Jehovovi svedkovia v Bulharsku veľmi radi učia druhých ľudí o Bohu a jeho Slove Biblii. Od roku 2000 im v tom pomáhajú aj stovky svedkov, ktorí sem prišli z iných krajín. No žiť a zvestovať v inej krajine nie je vždy jednoduché. Prečo to napriek tomu stojí za to? Prečítajte si, čo zažili niektorí zvestovatelia, ktorí sa presťahovali do Bulharska.

 Darren, ktorý sem prišiel z Anglicka, hovorí: „Vždy sme mali cieľ slúžiť v nejakej cudzej krajine, kde je potrebných viac zvestovateľov. Po svadbe sme sa s Dawn presťahovali do Londýna, aby sme pomáhali spoznať pravdu ľuďom hovoriacim po rusky. Viackrát sme plánovali odísť do zahraničia, ale z viacerých dôvodov nám to nevyšlo. Keď sme sa tejto predstavy už takmer vzdali, jeden priateľ nám pomohol uvedomiť si, že teraz svoj cieľ môžeme dosiahnuť, pretože sa nám zmenili okolnosti.“ Darren a Dawn teda začali hľadať krajinu, kde je potrebných viac zvestovateľov a kam by sa mohli presťahovať. V roku 2011 sa presťahovali do Bulharska.

 Zvestovatelia, ktorí sa presťahovali do zahraničia, aby mohli slúžiť viac, svojím nadšením ovplyvnili aj ďalších, a tak aj oni o tom začali premýšľať, hoci predtým takýto cieľ nemali. Giada, ktorá žila so svojím manželom Lucom v Taliansku, hovorí: „Stretla som horlivé sestry, ktoré slúžili v Južnej Amerike a v Afrike. Boli také šťastné! Veľmi na mňa zapôsobilo, ako nadšene rozprávali o tom, čo zažili v službe. To ma motivovalo, aby som si dala nové duchovné ciele.“

 V roku 2015 sa do Bulharska presťahovali z Českej republiky Tomáš a Veronika so svojimi deťmi Klárou a Matyášom. Čo ich k tomu viedlo? Tomáš hovorí: „Veľa sme premýšľali nad príkladom našich známych a príbuzných, ktorí sa presťahovali do zahraničia, nad tým, čo všetko zažili a čo im to dalo. Veľmi sa nám páčilo, akí boli nadšení, a spolu sme sa o tom doma rozprávali.“ Táto rodinka teraz slúži v bulharskom meste Montana.

 Do Bulharska sa presťahovala aj Linda. Spomína: „Pred rokmi som bola v Ekvádore a stretla som tam niekoľkých bratov a sestry, ktorí sa tam presťahovali, aby mohli slúžiť viac. Povedala som si, že možno aj ja sa raz presťahujem do inej krajiny.“ Aj na Petteriho a Nadju, ktorí sú z Fínska, zapôsobil príklad druhých. Hovoria: „V našom zbore boli bratia a sestry, ktorí sa predtým presťahovali na iné miesta, aby duchovne pomáhali druhým. Vždy o tom s nadšením rozprávali a vraveli, že to boli najlepšie roky ich života.“

 Tí, ktorí sa chcú presťahovať do inej krajiny, si najprv musia urobiť dobrý plán. (Lukáš 14:28–30) Nele z Belgicka spomína: „Keď som začala vážnejšie premýšľať, že sa presťahujem do inej krajiny, modlila som sa a hľadala som si k tejto téme články v našich publikáciách. Pozorne som si ich prečítala a snažila som sa zistiť, ako sa na to môžem čo najlepšie pripraviť.“

 Kristian a Irmina z Poľska žijú v Bulharsku už viac ako deväť rokov. Hovoria, že im veľmi pomohlo to, že sa už v Poľsku zapojili do služby v bulharskej skupine. Bratia a sestry v tejto skupine ich povzbudzovali a pomohli im naučiť sa jazyk. Kristian a Irmina hovoria: „Sami sme sa presvedčili, že keď sa dáme k dispozícii, Jehova sa o nás postará, a to je úžasný pocit. Keď Jehovovi ochotne poviete: ‚Tu som! Pošli ma!‘, dokážete urobiť také veci, o akých sa vám ani nesnívalo.“ (Izaiáš 6:8)

