Prejsť na článok

Prejsť na obsah

A1

Zásady prekladania Biblie

Biblia bola pôvodne napísaná v starovekej hebrejčine, aramejčine a gréčtine. V súčasnosti je celá alebo jej časti k dispozícii vo viac než 3 000 jazykoch. Väčšina ľudí už dnes nerozumie jazykom, v ktorých bola Biblia pôvodne napísaná, a preto sa musia spoľahnúť na nejaký preklad. Aké zásady platia pri prekladaní Biblie a aký vplyv mali na Preklad nového sveta?

Niekto by možno prišiel k záveru, že to, čo bolo vyjadrené v pôvodných jazykoch, čitateľovi najlepšie priblíži medziriadkový (interlineárny) preklad slovo za slovom. Ale nie vždy je to tak. Zamyslime sa nad niekoľkými dôvodmi:

  • Každý jazyk má jedinečnú gramatiku, slovnú zásobu a vetnú stavbu. Profesor hebrejčiny S. R. Driver napísal, že jazyky „sa líšia nielen gramatikou a koreňmi slov, ale aj... spôsobom, ako sú myšlienky vyjadrované vo vetách“. Ľudia, ktorí hovoria iným jazykom, inak premýšľajú. „Preto sa v jednotlivých jazykoch líši aj vetná stavba,“ dodáva profesor Driver.

  • Keďže slovná zásoba a gramatika žiadneho moderného jazyka sa úplne nezhoduje so slovnou zásobou a gramatikou biblickej hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny, doslovný preklad Biblie by bol nejasný alebo by mohol dokonca odovzdať nesprávnu myšlienku.

  • Význam slova alebo slovného spojenia sa môže meniť podľa toho, v akom kontexte je použité.

Niektoré časti pôvodného textu je možné preložiť doslovne, ale v takých prípadoch musí byť prekladateľ veľmi opatrný.

Uvádzame niekoľko príkladov, ako môže doslovný preklad viesť k nesprávnemu pochopeniu myšlienky:

  • V Biblii sa výraz „spať“ vzťahuje na doslovný spánok aj na spánok smrti. (Matúš 28:13; Ján 11:11) Keď je použitý v súvislosti so smrťou, prekladatelia Biblie sa môžu rozhodnúť, že ho vyjadria slovom „zomrieť“. Vďaka tomu súčasný čitateľ nebude mať problém s pochopením myšlienky. (1. Korinťanom 7:39; 1. Tesaloničanom 4:13; 2. Petra 3:4)

  • Apoštol Pavol použil v liste Efezanom 4:14 výraz, ktorý by sa dal doslovne preložiť ako „hra ľudí v kocky“. Tento staroveký idióm sa vzťahuje na podvádzanie pri hre v kocky. Vo väčšine jazykov jeho doslovný preklad nedáva veľký zmysel. Zrozumiteľnejší spôsob, ako vyjadriť jeho význam, je preložiť ho výrazom „ľudská úskočnosť“.

  • Rimanom 12:11 je použitý grécky výraz, ktorý doslovne znamená „vrenie ducha“. Keďže doslovný preklad v slovenčine nevyjadruje zodpovedajúcu myšlienku, v tomto texte je preložený ako „zanietení duchom“.

  • MATÚŠ 5:3

    Doslovný preklad: „chudobní v duchu“

    Myšlienka: „tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“

    Ježiš použil vo svojej známej Kázni na vrchu vyjadrenie, ktoré sa často prekladá ako „blahoslavení chudobní v duchu“. (Matúš 5:3, Slovenský ekumenický preklad) Ale takýto preklad je nejasný a oproti pôvodnému textu nesie iný význam. Ježiš tu nehovoril o chudobe ani o nedostatku duševných schopností. Chcel ľuďom odovzdať poučenie, že ich šťastie nezávisí od uspokojovania telesných potrieb, ale od toho, či si uvedomujú, že potrebujú Božie vedenie. (Lukáš 6:20) Význam tohto vyjadrenia presnejšie vystihuje preklad „tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“, alebo „tí, ktorí si uvedomujú, že potrebujú Boha“. (Matúš 5:3 a poznámka pod čiarou)

