1. V akom smutnom stave sa nachádza ľudstvo?

JEHOVOVÝM predsavzatím bolo, aby sa muži a ženy tešili z dokonalého zdravia v raji. Boh nikdy nechcel, aby ľudia znášali bolestné následky staroby. Ale dnes „celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti“. (Rim. 8:22) Zamyslel si sa niekedy nad tým, čo Boh cíti, keď vidí, ako na ľudí doliehajú ničivé účinky hriechu? Okrem toho mnohí starší ľudia zažívajú ďalšie trápenie, lebo o nich nie je dostatočne postarané v čase, keď to najviac potrebujú. (Žalm 39:5; 2. Tim. 3:3)

2. Prečo si kresťania veľmi vážia vekovo starších bratov a sestry?

² Jehovovi služobníci sú veľmi vďační, že majú medzi sebou drahých bratov a sestry pokročilého veku. Máme úžitok z ich múdrosti a sú pre nás príkladom vo viere. Mnohí z nás majú niekoho vekovo staršieho v rodine. No bez ohľadu na to, či sú našimi príbuznými, alebo nie, všetkým nám leží na srdci ich blaho. (Gal. 6:10; 1. Petra 1:22) Bude pre nás veľmi poučné, keď teraz preskúmame, ako sa na starších ľudí pozerá Boh. Ako by sa mali postarať o milovaných zostarnutých spolukresťanov členovia rodiny a čo môže pre nich robiť zbor?

3., 4. a) Akú úpenlivú prosbu predložil Jehovovi pisateľ 71. žalmu? b) O čo môžu starší členovia zboru prosiť Boha?

³ Pisateľ Žalmu 71:9 úpenlivo prosil Boha: „Neodvrhuj ma v čase staroby; práve, keď zlyháva moja sila, ma neopúšťaj.“ Zdá sa, že tento žalm je pokračovaním 70. žalmu, ktorý je v nadpise pripísaný Dávidovi, takže túto prosbu pravdepodobne vyslovil Dávid. Slúžil Bohu od svojej mladosti až do staroby a Jehova prostredníctvom neho vykonal mocné skutky. (1. Sam. 17:33–37, 50; 1. Kráľ. 2:1–3, 10) Napriek tomu Dávid prosil Jehovu, aby mu aj naďalej prejavoval priazeň. (Prečítajte Žalm 71:17, 18.)

⁴ Aj dnes sa mnohí nachádzajú v podobnej situácii ako Dávid. Hoci sú už v pokročilom veku a prežívajú „biedne dni“, stále celou dušou chvália Boha. (Kaz. 12:1–7) V mnohých ohľadoch už možno nedokážu robiť toľko, čo kedysi, vrátane zvestovateľskej služby. Ale aj oni môžu úpenlivo prosiť Jehovu, aby im ďalej prejavoval priazeň a aby sa o nich staral. V podstate tak vyjadrujú rovnaké oprávnené obavy, aké vyslovil pod inšpiráciou Dávid. Preto si títo verní Boží služobníci môžu byť istí, že Boh vypočuje ich modlitby.

5. Ako sa Jehova pozerá na svojich verných služobníkov pokročilého veku?

⁵ Z Písma je zjavné, že Jehova si veľmi cení svojich verných služobníkov pokročilého veku a očakáva, že si ich budeme vážiť aj my. (Žalm 22:24–26; Prísl. 16:31; 20:29) V 3. Mojžišovej 19:32 sa píše: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad a pred svojím Bohom budeš mať bázeň. Ja som Jehova.“ Tento pokyn bolo treba brať vážne nielen v čase, keď bol napísaný, ale i dnes. Ako však úcta k starším ľuďom súvisí so starostlivosťou o nich? A kto by sa mal o nich starať?

6. Aký príklad v starostlivosti o rodičov dal Ježiš?

⁶ Božie Slovo hovorí: „Cti svojho otca a svoju matku.“ (2. Mojž. 20:12; Ef. 6:2) Ježiš vyzdvihol dôležitosť tohto prikázania, keď odsúdil farizejov a znalcov Písma za to, že sa odmietali postarať o svojich rodičov. (Mar. 7:5, 10–13) On sám dal v tomto ohľade znamenitý príklad. Keď zomieral na mučeníckom kole, zveril svoju matku, ktorá bola v tom čase už zrejme vdova, do starostlivosti milovaného učeníka Jána. (Ján 19:26, 27)

7. a) Akú zásadu týkajúcu sa starostlivosti o rodičov uviedol apoštol Pavol? b) Aký je kontext Pavlových slov?

