Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

 EDWƐKƐ TITILE | KƐZI NYAMENLE BU SIGALƐTENLONLƐ LA

Kɛzi Nyamenle Bu Sigalɛtenlonlɛ Ɛ?

Kɛzi Nyamenle Bu Sigalɛtenlonlɛ Ɛ?

Naoko, mɔɔ yɛhanle ɔ nwo edwɛkɛ la hanle kɛzi ɔlile sigalɛtenlonlɛ zo konim la anwo edwɛkɛ kɛ, “Kɛmɔ menzukoale Nyamenle bodane nee ye subane ne anwo debie la ati, mengolale mengakyile me ɛbɛlabɔlɛ.” Mɔɔ ɔzukoale la wɔ Baebolo ne anu. Baebolo ne ɛnga sigalɛte nwo edwɛkɛ ɛdeɛ, noko ɔboa yɛ ɔmaa yɛte kɛzi Nyamenle bu sigalɛtenlonlɛ la abo. * Ndelebɛbo ɛhye ɛboa menli dɔɔnwo ɛmaa bɛhola bɛnyia anwosesebɛ na bɛkpo anzɛɛ bɛgyakyi ye ɛnlonlɛ. (2 Temɔte 3:16, 17) Bɛmaa yɛzuzu sigalɛtenlonlɛ nwo ngyegyelɛ nsa mɔɔ ɛlie duma nee mɔɔ Baebolo ne ka ye wɔ nwolɛ la anwo.

SIGALƐTENLONLƐ KA BƐ NWO

Ayile ko mɔɔ ka bɛ nwo mɔɔ wɔ sigalɛte nu la a le nicotine. Ɔmaa awie anwosesebɛ ndɛndɛ na eza ɔmaa ɔ nwo bubu ye. Sigalɛtenlonlɛ maa nicotine kɔ amelɛ ne anu ndɛndɛ fane dɔɔnwo. Kɛmɔ ekyi biala mɔɔ awie kɛnlo la maa ɔnyia nicotine ne bie la ati, awie mɔɔ sɔ sigalɛte pakɛte ko alehyenlɛ biala la nyia nicotine 200 wɔ alehyenlɛ biala anu, ɛhye tɛla ayile biala mɔɔ bɛno la. Dodo zɛhae mɔɔ kɔ awie nu la maa nicotine ne ka ɔ nwo tɛla ayile biala. Saa ɔka awie mɔɔ no sigalɛte la anwo, na yeannyia bie yeanno a ɔ nwo ɛndɔ ye fee.

‘Bɛle ahanra bɛmaa ahenle mɔɔ bɛtie ye la.’—Wulomuma 6:16

Saa sigalɛtenlonlɛ ɛha ɛ nwo a asoo ɛbahola wɔadie Nyamenle?

Baebolo ne boa yɛ maa yɛte edwɛkɛ ne abo kpalɛ, ɔka kɛ: “Bɛdabɛ bɛze ye wienyi kɛ saa bɛbu bɛ nwo bɛmaa awie kɛ bɛsonle ye kɛ bɛle ahanra a, ɛnee bɛle ahanra bɛmaa ahenle ne mɔɔ bɛsonle ye la.” (Wulomuma 6:16) Saa sigalɛte mɔɔ awie kpondɛ anlo ala a ye adwenle wɔ zo mekɛ dɔɔnwo a, ɔngyɛ ɛnee yeyɛ akɛlɛ yemaa ye. Noko, Nyamenle mɔɔ ye duma a le Gyihova la, kulo kɛ yɛnyia fanwodi wɔ ninyɛne mɔɔ sɛkye yɛ nwonane nee yɛ sunsum, mɔɔ le yɛ adwenle tumi ne la anwo. (Edwɛndolɛ 83:18; 2 Kɔlentema 7:1) Ɛhye ati, awie ɛlɛnyia Gyihova anwo anyezɔlɛ kpole a, ɔnwu kɛ ɔwɔ kɛ ɔfa debie kpalɛ mɔɔ ɔbahola la ɔmaa Gyihova, noko ɔnrɛhola ɔnrɛzɔ Nyamenle anye wɔ mekɛ mɔɔ ɔle akɛlɛ ɔmaa subane mɔɔ nee ewule lua la. Awie nwu ɛhye a ɔboa ɔmaa ɔko ɔtia atiakunluwɔzo ɛtane.

