Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hodváb — „kráľovná tkanín“

Hodváb — „kráľovná tkanín“

Hodváb — „kráľovná tkanín“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JAPONSKU

NIEKTORÉ z najkrajších odevov na svete — vrátane japonského kimona, indického sárí a kórejského hanboku — majú čosi spoločné. Často sú vyrobené z hodvábu, lesklej tkaniny, ktorá bola označená za kráľovnú tkanín. Elegantný vzhľad hodvábu si oddávna podmaňuje ľudí na celom svete — získal si príslušníkov kráľovských rodín v minulosti i bežných ľudí v súčasnosti. Ale hodváb nebol vždy taký dostupný ako dnes.

V staroveku sa hodváb vyrábal výlučne v Číne. Okrem obyvateľov tejto krajiny nikto nevedel, ako sa hodváb vyrába, a keby bol niekto z Číny prezradil tajomstvo priadky morušovej, mohol byť popravený ako zradca. Keďže výroba hodvábu bola monopolná, neprekvapuje, že jeho cena bola vysoká. Napríklad v Rímskej ríši mal hodváb cenu zlata.

Časom nad vývozom všetkého hodvábu z Číny získala kontrolu Perzia. Cena hodvábu bola napriek tomu stále vysoká a všetky snahy obísť perzských obchodníkov zlyhávali. Vtedy byzantský cisár Justinián vymyslel plán. Okolo roku 550 n. l. vyslal dvoch mníchov na tajnú misiu do Číny. Títo mnísi sa o dva roky vrátili. V dutých bambusových paliciach mali schovaný vytúžený poklad — vajíčka priadky morušovej. Tajomstvo bolo prezradené a monopolná výroba hodvábu sa skončila.

Tajomstvo hodvábu

Hodváb vyrábajú húsenice motýľov z čeľade priadkovitých. Hoci je v tejto čeľadi veľa druhov motýľov, najkvalitnejší hodváb vyrába priadka morušová, ktorá má latinský názov Bombyx mori. Na výrobu hodvábnej tkaniny je potrebných veľa húseníc, preto sa rozvinul chov priadky morušovej. Rodina Šoičiho Kawaharadu, ktorý býva v japonskej prefektúre Gunma, je jednou z približne 2000 domácností, ktoré sa v tejto krajine stále venujú tejto namáhavej práci. Z ich jednoposchodového domu, ktorý je vhodne postavený na chov priadok a stojí na úbočí kopca, je výhľad na morušový háj (1).

Samička motýľa priadky morušovej môže naklásť až 500 vajíčok veľkosti špendlíkovej hlavičky (2). Asi o 20 dní sa z vajíčok vyliahnu húsenice. Tieto húseničky sú nenásytné. Vo dne v noci neprestajne žerú morušové listy — a iba morušové listy (3, 4). Už po 18 dňoch sú húsenice 70-násobne väčšie než po vyliahnutí a za ten čas štyrikrát zvlečú kožu.

Pán Kawaharada chová na svojej farme asi 120 000 húseníc. Keď si pochutnávajú na listoch, znie to, akoby na listy padal silný dážď. Hmotnosť dospelej húsenice je až 10 000-krát väčšia než pri jej vyliahnutí! Potom je húsenica pripravená vytvoriť zámotok.

Tiché priadky

Keď húsenica dospeje, jej telo sa stane priesvitným a to je znamenie, že nastal čas priasť. Keď sa húsenice stanú nepokojnými a začnú si hľadať miesto na zakuklenie, je to čas, aby boli zhromaždené do debničiek s mnohými štvorcovými priehradkami. V nich vylučujú jemné biele vlákno (5), až sa celé zababušia do hodvábu.

Pán Kawaharada má v tomto období najviac práce, pretože všetkých 120 000 húseníc začne priasť približne v tom istom čase. V mnohých radoch visia početné debničky v chladnom vetranom podkroví na prvom poschodí domu (6).

