1. Aká láska je najušľachtilejšia a prečo? (Pozri obrázok v úvode článku.)

AGAPÉ, čiže láska založená na správnych zásadách, je darom od Jehovu. On je jej Zdrojom. (1. Jána 4:7) Agapé je tým najušľachtilejším druhom lásky. Môže zahŕňať city a vrúcnosť, ale predovšetkým sa vyznačuje nesebeckými skutkami v prospech druhých. Podľa istého odborného diela agapé „možno poznať iba zo skutkov, ku ktorým podnecuje“. Keď prejavujeme takúto nesebeckú lásku alebo keď ju niekto prejavuje nám, budeme šťastní a nášmu životu to dá hlbší zmysel.

2., 3. Ako Jehova prejavil ľuďom nesebeckú lásku?

² Jehova prejavil lásku ľuďom ešte predtým, než stvoril Adama a Evu. Napríklad zem vytvoril tak, aby bola pre ľudí večným domovom, miestom, kde nebudú iba živoriť, ale kde sa budú naplno tešiť zo života. Urobil to kvôli nám, nie preto, že by sám z toho niečo mal. Jehova potom opäť prejavil nesebeckú lásku, keď svojim pozemským deťom dal vyhliadku, že môžu žiť večne v raji, ktorý pre nich vytvoril.

³ Po vzbure Adama a Evy Jehova prejavil nesebeckú lásku v najväčšej miere. Pre ich budúcich potomkov  zabezpečil výkupné. Bol si istý, že niektorí z nich priaznivo zareagujú na jeho lásku. (1. Mojž. 3:15; 1. Jána 4:10) Od chvíle, keď Jehova sľúbil Záchrancu, pozeral sa na túto obeť tak, akoby už bola predložená. Potom asi o 4 000 rokov dal za ľudí svojho jednosplodeného Syna, aj keď ho to stálo veľmi veľa. (Ján 3:16) Za Jehovovu nesebeckú lásku sme veľmi vďační.

4. Ako vieme, že nedokonalí ľudia dokážu prejavovať nesebeckú lásku?

⁴ Aj my dokážeme nesebecky milovať, pretože Boh nás vytvoril na svoj obraz. Keďže sme nedokonalí, je pre nás ťažké prejavovať lásku, ale to neznamená, že to nedokážeme. Ábel miloval Boha, a tak nesebecky obetoval to najlepšie, čo mal. (1. Mojž. 4:3, 4) Noacha podnietila nesebecká láska k tomu, aby svojim blížnym zvestoval Božie posolstvo celé desaťročia, aj keď ho nikto nechcel počúvať. (2. Petra 2:5) Abrahámova láska k Bohu bola silnejšia než jeho vlastné pocity, keď dostal príkaz obetovať svojho syna Izáka. (Jak. 2:21) Podobne ako títo verní muži, aj my chceme prejavovať lásku, hoci to nie je vždy ľahké.

5. Ako môžeme prejavovať pravú lásku?

⁵ Z Biblie vieme, že pravá láska sa neprejavuje „slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou“. (1. Jána 3:18) Znamená to, že lásku nemôžeme vyjadriť slovami? Určite nie! (1. Tes. 4:18) Skôr to znamená, že naša láska nesmie zostať iba pri slovách, a to hlavne vtedy, keď niekto potrebuje pomoc. Napríklad ak nášmu spolukresťanovi chýbajú základné prostriedky na živobytie, potrebuje viac než láskavé slová. (Jak. 2:15, 16) Podobne ak milujeme Jehovu a svojich blížnych, nebudeme sa iba modliť o ďalších robotníkov do žatvy, ale sa aj naplno zapojíme do zvestovateľskej činnosti. (Mat. 9:38)

6., 7. a) Čo je „láska bez pokrytectva“? b) Uveď príklady pokryteckej lásky.

⁶ Apoštol Ján napísal, že musíme milovať „skutkom a pravdou“. Teda naša láska musí byť „bez pokrytectva“. (Rim. 12:9; 2. Kor. 6:6) Občas sa môže stať, že niekto lásku len predstiera. Je však taká láska pravá a úprimná? Aké má ten človek pohnútky? Pokrytecká láska nie je láska, ale len bezcenná napodobenina.

⁷ Uveďme si niektoré príklady pokryteckej lásky. V záhrade Eden Satan predstieral, že chce pre Evu to najlepšie, ale jeho konanie bolo v skutočnosti sebecké a pokrytecké. (1. Mojž. 3:4, 5) Za čias, keď bol Dávid kráľom, Achitofel sa tváril ako jeho priateľ. No hneď ako sa mu naskytla príležitosť získať niečo pre seba, stal sa z neho zradca. (2. Sam. 15:31) Aj dnes sa odpadlíci a iní ľudia, ktorí v zbore spôsobujú rozdelenie, snažia „hladkými slovami a lichotivou rečou“ vyvolať dojem, že im na druhých záleží, hoci v skutočnosti sledujú svoje sebecké záujmy. (Rim. 16:17, 18)

8. Aké otázky by sme si mali položiť?

⁸ Pokrytecká láska je odsúdeniahodná hlavne preto, lebo je opakom Božej obetavej lásky. Pokrytecký človek môže síce oklamať ľudí, ale nie Jehovu. Ježiš dokonca povedal, že pokrytci budú potrestaní „čo najprísnejšie“. (Mat. 24:51) Jehovovi služobníci by určite nechceli prejavovať lásku pokrytecky. Preto je dobré, keď sa opýtame sami seba: Je moja láska vždy úprimná? Nie je v nej ani štipka sebectva či pretvárky? Teraz  sa zamyslime nad deviatimi spôsobmi, ako môžeme prejavovať lásku „bez pokrytectva“.