 Reto a Cornelia zo Švajčiarska sa rozhodli, že si zjednodušia život, aby boli lepšie pripravení na sťahovanie a aby si našetrili aj nejaké peniaze. Hovoria: „Asi rok predtým ako sme sa presťahovali do Bulharska, sme sa tam išli na týždeň pozrieť. To nám pomohlo, aby sme mali o tejto krajine jasnejšiu predstavu. Porozprávali sme sa s jednými skúsenými misionármi, ktorí nám dali niekoľko praktických rád.“ Retovi a Cornelii tieto rady veľmi pomohli. V Bulharsku slúžia už viac ako 20 rokov.

 Tí, ktorí sa presťahujú do inej krajiny, sa musia prispôsobiť novým okolnostiam, čo môže byť niekedy náročné. (Skutky 16:9, 10; 1. Korinťanom 9:19–23) Pre mnohých je tou najväčšou výzvou naučiť sa nový jazyk. Luca, ktorého sme už spomínali, hovorí: „Na zhromaždeniach sme vždy radi dávali komentáre vlastnými slovami a zo srdca. Ale v bulharčine bolo pre nás zo začiatku veľmi ťažké pripraviť si aj ten najjednoduchší komentár. Cítili sme sa ako malé deti. Dokonca aj deti v miestnom zbore odpovedali lepšie ako my.“

 Ravil, ktorý pochádza z Nemecka, spomína: „Učiť sa nový jazyk bolo pre mňa dosť náročné. Ale stále som si pripomínal, aby som sa nebral tak vážne a aby som sa na svojich chybách dokázal zasmiať. Na prekážky sa nepozerám ako na problém, ale ako na niečo, čo patrí k mojej službe Jehovovi.“

 Linda, ktorú sme už spomínali, povedala: „Jazyky mi veľmi nejdú a bulharčina je dosť ťažká. Veľakrát som si myslela, že to už vzdám. Keď sa s druhými neviete dobre porozprávať a nerozumiete im, cítite sa osamelo. Aby som si udržala s Jehovom blízky vzťah, čítala som si Bibliu a naše publikácie vo švédčine. S pomocou bratov a sestier som nakoniec dokázala jazykovú bariéru prekonať.“

 Ďalší zápasia s tým, že im chýba domov. Tí, ktorí sa presťahujú do inej krajiny, sú ďaleko od svojej rodiny a priateľov. Eva, ktorá sa presťahovala do Bulharska aj so svojím manželom Yannisom, hovorí: „Spočiatku mi bolo smutno. Veľmi mi však pomáha, že sme v kontakte s rodinou a priateľmi. A našli sme si tu aj nových priateľov.“

 No zvestovatelia sa môžu stretnúť aj s inými problémami. Robert a Liana, ktorí sa presťahovali zo Švajčiarska, hovoria: „Naučiť sa nový jazyk a prispôsobiť sa inej kultúre nebolo ľahké. A prekvapilo nás, že sú tu také chladné zimy.“ No vďaka tomu, že títo manželia si udržali pozitívny postoj a zmysel pre humor, slúžia v Bulharsku už 14 rokov.

 Lilly hovorí, že slúžiť tam, kde je potrebných viac zvestovateľov, určite stojí za to. „Mám s Jehovom také zážitky, aké by som doma asi nikdy nemala. Môžem tu viac pomáhať druhým a mám z toho radosť a dobrý pocit. Zároveň mi to pomáha duchovne rásť.“ Jej manžel Ravil s ňou súhlasí a dodáva: „Máme ten najlepší život a sme veľmi radi, že sme mohli spoznať horlivých kresťanov z rôznych krajín, ktorí sú skúsenými zvestovateľmi. Veľa sme sa od nich naučili.“

 Vďaka tomu, že mnohí bratia a sestry sú ochotní slúžiť tam, kde je málo zvestovateľov, sa „dobrá správa o Kráľovstve zvestuje po celej obývanej zemi“. (Matúš 24:14) Tí, ktorí prišli slúžiť do Bulharska, môžu potvrdiť, že Jehova splnil ich túžby a požehnal ich plány. (Žalm 20:1–4)