Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Život — dar, ktorý si treba vážiť

Život — dar, ktorý si treba vážiť

AKÝ to bol dar, keď Jehova dal ľudskej rodine výsadu rodiť deti! Malo prísť krásne dieťatko a mala ho čakať otvorená náruč šťastných manželov, ktorí sa milujú navzájom a ktorí sú pripravení milovať tento malý výsledok svojho manželského spojenia a starať sa oň. S vývojom života dieťaťa mala rodinu sprevádzať iba radosť.

Ale hriech Adama a Evy priniesol tragické následky pre deti, ktoré sa mali narodiť ako súčasť ľudského rodu. Následkom hriechu bola naša prvá matka potrestaná ťažkosťami a fyzickou bolesťou pri rodení detí. A hriešne prostredie, do ktorého sa narodilo ich potomstvo, urobilo z výchovy detí vážny problém. Preto neprekvapuje, že v dnešnom zložitom svete počatie dieťaťa často nie je prijaté s radosťou. Ako sa však na nenarodených pozerá Stvoriteľ? Zmenil sa jeho názor s meniacimi sa meradlami morálky? Určite nie. Jeho názor na nenarodené deti sveta a záujem o ne zostáva nemenný.

Písma objasňujú, že v matke sa vyvíja jedinečná, osobitná ľudská bytosť. Život sa začína počatím. Príchod na svet narodením len človeku ukáže dieťa, ktoré Boh už videl. Ezechiel hovorí o ‚každom dieťati otvárajúcom lono‘. (Ezechiel 20:26) Jób opisuje „dvere brucha mojej matky“ a potraty nazýva „deti, ktoré neuzreli svetlo“. — Jób 3:10, 16.

Všimnite si nežný záujem Jehovu Boha o citlivý život, ktorý sa vyvíja v maternici. Jeremiášovi povedal: „Skôr ako som ťa utváral v bruchu, poznal som ťa, a skôr ako si vyšiel z lona, posvätil som ťa.“ (Jeremiáš 1:5) Dávid povedal: „Moje kosti neboli pred tebou skryté, keď som bol  v tajnosti tvorený, keď som bol utkaný v najhlbších častiach zeme. Tvoje oči videli i môj zárodok.“ (Žalm 139:15, 16) Jób nazýva Boha „Ten, ktorý ma urobil v bruchu“, ktorý ‚nás pripravoval v lone‘. — Jób 31:15.

Ale ako je to s Božím záujmom o zúfalú nastávajúcu matku, ktorá dieťa nechce? Jehova si najviac zo všetkých uvedomuje vážnu zodpovednosť rodičovstva. Ak sa nastávajúca matka, hoci sa nachádza v ťažkej situácii, rozhodne, že si z úcty k božským požiadavkám dieťa ponechá, nepožehná azda Boh jej rozhodnutie? Rodič sa právom môže a má modliť o pomoc, aby vychoval šťastné dieťa. Boh už poskytol na stránkach svojho Slova najlepšie dostupné rady na výchovu detí. Uplatňovanie biblických zásad v rodinnom živote prinesie požehnané výsledky. Radosť z výchovy zbožných detí a odmena za to preváži všetky obete, ako to môže dosvedčiť každý hrdý rodič.

Pozerá sa Jehova na veci inak, ak je dieťa počaté pri znásilnení alebo pri krvismilstve? Hoci bol akt voči takej žene zločinom, dieťa nie je vinné. Ukončenie jeho života by bolo iba odvetou za čin násilia ďalším násilným činom. Jehova si určite uvedomuje citový otras, ktorý prežívajú tieto obete, a môže pomôcť matke i dieťaťu rozumne sa vyrovnať s následkami.

Čo ak lekár povie tehotnej žene, že donosenie dieťaťa môže ohroziť jej život? Dr. Alan Guttmacher hovorí: „Dnes môže takmer každá pacientka absolvovať tehotenstvo bez ohrozenia života, ak nie je smrteľne chorá na rakovinu alebo leukémiu, a ak je chorá, nie je pravdepodobné, že potrat jej predĺži, či dokonca zachráni život.“ The Encyclopedia Americana uvádza: „Keďže každá žena môže bezpečne absolvovať tehotenstvo, aj keď má vážne zdravotné problémy, iba málo potratov je potrebné urobiť kvôli ochrane zdravia matky. Väčšina potratov sa robí preto, lebo dieťa je nechcené.“ Také situácie sú teda zriedkavé. Ak však dôjde k takej situácii pri pôrode, potom sa rodičia musia rozhodnúť medzi životom matky a životom dieťaťa. Je to ich rozhodnutie.

Je to niečo čudné, že Stvoriteľ života stanovil jasné smernice pre používanie našej rozmnožovacej schopnosti? V jeho očiach je počatie života, o ktorý sa niekto nemieni starať, hriechom, práve tak ako je hriechom odňatie života.

Môžeme si byť istí, že polemiky budú pokračovať až do ukončenia tohto systému vecí. Ale čo sa týka Stvoriteľa života, Jehovu Boha, ako aj tých, ktorí si vážia jeho zákony, tu niet žiadnych pochybností. Život je drahocenný — je to dar, ktorý treba s láskou opatrovať a ktorý si treba vážiť už od jeho počiatku.