwɛkɛ mɔɔ kile kɛ bɛkpɔ awie mɔ anzɛɛ bɛlɛ bɛ nwo adwenle ɛtane la wɔ yintanet zo.”

 Nɔhalɛ nu, adalɛ edwɛkɛ ɛnle debie fofolɛ. Noko Baebolo ne ka kɛ wɔ yɛ mekɛ ye azo “amumuyɛma nee adalɛma bahɔ bɛ nyunlu wɔ ɛtaneyɛlɛ nu, bɛbabɛlɛbɛla menli na awie mɔ noko abɛlɛbɛla bɛdabɛ.” (2 Timote 3:1, 13) Yintanɛte ne ɛmmaa ɔnyɛ se kɛ yɛbade adalɛ edwɛkɛ ɛhye mɔ bie ndɛndɛ na yɛasalo bɛ ndɛndɛ yeadɛlɛ mekɛ biala. Ɔti, yɛbahola yɛalua email, sohyia media nee ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne zo yɛade amaneɛbɔlɛ mɔɔ ɛnle nɔhalɛ la.

 Kɛ ɔkɛyɛ na wɔabɔ ɛ nwo bane wɔavi adalɛ edwɛkɛ nee bɛse bɛse nwo ɛ? Suzu Baebolo ngyinlazo bie mɔ mɔɔ bahola aboa wɔ la anwo nea.

  •   Tɛ edwɛkɛ biala mɔɔ ɛbade la a ɔwɔ kɛ ɛdie ɛdi a

     Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Sonla mɔɔ ye adwenle ɛtɛtinli la die edwɛkɛ biala di, noko mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la dwenle ɔ gyakɛ biala mɔɔ ɔlɛtu la anwo.”​—Mrɛlɛbulɛ 14:15.

     Saa yɛannea yɛ nwo boɛ a ɔnrɛyɛ se kɛ bɛbabɛlɛbɛla yɛ. Suzu nvoninli nee vidio nzinrenzinra mɔɔ ɔyɛ a bɛkɛlɛ edwɛkɛ ngyikyi wɔ nwo mɔɔ wɔ sohyia media azo la anwo. Bɛta bɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ bɛmaa ɔyɛ ɛzelekɛ. Noko ɔyɛ a nvoninli nee vidio ne mɔ ɛnle nɔhalɛ. Menli kola fa awie nvoninli bɛfa bɛyɛ debie anzɛɛ bɛka edwɛkɛ bie mɔɔ ahenle mɔɔ ye nvoninli a bɛvale bɛyɛle la ɛnze nwolɛ ɛhwee a.

     “Edwɛkɛ mɔɔ neɛnleanuma ɛnwu ye wɔ sohyia media azo la anu dɔɔnwo le vidio nee nvoninli mɔɔ nwolɛ edwɛkɛ ɛnle nɔhalɛ la.”​—Axios Media.

     Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo edwɛkɛ mɔɔ wɔ nwo la le nɔhalɛ anzɛɛ adalɛ edwɛkɛ?’

  •   Dwenle ɛleka mɔɔ edwɛkɛ ne vi nee mɔɔ ɔfale nwo la anwo

     Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Bɛzɔ ninyɛne kɔsɔɔti bɛnlea.”​— 1 Tɛsalonaekama 5:21.

     Kolaa na wɔalie edwɛkɛ bie wɔali anzɛɛ wɔava wɔasɛnde awie la, saa bɔbɔ ɔle edwɛkɛ mɔɔ yesalo a, nea kɛ ɔle nɔhalɛ. Kɛ ɛbayɛ ye ɛ?

     Nea kɛ ɛdie ahenle mɔɔ hanle edwɛkɛ ne la ɛdi. Amaneɛbɔvoma kola kakyi edwɛkɛ bie anye na bɛka ye wɔ adenle mɔɔ bɛ nye die nwo anzɛɛ ɔboa maanyɛlɛ eku mɔɔ bɛkulo la azo. Fa mɔɔ amaneɛbɔvo bie kɛha la toto gyɛne nwo. Ɔdwu mekɛ ne bie a agɔnwolɛma bahola alua email anzɛɛ sohyia media zo bɛamaa yɛade adalɛ edwɛkɛ bie. Ɔti ɛtɛnwunle ɛleka mɔɔ edwɛkɛ bie abo vi a mmadie ɛdi.