Olaf, mɔɔ wɔ Germany la, lile sigalɛte mɔɔ ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔno la ɛnee yeli ɛvolɛ 12, na yeha ye ɛkɛ ɛvolɛ 16 la azo konim. Ɔhanle kɛ: “Sigalɛte mɔɔ lumua mɔɔ menonle la le kɛ asɛɛ esiane biala ɛnle nu la. Noko ɛvolɛ dɔɔnwo anu, akee ngyegyelɛ ne yɛle kpole. Kenle ko bie mɔɔ me sigalɛte ne wiele la, ɔyɛle me nyane dedee ɔmanle mensesale ɔ bo ne mɔɔ gua debie nu la na menvale adwelie kɛlata bie menkyekyele nwolɛ. Menea mɔɔ menyɛle la a mekola menwu kɛ ɛnee ɔle anyiemgba bɔkɔɔ.” Kɛzi ɔgyakyile sigalɛtenlonlɛ subane ɛtane ne ɛ? Ɔhanle kɛ: “Ɛnee debie mɔɔ hyia me la a le kɛ mebazɔ Gyihova anye. Ɛlɔlɛ mɔɔ Gyihova lɛ maa alesama nee anyelazo mɔɔ ɔfa ɔmaa la  manle menyianle anwosesebɛ na mengyakyile deɛ ɛhye mɔɔ ɛha me nwo la bɔkɔɔ.”

SIGALƐTENLONLƐ SƐKYE NWONANE NE

The Tobacco Atlas ne ka kɛ, ‘Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ ɛmaa yela ali wienyi kɛ asɛɛ sigalɛtenlonlɛ sɛkye sonlabaka ne anu debie biala yɛɛ ɔmaa bɛ nwo to bɛ na bɛwu ndɛndɛ.’ Yela ali kɛ sigalɛtenlonlɛ maa bɛnyia ewule le kɛ kansa, ahonle yɛɛ ɛvovoa ewule. Noko Ewiade Amuala Kpɔkɛdelɛ Fane (WHO) ne eza ka kɛ, sigalɛtenlonlɛ maa bɛnyia ewulenzane mɔɔ le kɛ avinliwule la.

“Fa wɔ ahonle muala, wɔ ɛkɛla muala, nee wɔ adwenle muala kulo [Gyihova] wɔ Nyamenle ne.”Mateyu 22:37

Saa ɛdua subane ɛtane zo ɛsɛkye nwonane mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa wɔ la a asoo ɛnee ɛkulo Nyamenle na ɛdi ye eni?

Gyihova Nyamenle ɛlua ye Edwɛkɛ, Baebolo ne azo ɛmaa yɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ yɛnyia yɛ ngoane, yɛ sonlabaka yɛɛ ninyɛne mɔɔ wɔ nu la anwo adwenle kpalɛ. Ɔ Ra, Gyisɛse hwenle adwenle hɔle ɛhye azo wɔ mekɛ mɔɔ ɔhanle kɛ: “Fa wɔ ahonle muala, wɔ ɛkɛla muala, nee wɔ adwenle muala kulo [Gyihova] wɔ Nyamenle ne” la. (Mateyu 22:37) Ɔda ali kɛ, Nyamenle kulo kɛ yɛnea yɛ ngoane nee yɛ nwonane ne boɛ na yɛdi bɛ eni. Saa yɛsukoa Gyihova nee ye ɛwɔkɛ ne mɔ anwo debie a, ɔmaa yɛkulo ye na yɛbu debie biala mɔɔ yeyɛ yemaa yɛ la kɛ ɔsonle bolɛ. Ɛhye ka yɛ maa yɛtwe yɛ nwo yɛfi debie biala mɔɔ bagua yɛ sonlabaka ne anwo evinli la anwo.

