Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Z TITULNEJ STRANY

Keď nám zomrie niekto blízky

Keď nám zomrie niekto blízky

„Zlatko, neplač... Boh vždy vie, čo je najlepšie...“

Tieto slová zašepkala rodinná priateľka do ucha Bebe na pohrebe jej otca, ktorý zomrel pri tragickej autonehode.

Hoci priateľka to myslela dobre, Bebe jej slová skôr zranili, než utešili. Boli si s otcom veľmi blízki. V duchu si hovorila: „To, že zomrel, určite nebolo to najlepšie.“ Aj po rokoch, keď sa k tejto smutnej chvíli vracala vo svojej knihe, bolo zjavné, že za ním ešte stále žiali.

Z toho, čo zažila Bebe, vidno, že môže trvať veľmi dlho, kým sa človek vyrovná so žiaľom — zvlášť ak mu zomrie niekto veľmi blízky. V Biblii je smrť výstižne opísaná ako nepriateľ. (1. Korinťanom 15:26) Nemilosrdne zasiahne do nášho života, často vo chvíli, keď na to vôbec nie sme pripravení, a oberie nás o tých, ktorí sú nám drahí. Spúšť, ktorú po sebe smrť zanecháva, spôsobuje bolesť každému z nás. Preto nie je prekvapujúce, keď máme pocit, že sa nedokážeme vyrovnať so smrťou blízkeho človeka a s tým, že máme žiť bez neho.

Možno ste sa niekedy zamýšľali: Ako dlho trvá, kým sa človek dokáže spamätať zo straty milovanej osoby? Ako sa môžeme vyrovnať so svojím žiaľom? Ako môžeme utešiť tých, ktorým niekto zomrel? Je nejaká nádej pre našich blízkych, ktorí zomreli?