  • Hebrejské slovo, ktoré sa v mnohých kontextoch prekladá ako „žiarlivosť“, môže vyjadrovať hnev nad nevernosťou blízkeho človeka alebo závisť voči niekomu pre jeho úspechy či majetok. (Príslovia 6:34; Izaiáš 11:13) Ale toto hebrejské slovo môže mať aj pozitívny význam. Môže sa vzťahovať na horlivosť, s akou Jehova chráni svojich služobníkov, alebo na to, že „vyžaduje výlučnú oddanosť“. (2. Mojžišova 34:14; 2. Kráľov 19:31; Ezechiel 5:13; Zachariáš 8:2) Môže byť použité aj na opis horlivosti, s akou slúžia Bohu jeho verní služobníci a s akou sa zastávajú čistého uctievania. (Žalm 69:9; 119:139; 4. Mojžišova 25:11)

  • Hebrejské slovo jad sa zvyčajne prekladá ako „ruka“, ale v závislosti od kontextu ho možno preložiť ako „moc“, „štedrosť“, „velenie“ a mnohými inými spôsobmi

    Hebrejský výraz pre ľudskú ruku má pestrú paletu významov. V závislosti od kontextu ho možno preložiť ako „moc“, „štedrosť“, „velenie“ a podobne. (2. Samuelova 8:3; 1. Kráľov 10:13; 2. Kroník 17:15) V anglickom Preklade nového sveta je tento hebrejský výraz preložený viac ako 40 spôsobmi.

Je teda zjavné, že prekladať Bibliu neznamená len jednoducho preložiť slovo z pôvodného jazyka vždy tým istým slovom. Prekladateľ musí dôkladne zvážiť, aké slová zvolí, aby čo najpresnejšie vyjadril myšlienky pôvodného textu. Okrem toho stavba viet musí zodpovedať gramatickým pravidlám cieľového jazyka, aby bol text zrozumiteľný.

Prekladateľ si však musí dávať pozor aj na to, aby jeho preklad nebol príliš voľný. Ak voľne parafrázuje Bibliu podľa toho, ako si on sám vysvetľuje hlavnú myšlienku, môže skresliť význam textu. Ako? Tak, že vnesie do prekladu vlastnú mylnú predstavu o význame pôvodného textu alebo vynechá dôležité detaily, ktoré sú v pôvodnom texte. Hoci parafrázované preklady Biblie sa ľahko čítajú, niekedy sú až príliš voľné, a tak je čitateľ ochudobnený o posolstvo, ktoré má text odovzdať.

Náboženské názory prekladateľa môžu ľahko ovplyvniť jeho prácu. Napríklad v Matúšovi 7:13 sa píše: „Priestranná cesta vedie do záhuby.“ Niektorí prekladatelia zrejme pod vplyvom svojich náboženských názorov použili v tomto verši výraz „peklo“ napriek tomu, že grécky výraz znamená „záhuba“.

Prekladateľ musí brať do úvahy aj to, že Biblia bola písaná bežným jazykom obyčajných ľudí – roľníkov, pastierov alebo rybárov. (Nehemiáš 8:8, 12; Skutky 4:13) V dobrom preklade Biblie sú myšlienky vyjadrené tak, že ich dokážu pochopiť všetci úprimní ľudia bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzajú. Je lepšie používať bežné a zrozumiteľné výrazy, ktoré sa dajú ľahko pochopiť, než slová, ktoré priemerný človek používa iba zriedka.

V mnohých moderných prekladoch Biblie si prekladatelia dovolili vynechať Božie meno Jehova, hoci sa v starovekých biblických rukopisoch nachádza. (Pozri dodatok A4.) Mnohí ho nahradili napríklad titulom „Pán“ alebo „Hospodin“ a niektorí dokonca úplne zastreli fakt, že Boh má meno. Ako príklad si uveďme Ježišovu modlitbu zaznamenanú v 17. kapitole Jána. V niektorých prekladoch znie 26. verš takto: „Zjavil som im teba,“ a 6. verš znie: „Ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta, som ukázal, kto vlastne si.“ Ale presný preklad Ježišových slov znie: „Oznámil som im tvoje meno“ a „Oznámil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta“.

V predhovore prvého anglického vydania Prekladu nového sveta sa písalo: „Neponúkame parafrázovaný preklad Písma. Našou snahou bolo na všetkých miestach uviesť čo najdoslovnejší preklad, pokiaľ to moderná angličtina dovoľuje a pokiaľ by doslovný preklad neznel ťažkopádne a nezastrel by pôvodný význam.“ Teda výbor Prekladu nového sveta sa snažil výberom slov a slovných spojení čo najviac priblížiť originálu a pritom sa vyhnúť výrazom, ktoré by zneli neprirodzene a zahmlievali by myšlienku. Vďaka tomu sa táto Biblia číta ľahko a čitateľ môže mať úplnú istotu, že posolstvo Božieho Slova bolo preložené presne. (1. Tesaloničanom 2:13)