9. K čomu nás motivuje úprimná láska?

⁹ S radosťou vykonávaj úlohy, ktoré nikto nevidí. Vždy, keď je to možné, bratom a sestrám by sme mali ochotne prejavovať lásku „v skrytosti“, čiže aj vtedy, keď nie sme stredobodom pozornosti a nikto sa o tom nedozvie. (Prečítajte Matúša 6:1–4.) Ananiáš a Zafíra to neurobili. Chceli, aby ostatní vedeli o ich dare, a tak zatajili, že nepriniesli všetky peniaze. Za svoje pokrytectvo boli potrestaní. (Sk. 5:1–10) Avšak keď bratov a sestry naozaj milujeme, budeme im s radosťou slúžiť, aj keď o tom ostatní nebudú vedieť a keď za svoju prácu nezískame uznanie. Dobrým príkladom sú v tom pre nás bratia, ktorí spolupracujú s vedúcim zborom na príprave duchovného pokrmu. Robia to anonymne a nepútajú na seba pozornosť ani neprezrádzajú, na čom pracovali.

10. Ako môžeme byť iniciatívni v prejavovaní úcty?

¹⁰ Buď iniciatívny v prejavovaní úcty. (Prečítajte Rimanom 12:10.) Ježiš nám v tom dal vzor, keď druhým prejavoval úctu tak, že konal tie najpodradnejšie práce. (Ján 13:3–5, 12–15) Možno sa musíme veľmi snažiť, aby sme si rozvíjali pokoru a prejavovali druhým úctu tak ako Ježiš. Dokonca ani apoštoli úplne nerozumeli, prečo je Ježiš taký pokorný. Pochopili to, až keď dostali svätého ducha. (Ján 13:7) Keď si o sebe nemyslíme priveľa pre to, aké máme vzdelanie, hmotný majetok či úlohy v službe Jehovovi, prejavujeme ostatným úctu. (Rim. 12:3) A keď druhých niekto pochváli, nezávidíme im, ale tešíme sa spolu s nimi, hoci si možno myslíme, že by sme si rovnakú úctu a uznanie zaslúžili aj my.

11. Prečo musí byť naša pochvala úprimná?

¹¹ Bratov a sestry úprimne chváľ. Keď máme príležitosť niekoho pochváliť, mali by sme to s radosťou urobiť, pretože je to „dobré na budovanie“. (Ef. 4:29) Musíme byť však úprimní. Inak by sme druhým iba lichotili alebo sa vyhýbali zodpovednosti dať im potrebnú radu. (Prísl. 29:5) Keby sme niekoho chválili a potom ho za jeho chrbtom zhadzovali, bolo by to pokrytecké. Apoštol Pavol sa tejto pasci vyhol a dal vynikajúci príklad v tom, že jeho pochvala pramenila z úprimnej lásky. Napríklad kresťanov v Korinte úprimne pochválil za niektoré veci. (1. Kor. 11:2) Ale keď si v určitých oblastiach nezaslúžili pochvalu, láskavo a otvorene im vysvetlil, v čom je problém. (1. Kor. 11:20–22)

12. Podľa čoho sa dá spoznať, či prejavujeme pohostinnosť z pravej lásky?

¹² Buď pohostinný. Jehova nám prikazuje, aby sme boli k našim bratom a sestrám štedrí. (Prečítajte 1. Jána 3:17.) Je však dôležité, aby sme to robili z čistých pohnútok, bez štipky sebectva. Každý si môže položiť otázky: Som pohostinný v prvom rade k blízkym priateľom, spolukresťanom, ktorí majú dôležité postavenie, alebo k tým, ktorí mi to môžu nejako vrátiť? Alebo hľadám spôsoby, ako prejaviť pohostinnosť aj tým bratom a sestrám, ktorých dobre nepoznám alebo sa mi nemajú ako odvďačiť? (Luk. 14:12–14) A čo ak náš spolukresťan potrebuje pomoc, pretože urobil nejaké nemúdre rozhodnutie?  Alebo čo ak nám niekto, koho sme pozvali na návštevu, nepoďakoval za našu pohostinnosť? V takýchto situáciách by sme mali uplatniť radu: „Buďte k sebe navzájom pohostinní bez hundrania.“ ​(1. Petra 4:9) Ak túto radu poslúchneš, pocítiš šťastie prameniace z toho, že človek dáva so správnou pohnútkou. (Sk. 20:35)

13. a) Kedy musíme byť zvlášť trpezliví? b) Ako môžeme pomáhať slabým?

