Prejsť na článok

Majú Jehovovi svedkovia pravidlá týkajúce sa chodenia?

Majú Jehovovi svedkovia pravidlá týkajúce sa chodenia?

 Jehovovi svedkovia veria, že zásady a prikázania uvedené v Biblii pomáhajú robiť rozhodnutia, ktoré sa páčia Bohu a sú na náš úžitok. (Izaiáš 48:17, 18) Preto žijeme podľa týchto zásad a prikázaní, ktoré sme nestanovili my, ale Boh. Zamyslime sa nad niektorými, ktoré súvisia s chodením. a

  •   Manželstvo je trvalý zväzok. (Matúš 19:6) Keďže ako Jehovovi svedkovia považujeme chodenie za krok, ktorý by mal viesť k manželstvu, berieme ho veľmi vážne.

  •   Chodiť by spolu mali len ľudia, ktorí už majú dostatočný vek na uzavretie manželstva. U takýchto ľudí už „pominul rozkvet mladosti“, teda obdobie, keď sú sexuálne túžby najintenzívnejšie. (1. Korinťanom 7:36)

  •   Tí, ktorí spolu chodia, by mali byť voľní pre manželstvo. Niektorí ľudia, ktorí sú z pohľadu zákona rozvedení, nie sú z Božieho hľadiska voľní, aby uzavreli nové manželstvo. Z pohľadu Boha jediný podklad na rozvod, ktorý človeka oprávňuje uzavrieť nové manželstvo, je smilstvo. (Matúš 19:9)

  •   Kresťania, ktorí chcú vstúpiť do manželstva, dostávajú príkaz, aby si za manželského partnera vybrali len niekoho zo spoluveriacich. (1. Korinťanom 7:39) Jehovovi svedkovia sa na tento príkaz pozerajú tak, že sa vzťahuje na človeka, ktorý nielenže rešpektuje naše náboženské presvedčenie, ale ktorý aj podľa neho žije a je pokrsteným Jehovovým svedkom. (2. Korinťanom 6:14) Boh od svojich služobníkov vždy vyžadoval, aby vstupovali do manželstva len s niekým, kto má rovnakú vieru. (1. Mojžišova 24:3; Malachiáš 2:11) Toto prikázanie je praktické, ako to vyplýva aj z novodobých prieskumov. b

  •   Deti majú poslúchať svojich rodičov. (Príslovia 1:8; Kolosanom 3:20) Ak ešte stále bývajú u rodičov, znamená to poslúchať ich aj v rozhodnutiach týkajúcich sa chodenia. K tomu môže patriť, že rodičia určia, v akom veku dcéra či syn bude môcť začať s niekým chodiť a akými činnosťami dovolia mladým spolu tráviť čas.

  •   V rámci biblických zásad sa Jehovovi svedkovia sami rozhodujú, či budú s niekým chodiť, a ak áno, tak s kým. To je v súlade s biblickou zásadou: „Každý sa bude zodpovedať pred Bohom sám za seba. (Galaťanom 6:5, Nový zákon v modernom jazyku) No pokiaľ ide o chodenie, mnohí sa múdro poradia so zrelými spolukresťanmi, ktorým leží na srdci ich dobro. (Príslovia 1:5)

  •   Dnes ľudia, ktorí spolu chodia, bežne robia veci, ktoré sú v skutočnosti vážnymi hriechmi. V Biblii napríklad nachádzame príkaz vyhýbať sa sexuálnej nemravnosti. To zahŕňa nielen pohlavný styk, ale aj iné nečisté správanie medzi nezosobášenými ľuďmi, ako napríklad hladenie pohlavných orgánov druhého človeka, orálny sex či análny sex. (1. Korinťanom 6:9–11) Biblia opisuje ako „nečistotu“, ktorá sa Bohu nepáči, dokonca aj správanie, ktoré medzi nezosobášenými ľuďmi vedie k roznecovaniu vášne, aj keď pri ňom nedôjde k sexuálnemu styku. (Galaťanom 5:19–21) V Biblii sú odsúdené aj „oplzlé reči“, teda nemravne ladené rozhovory. (Kolosanom 3:8)

  •   Srdce je zradné. (Jeremiáš 17:9) Môže človeka priviesť k tomu, aby robil veci, o ktorých vie, že sú nesprávne. Dvojice, ktoré spolu chodia, sa môžu chrániť, aby ich srdce nezviedlo, tak, že nebudú osamote v situáciách, v ktorých by sa mohli dostať do pokušenia. Možno sa rozhodnú urobiť také rozumné „preventívne opatrenia“, ako napríklad, že sa budú spoznávať v kruhu ľudí, ktorí sú dobrou spoločnosťou, alebo si zabezpečia, aby ich niekto sprevádzal. (Príslovia 28:26) Slobodní kresťania, ktorí si hľadajú manželského partnera, si tiež uvedomujú riziká, ktoré sa spájajú s internetovými zoznamovacími portálmi, zvlášť riziko nadväzovania a rozvíjania známosti s niekým, o kom takmer nič nevedia. (Žalm 26:4)

a Chodenie nie je bežné v každej kultúre. Biblia nehovorí, že je nutné, aby ľudia spolu najprv chodili, skôr než sa vezmú, teda že by to bol jediný spôsob, ako uzavrieť manželstvo.

b Napríklad v istom článku v časopise Marriage & Family Review sa písalo, že výsledky troch štúdií „naznačujú, že spoločná náboženská orientácia, viera a náboženské presvedčenie sú kľúčové faktory, ktoré prispievajú k dlhoročnému manželstvu (25 – viac než 50 rokov)“. (Marriage & Family Review, 2005, 38. zväzok, 1. vydanie, strana 88)