     Nea kɛ edwɛkɛ ne ɛtɛkpale nwo yɛ ɔle pɛpɛɛpɛ. Kpondɛ kenle mɔɔ edwɛkɛ ne zile nee edwɛkɛ ne anwo daselɛ wienyi mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la. Nea boɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkilehile edwɛkɛ mɔɔ le kpomgbondee anu bɛamaa nuhua ala ɛkɛ ne la anzɛɛ wɔ mekɛ mɔɔ amaneɛbɔvo ne bodane a le kɛ ɔmaa edwɛkɛ ne ayɛ wɔ fɛ na wɔaha nwolɛ bie la.

     “Edwɛkɛ bie mɔɔ yɛnea kɛ ɔle nɔhalɛ la anwo hyia kɛ bɛ sa anwo ɛnrinzilɛ la.”​—Sridhar Dharmapuri, a Senior Food Safety and Nutrition Officer for the U.N.

     Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo amaneɛbɔvo ne ɛlɛda ye nzuzulɛ ali yeamaa yeayɛ kɛ asɛɛ ɔlɛka nɔhalɛ anzɛɛ ɔlɛka edwɛkɛ ne kɛ mɔɔ ɔ nye die nwo la ɔ?’

  •   Die nɔhalɛ edwɛkɛ di na tɛ wɔ nzuzulɛ

     Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Awie biala mɔɔ fa ɔ nwo to ɔdaye mumua ne ye ahonle zo la le koasea.”​—Mrɛlɛbulɛ 28:26.

     Yɛta yɛdie edwɛkɛ mɔɔ yɛ nye die nwo la yɛdi. Gyima ngakyile mɔɔ maa yɛ sa ka yintanɛte la maa yɛnwu ninyɛne mɔɔ yɛ nye die nwo nee mɔɔ yɛkpondɛ nwolɛ edwɛkɛ la. Noko tɛ mekɛ ne amuala a edwɛkɛ bie mɔɔ yɛ nye die nwo la baboa yɛ a.

     “Menli kola suzu edwɛkɛ nwo na bɛte ɔ bo, noko mɔɔ yɛkulo, mɔɔ yɛ nye la zo, mɔɔ yɛsulo nee yɛ nzuzulɛ maa yɛta yɛdie edwɛkɛ bie yɛdi kɛ ɔle nɔhalɛ saa yɛ nye die edwɛkɛ zɔhane anwo a .”​—Peter Ditto, social psychologist.

     Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo medie edwɛkɛ ɛhye medi ɔluakɛ yemɔ a me nye die nwo ɔ?’

  •   Mmamaa adalɛ edwɛkɛ salo

     Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Mmamaa edwɛkɛ mɔɔ ɛnle nɔhalɛ la salo.”​—Ɛzɛdɔso 23:1.

     Kakye kɛ edwɛkɛ mɔɔ ɛka ɛkile awie mɔ la bahola anyia bɛ nzuzulɛ nee bɛ nyɛleɛ zo tumi. Saa tɛ ɛ nye fuu a ɛhanle adalɛ edwɛkɛ ne bɔbɔ a ɔbahola yeagyegye awie.

     “Debie titili ko mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ la a le ɛhye, biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo medie medi kɛ edwɛkɛ ɛhye le nɔhalɛ ɔti ɔwɔ kɛ meka mekile awie ɔ?’ Saa awie biala yɛ zɔ a, anrɛɛ adalɛ edwɛkɛ zo bade wɔ yintanɛte ne azo.”​—Peter Adams, a senior vice president of the News Literacy Project.

     Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo melɛka edwɛkɛ ɛhye ɔluakɛ meze kɛ ɔle nɔhalɛ ɔ?’