¹³ Pomáhaj slabým. To, či niekoho úprimne milujeme, sa dá zistiť aj podľa toho, či poslúchame Boží príkaz „podopierajte slabých, buďte zhovievaví ku všetkým“. (1. Tes. 5:14) Mnohí kresťania, ktorí sú slabí, časom získajú pevnú vieru, ale iní potrebujú, aby sme boli trpezliví a ustavične ich podporovali. Môžeme ich napríklad povzbudiť nejakým biblickým veršom, pozvať ich do služby alebo si ich vypočuť. Navyše by sme si spolukresťanov nemali škatuľkovať ako „silných“ a „slabých“. Mali by sme si uvedomiť, že každý z nás má silné i slabé stránky. Dokonca aj apoštol Pavol si uvedomoval svoje slabosti. (2. Kor. 12:9, 10) Preto si musíme vzájomne pomáhať a povzbudzovať sa.

14. Čo všetko by sme mali robiť pre to, aby sme si s bratmi a sestrami zachovávali pokojné vzťahy?

¹⁴ Usiluj sa o pokojné vzťahy. Určite sa snažíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme si s bratmi a sestrami zachovali pokojné vzťahy, a to aj vtedy, keď sa nám zdá, že nás niekto zle pochopil alebo nám ukrivdil. (Prečítajte Rimanom 12:17, 18.) Keď sa ospravedlníme, môže to zahojiť zranené city. Musíme to však myslieť úprimne. Napríklad nehovor: „Mrzí ma, že sa tak cítiš.“ Radšej priznaj svoj podiel na probléme a povedz: „Je mi ľúto, že som ťa zranil tým, čo som povedal.“ Pokoj je zvlášť dôležitý v manželstve. Manželia by nemali na verejnosti predstierať, ako sa majú radi, a potom v súkromí zraňovať jeden druhého bezcitnými slovami, tichou domácnosťou či dokonca fyzickým násilím.

15. Čím dokazujeme, že sme niekomu skutočne odpustili?

¹⁵ Ochotne odpúšťaj. Odpustiť znamená prepáčiť niekomu, kto nás urazil, a viac sa naňho nehnevať. Keď sa riadime radou, aby sme „sa navzájom znášali v láske, vážne sa usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja“, ochotne odpustíme aj ľuďom, ktorí možno ani nevedia, že nám ublížili. (Ef. 4:2, 3) Ak chceme niekomu naozaj odpustiť, musíme prestať myslieť na to, čoho sa voči nám dopustil. Pamätajme, že láska „nevypočítava urážky“. (1. Kor. 13:4, 5) Keby sme v sebe živili hnev a nevraživosť, mohlo by sa stať, že  by sme si trvale poškodili vzťah nielen s naším bratom alebo sestrou, ale aj s Jehovom. (Mat. 6:14, 15) Keď sa modlíme za kresťana, ktorý sa voči nám previnil, jasne ukazujeme, že sme mu odpustili. (Luk. 6:27, 28)

16. Ako by sme sa mali pozerať na úlohy, ktoré máme v Jehovovej organizácii?

¹⁶ Buď ochotný obetovať osobné výhody. Keď dostaneme v Jehovovej organizácii nové úlohy, mali by sme sa na to pozerať ako na príležitosť prejaviť úprimnú lásku a „nehľadať svoju výhodu, ale výhodu toho druhého“. (1. Kor. 10:24) Napríklad bratia, ktorí na krajských a regionálnych zjazdoch slúžia ako usporiadatelia, sú na mieste konania skôr než ostatní, a tak by si pre seba a svoju rodinu mohli obsadiť tie najlepšie miesta. Ale mnohí z nich si radšej vyberú menej výhodné miesta. Keď takto obetujú osobné výhody, prejavia lásku, v ktorej nie je ani štipka sebectva. Ako môžeš napodobňovať ich dobrý príklad?

17. K čomu podnecuje pravá láska kresťanov, ktorí sa dopustili vážneho hriechu?

¹⁷ Priznaj tajné hriechy a neopakuj ich. Niektorí kresťania, ktorí sa dopustili vážneho hriechu, sa ho snažia zatajiť, lebo sa boja, že by sa strápnili alebo že by druhých sklamali. (Prísl. 28:13) No to je neláskavé, pretože tak škodia sebe aj druhým. Takéto konanie môže brániť pôsobeniu Božieho ducha a ohrozovať pokoj celého zboru. (Ef. 4:30) Pravá láska však podnecuje kresťanov, aby o vážnom hriechu povedali starším, ktorí im môžu poskytnúť pomoc. (Jak. 5:14, 15)

18. Prečo by sme mali druhých úprimne milovať?

¹⁸ Láska je spomedzi všetkých vlastností najdôležitejšia. (1. Kor. 13:13) Vyznačujeme sa ňou ako Ježišovi nasledovníci, ktorí sa snažia napodobňovať Jehovu, Zdroj lásky. (Ef. 5:1, 2) Apoštol Pavol napísal: „Ak... nemám lásku, nie som nič.“ ​(1. Kor. 13:2) Preto naďalej milujme nielen „slovom“, ale aj „skutkom a pravdou“.