Jayavanth, mɔɔ le dɔketa wɔ India la, nlonle sigalɛte ɛvolɛ 38. Ɔhanle kɛ: “Menwunle esiane mɔɔ wɔ sigalɛtenlonlɛ nu la wɔ ayileyɛlɛ mbuluku nu. Ɛnee meze kɛ ɔle ɛtane, na mendule me wuleravolɛma folɛ kɛ bɛgyakyi ye ɛnlonlɛ. Noko ɔnva nwo kɛ membɔle mɔdenle fane nnu anzɛɛ nsia la, meangola ye gyakyi.” Duzu a boale ye manle ɔgyakyile ye bɔkɔɔ a? Ɔse: “Baebolo ɛzukoalɛ a manle mengyakyile sigalɛtenlonlɛ a. Gyihova mɔɔ ɛnee mekulo kɛ mesɔ ɔ nye la manle mengyakyile ye ɛkɛ ne ala.”

SIGALƐTENLONLƐ BODA AWIE MƆ

Sigalɛte mɔɔ bɛno bɛkpunla nee sigalɛte mɔɔ ɛlɛkpu esike la boda. Esike zɛhae mɔɔ bɛtwe bɛkɔ bɛ nu la kola maa bɛnyia kansa nee ewule gyɛne, na ɛvolɛ biala ɔku menli 600,000 mɔɔ bɛnno bie, mɔɔ nuhua dɔɔnwo le mraalɛ nee ngakula la. WHO amaneɛbɔlɛ bie bɔ kɔkɔ kɛ: “Awie biala ɛnlɛ banebɔlɛ wɔ sigalɛte mɔɔ bɛno bɛkpunla ye la anwo.”

“Kulo ɛ gɔnwo kɛ ɛdawɔ ɛ nwo la.”—Mateyu 22:39

Saa awie no sigalɛte kpunla ɔ gɔnwo nee ye abusua a asoo ɛnee ɔkulo bɛ edwɛkɛ ɔ?

 Gyisɛse hanle kɛ agɔnwolɛ nwo ɛlɔlɛ—yɛ abusua, agɔnwolɛma, yɛɛ menli gyɛne mɔɔ nee yɛ wɔ la—a le debie mɔɔ li Nyamenle nwo ɛlɔlɛ nzi a. Ɔhanle kɛ: “Kulo ɛ gɔnwo kɛ ɛdawɔ ɛ nwo la.” (Mateyu 22:39) Saa yɛyɛ debie mɔɔ boda menli mɔɔ bikye yɛ la a, ɛnee yɛnlɛ agɔnwolɛ nwo ɛlɔlɛ. Ɛlɔlɛ kpalɛ ka yɛ maa yɛtie Baebolo folɛdulɛ ne mɔɔ se: “Awie biala mmadwenle ɔ ngome ye boɛyɛlɛ nwo. Bɛdwenle bɛ gɔnwo mɔ ɛdeɛ nwo” la.1 Kɔlentema 10:24.

Armen, mɔɔ wɔ Armenia la ka kɛ: “Kɛmɔ ɛnee ɔboda me abusua ne la ati, bɛbodole me kɛ mengyakyi sigalɛtenlonlɛ. Noko ɛnee mengulo kɛ medie meto nu kɛ ɔboda bɛ.” Ɔhilele mɔɔ manle ɔhakyile ye adwenle la anu kɛ: “Baebolo ne anwo ndelebɛbo nee Gyihova anwo ɛlɔlɛ boale me manle mengyakyile sigalɛtenlonlɛ na menliele mendole nu kɛ tɛ me ngomekye a ɔbaboda me a na ɔbaboda menli mɔɔ bikye me la.”

