Povedzte nám niečo o svojom detstve.

Do mojich deviatich rokov sme bývali v Španielsku a potom sme sa presťahovali do Francúzska. Rodičia boli katolíci, ale keď som mala 16 rokov, prestala som veriť v Boha. Mala som pocit, že náboženstvo mi nemá čo dať. Keď sa ma niekto opýtal, ako vznikol život, ak ho nestvoril Boh, zvyčajne som odpovedala: „Teraz to vedci nevedia, ale jedného dňa na to prídu.“

Prečo ste sa rozhodli venovať ochoreniam obličiek?

Študovala som medicínu na univerzite vo francúzskom meste Montpellier. Tam mi jeden profesor hovoril o nefrológii, medicínskom odbore, ktorý sa zaoberá obličkami. Práca zahŕňala jednak výskum, jednak starostlivosť o pacientov. A presne niečo také som chcela robiť. Od roku 1990 som sa podieľala na výskume toho, ako klinicky využiť rekombinantný erytropoetín (EPO) na reguláciu tvorby červených krviniek v kostiach. V tom čase bolo toto odvetvie výskumu pomerne nové.

Čo vás podnietilo uvažovať o Bohu?

V roku 1979 začal môj manžel Floréal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Mňa však Biblia nezaujímala. Už v detstve som si povedala, že náboženstvo nie je nič pre mňa. No manžel i deti sa stali Jehovovými svedkami a zakrátko sme mali skoro všetkých priateľov len spomedzi svedkov. Jedna  z nich, Patricia, mi odporučila, aby som sa skúsila modliť. Povedala mi: „Ak v nebi nikto nie je, nemáš čo stratiť. Ale ak je, odpoveď určite príde.“ O niekoľko rokov som začala uvažovať o tom, aký má život zmysel. Vtedy som si spomenula na Patriciine slová. Začala som sa modliť, aby som našla zmysel života.

Prečo ste začali uvažovať o zmysle života?

Po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku som si kládla otázku, prečo je vo svete toľko zla. Pomyslela som si: ‚Náboženský extrémizmus ohrozuje náš život. Naproti tomu všetci Jehovovi svedkovia, ktorých poznám, sú mierumilovní. Nie sú extrémisti. Žijú podľa Biblie. Možno by som sa mala pozrieť na to, čo sa v nej píše.‘ Tak som si začala Bibliu čítať.

Bolo pre vás ako pre lekárku ťažké uveriť v existenciu Stvoriteľa?

Nie. Žasla som nad tým, ako úžasne funguje naše telo. Napríklad to, ako obličky regulujú objem červených krviniek v krvi, ma napĺňa bázňou.

Ako táto regulácia funguje?

Zrejme viete, že červené krvinky prenášajú kyslík. Ak stratíte veľa krvi alebo vystúpite do veľkej nadmorskej výšky, vášmu telu bude kyslík chýbať. Obličky sú vybavené kyslíkovými senzormi. Hneď ako tieto senzory zaregistrujú v krvi nedostatok kyslíka, aktivizujú tvorbu erytropoetínu. Jeho hladina v krvi sa potom môže zvýšiť až tisícnásobne. Erytropoetín stimuluje kostnú dreň, aby produkovala nové červené krvinky, ktoré potom prenášajú ďalší kyslík. Je to úchvatné! Čudujem sa len, že som tento proces musela skúmať až desať rokov, kým som konečne pochopila, že takýto dômyselný systém mohol vytvoriť len Boh.

Aký ste mali dojem z Biblie?

V živote som prečítala veľa historických kníh a známych románov, no pri čítaní Biblie som si hneď všimla, že je iná ako ostatné knihy. Jej rady sú také praktické, že musia pochádzať z nadľudského zdroja. Hlboko na mňa zapôsobila osobnosť Ježiša. Bol pre mňa reálny — prežíval rôzne pocity a bol obklopený priateľmi. Keď som však mala nejaké otázky, nechcela som sa opierať o publikácie Jehovových svedkov, a tak som odpovede hľadala v encyklopédiách a iných odborných knihách.

Čo ste pri výskume zistili?

Okrem iného ma fascinovalo, ako Biblia predpovedala rok Ježišovho krstu. Presne uviedla, koľko času uplynie od 20. roku panovania perzského kráľa Artaxerxa po rok, keď Ježiš príde ako Mesiáš. * Som zvyknutá robiť výskum. Patrí to k mojej práci. Preto som v historických knihách skúmala, kedy vládol Artaxerxes a kedy pôsobil na zemi Ježiš. Napokon som sa presvedčila, že toto biblické proroctvo sa splnilo presne načas a že ho určite inšpiroval Boh.