Kým sú húsenice v debničkách, prebieha v nich úžasná premena. Strávené morušové listy sa menia na fibroín, bielkovinu, ktorá je vylučovaná dvoma žľazami prechádzajúcimi celým telom húsenice. Ako je fibroín vytláčaný cez tieto žľazy, je obaľovaný lepkavou látkou nazývanou sericín. Obe fibroínové vlákna sú sericínom zlepené dokopy a potom sa z tela húsenice dostanú von cez snovaciu bradavku pri ústach. Na vzduchu tento tekutý hodváb stuhne a vytvorí sa z neho jedno vlákno.

Keď už raz húsenica začne chrliť hodváb, nič ju nezastaví. Priadka pradie rýchlosťou 30 až 40 centimetrov za minútu, pričom neprestajne pohybuje hlavou. V jednom zdroji bol uvedený odhad, že kým priadka dokončí zámotok, urobí asi 150 000 takýchto pohybov. Po dvoch dňoch a dvoch nociach pradenia vyrobí húsenica vlákno dlhé až 1,5 kilometra.

Len za jeden týždeň pán Kawaharada pozbiera 120 000 zámotkov, ktoré potom odošle na ďalšie spracovanie. Na jedno kimono treba približne 9000 zámotkov, na jednu kravatu asi 140 a na jeden hodvábny šál ich môže byť potrebných vyše 100.

Výroba hodvábnej tkaniny

Hodváb sa zo zámotku odmotáva a navíja na cievku. Ako sa s tým začalo? O tom je veľa mýtov a legiend. Podľa jednej legendy si čínska cisárovná Si Ling-š’ všimla, že jej z moruše padol do šálky čaju zámotok. Ako sa ho snažila vybrať, zachytila ho za jemné hodvábne vlákno a zaň ho vytiahla von. Tak sa zrodil proces namotávania, ktorý je dnes automatizovaný.

Aby sa dali zámotky predať, priadka, ktorá je v nich, musí byť usmrtená ešte predtým, ako sa vykuklí. Táto hrozná úloha sa vykoná horúčavou. Kazové zámotky sa vytriedia a ostatné sú pripravené na spracovanie. Najprv sú vložené do horúcej vody alebo sú vystavené pare, aby sa vlákno uvoľnilo. Potom otáčavé kefy zachytia koniec vlákna (7). V závislosti od požadovanej hrúbky sa môžu do jednej priadze spriasť vlákna z dvoch alebo viacerých zámotkov. Táto priadza sa navíja na cievku a pritom sa suší. Surový hodváb sa opäť namotáva, ibaže na väčšiu cievku, takže z neho vznikne pradeno požadovanej dĺžky a hmotnosti (8, 9).

Možno aj na vás pôsobí hodvábna tkanina svojou hebkosťou a jemnosťou tak, že by ste si ju najradšej priložili k lícam. Vďaka čomu má táto tkanina takú výnimočnú textúru? Jedným faktorom je odstránenie sericínu, ktorý obaľuje fibroínové vlákna. Hodváb, z ktorého nebol odstránený sericín, je drsný na dotyk a ťažko sa farbí. Napríklad hodvábny šifón má zrnitú textúru, pretože v ňom zostáva isté množstvo sericínu.

Druhý faktor je počet zákrutov, teda koľkokrát je priadza stočená. Napríklad japonská tkanina habutai je na dotyk jemná a hladká. Má málo zákrutov alebo nemá žiadne. Hodvábny krep má na rozdiel od nej zrnitú, zdrsnenú textúru. Má vysoký zákrut.