SIGALƐTENLONLƐ BAVI ƐKƐ BƆKƆƆ!

Baebolo ne anwo ndelebɛbo boale Olaf, Jayavanth, nee Armen manle bɛgyakyile subane ɛtane mɔɔ ɛnee ɔlɛboda bɛ nee awie mɔ la. Tɛ esiane mɔɔ wɔ sigalɛtenlonlɛ nu mɔɔ bɛze la a manle bɛgyakyile a, na Gyihova mɔɔ bɛnyianle ɔ nwo ɛlɔlɛ na bɛkulo kɛ bɛsɔ ɔ nye la a manle bɛyɛle zɔ a. Bɛzi kɛzi ɛlɔlɛ nwo hyia la azo wɔ 1 Dwɔn 5:3, mɔɔ ka kɛ: “Saa yɛdi Nyamenle mɛla ne mɔ azo a ɛnee yɛkulo Nyamenle, yɛɛ ye mɛla ne mɔ noko ɛnyɛ ɛnlomboɛ mɔɔ bu sonla kɔme a.” Nɔhalɛ nu, ɔnla aze kɛ yɛbava Baebolo ngyinlazo yɛabɔ yɛ ɛbɛla dahuu, noko saa Nyamenle nwo ɛlɔlɛ kpole ka awie a, tieyɛ ɛnle adesoa ɛmmaa ye.

Gyihova Nyamenle ɛlɛdua ewiade amuala ngilehilelɛ gyima ne azo yeaboa menli mgbe dɔɔnwo kɛkala yeamaa bɛahwe bɛ nwo bɛavi akɛlɛ mɔɔ bɛyɛ bɛmaa sigalɛte la anwo. (1 Temɔte 2:3, 4) Ɔnrɛhyɛ, Gyihova balua ye Belemgbunlililɛ ne—anwuma tumililɛ bie mɔɔ wɔ ɔ Ra, Gyisɛse Kelaese abo la azo—aye anyebolo gualilɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ ɛmaa menli dɔɔnwo ɛyɛ akɛlɛ ɛmaa sigalɛte la avi ɛkɛ. Ɔbaye sigalɛte ewulenzane ne yeavi ɛkɛ bɔkɔɔ na yeamaa alesama mɔɔ yɛ tieyɛ la ali munli wɔ nwonane nee adwenle nu.Ayezaya 33:24; Yekile 19:11, 15.

Saa ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ ɛgyakyi sigalɛtenlonlɛ a, mmamaa wɔ abɛ nu bu. Saa ɛnyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ na ɛnwu kɛzi ɔbu sigalɛtenlonlɛ la a, ɛdawɔ noko ɛbahola wɔagyakyi. Gyihova Alasevolɛ bava anyelielɛ ahile wɔ ninyɛne kpalɛ bie mɔ na bɛaboa wɔ bɛamaa wɔanwu Baebolo ngyinlazo na wɔava wɔabɔ wɔ ɛbɛla. Nyia anwodozo kɛ ɛkpondɛ kɛ Gyihova boa wɔ na ɛgyakyi sigalɛtenlonlɛ mɔɔ ɛha ɛ nwo la a, ɔbamaa wɔanyia tumi nee anwosesebɛ mɔɔ ɛhyia la.Felepaema 4:13.

^ ɛden. 3 Yɛlɛka sigalɛte, cigar, abua anzɛɛ esike biala mɔɔ bɛtwe bɛkɔ bɛ nu la anwo edwɛkɛ ɛdeɛ, noko ngyinlazo ne fane tɛba mɔɔ bɛdi, asɛla mɔɔ bɛgua, sigalɛte mɔɔ bɛno wɔ milahyinli nu mɔɔ nicotine wɔ nu yɛɛ ninyɛne gyɛne nwo.