Farbenie je ďalší dôležitý proces. Hodváb sa ľahko farbí. Štruktúra fibroínu dovoľuje farbám preniknúť do hĺbky, preto sú farby na hodvábe výnimočne stále. Navyše, hodváb na rozdiel od syntetických tkanín pozostáva aj z kladných, aj zo záporných iónov, preto takmer každé farbenie povedie k dobrému výsledku. Hodváb sa dá farbiť ako priadza, teda skôr ako sa utká na tkáčskom stave (10), alebo ako utkaná látka. Pri farbení kimon známou metódou juzen sa krásne motívy ručne maľujú a farbia na utkanú hodvábnu látku.

Hoci väčšina hodvábu pochádza z krajín, ako je Čína a India, francúzski a talianski módni návrhári vo svete stále vedú v tvorbe vzorov na hodváb. Pravdaže, dnes sa vyrábajú umelé vlákna, ako je umelý hodváb a nylon, a vďaka nim sa na trh s oblečením dostávajú mnohé látky, ktoré nie sú až také drahé. No nič sa nevyrovná hodvábu. „Napriek pokrokom vedy sa hodváb nedá vyrobiť synteticky,“ hovorí riaditeľ Múzea hodvábu v Jokohame v Japonsku. „[O hodvábe] vieme všetko od molekulového vzorca po jeho štruktúru. No nevieme ho napodobniť. Ja tomu hovorím tajomstvo hodvábu.“

[Rámček/obrázok na strane 26]

VLASTNOSTI hodvábu

Je pevný: Hodváb je taký pevný ako oceľové vlákno rovnakého priemeru.

Je lesklý: Hodváb má elegantný perleťový lesk. Vďačí za to fibroínu, ktorý je tvorený viacerými vrstvami a má hranolovitú štruktúru, takže láme svetelné lúče.

Je jemný, nedráždi pokožku: Aminokyseliny, ktoré tvoria hodváb, dobre pôsobia na pokožku. Hodváb údajne chráni pred rôznymi kožnými ochoreniami. Niektoré kozmetické výrobky sú vyrobené z prášku z hodvábu.

Pohlcuje vlhkosť: Aminokyseliny a dutinky v hodvábnom vlákne pohlcujú a prepúšťajú značné množstvo potu, takže človek má aj napriek horúčave príjemný pocit chladu a sucha.

Je odolný voči páľave: Hodváb ľahko nezhorí a pri horení sa z neho neuvoľňujú jedovaté plyny.

Chráni: Hodváb pohlcuje ultrafialové lúče, a tak chráni pokožku.

Zväčša sa v ňom nehromadí statická elektrina: Keďže hodváb obsahuje kladné i záporné ióny a pohlcuje vlhkosť, statická elektrina sa v ňom nevytvorí tak ľahko ako v niektorých iných látkach.

OŠETROVANIE hodvábu

Pranie: Zvyčajne je najlepšie dať hodvábne veci vyčistiť do čistiarne. Keď ich periete doma, perte ich v teplej vode (asi 30 °C) a použite prací prostriedok na jemné tkaniny. Perte ich zľahka a jemne a nežmýkajte ich. Nechajte ich vyschnúť na vzduchu.

Žehlenie: Hodvábny odev žehlite cez inú látku. Snažte sa ho žehliť v smere vlákna pri teplote okolo 130 °C. Paru použite nanajvýš v malom množstve.

Odstraňovanie nečistôt: Ak je potrebné špinu ihneď odstrániť, položte hodvábnu látku špinavou stranou na suchý kus tkaniny. Zozadu ju nejakou vlhkou tkaninou vyklepte, ale netrite ju. Potom dajte hodváb chemicky vyčistiť.

Uskladnenie: Hodvábny odev chráňte pred vlhkosťou, moľami a svetlom. Vešajte ho na vešiaky obalené molitanom, alebo ak ho nezavesíte, snažte sa ho poskladať čo najmenej.

[Obrázky na strane 25]

Hodvábne zámotky

[Pramene ilustrácií na strane 26]

Fotografie 7 až 9: Macuida Mači, Annaka, prefektúra Gunma, Japonsko; 10 a detail vzoru: Kirju, prefektúra Gunma, Japonsko