⁷ Apoštol Pavol pod inšpiráciou napísal, že veriaci by sa mali postarať o členov svojej domácnosti. (Prečítajte 1. Timotejovi 5:4, 8, 16.) Pouvažujme o kontexte týchto slov. Pavol sa tu zaoberá otázkou, kto má a kto nemá nárok na finančnú podporu od zboru. Jasne hovorí, že o zostarnuté vdovy sa mali v prvom rade postarať veriace deti, vnúčatá, prípadne iní príbuzní. Zbor tak nemusel byť zaťažený finančným bremenom. Rovnako je to aj dnes. Kresťania prejavujú „zbožnú oddanosť“ okrem iného tým, že sa materiálne starajú o svojich príbuzných, ktorí sú v núdzi.

8. Prečo v Biblii nenachádzame žiadne konkrétne pokyny, ako sa postarať o zostarnutých rodičov?

⁸ Jednoducho povedané, dospelé kresťanské deti majú povinnosť hmotne sa postarať o svojich rodičov. Pavol síce hovoril o veriacich rodičoch, ale rovnaká zásada platí aj v prípade rodičov, ktorí nie sú členmi kresťanského zboru.  Existuje mnoho spôsobov, ako to deti môžu urobiť, pretože každý človek má iné potreby, povahu a zdravotný stav. Niektorí rodičia majú viac detí, iní majú len jedno. Na niektorých miestach sa dá počítať s podporou od štátu, na iných nie. Do úvahy treba brať aj to, že každý vekovo starší človek dáva prednosť niečomu inému. Preto by nebolo múdre ani láskavé kritizovať spôsob, akým sa niekto stará o zostarnutých príbuzných. Jehova môže požehnať akékoľvek rozhodnutie založené na Písme, tak ako to robí už od staroveku. (4. Mojž. 11:23)

9. – 11. a) Akú náročnú situáciu musia niektorí riešiť? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Prečo by sa dospelé deti nemali unáhlene vzdávať služby celým časom? Uveď príklad.

⁹ Keď deti žijú ďaleko, starať sa o rodičov môže byť pre ne náročné. Niekedy musia urýchlene pricestovať k oteckovi a mamičke, ktorým sa náhle zhoršil zdravotný stav, možno následkom nešťastného pádu, choroby alebo iných zdravotných ťažkostí, a potrebujú krátkodobú či dlhodobú opateru. *

¹⁰ Zvlášť náročné to v tejto situácii majú služobníci celým časom, ktorí pôsobia ďaleko od domova. Všetci, ktorí slúžia v Bételi, v misionárskej službe či ako cestujúci dozorcovia, si cenia svoje poverenie a považujú ho za požehnanie od Jehovu. No ak im ochorejú rodičia, ich prvá reakcia môže byť: „Musím ukončiť službu celým časom a vrátiť sa domov, aby som sa postaral o rodičov.“ Nebolo by však lepšie modliť sa v tejto veci o múdrosť a až potom starostlivo zvážiť, akú pomoc rodičia potrebujú a po čom túžia? Nikto by sa nemal unáhlene vzdávať služobných výsad. Niekedy sa situácia vyvinie tak, že to ani nie je potrebné. Ak sa zdravie rodičov zhoršilo len dočasne, možno im rád pomôže niekto z ich zboru. (Prísl. 21:5)

¹¹ Zamyslime sa nad skúsenosťou dvoch súrodencov, ktorí slúžili ďaleko od domova. Mladší pôsobil ako misionár v Južnej Amerike a starší pracoval vo svetovom ústredí v Brooklyne v New Yorku. Ich rodičia, ktorí žili v Japonsku, potrebovali pomoc. Synovia ich spolu s manželkami navštívili, aby zistili, akú pomoc potrebujú. Mladší syn vážne uvažoval o tom, že spolu s manželkou ukončia službu celým časom a vrátia sa domov. Práve v tom čase mu zatelefonoval koordinátor rady starších z rodičovského zboru. Tamojší starší sa o situácii porozprávali a vyjadrili prianie, aby títo manželia pokračovali vo svojej službe, dokiaľ to len bude možné. Veľmi si vážili službu tejto dvojice a boli rozhodnutí urobiť všetko pre to, aby im v starostlivosti o rodičov pomohli. Celá rodina si nesmierne ocenila ich láskavý záujem.

12. Na čom by malo kresťanskej rodine záležať, keď sa rozhoduje, ako sa postará o zostarnutých rodičov?

¹² Každá kresťanská rodina si môže v súvislosti so starostlivosťou o zostarnutých rodičov vybrať také riešenie, aké jej vyhovuje. Ale všetkým by malo najviac záležať na tom, aby nepriniesli pohanu na Božie meno. Nikdy by sme nechceli byť ako náboženskí vodcovia v Ježišových dňoch. (Mat. 15:3–6) Chceme, aby naše rozhodnutia prinášali česť Bohu a robili dobré meno zboru. (2. Kor. 6:3)

13., 14. Ako z Písma vyplýva, že zbory by sa mali zaujímať o potreby vekovo starších spolukresťanov?

¹³ Nie všetci môžu pomáhať služobníkom celým časom tak, ako to bolo  uvedené skôr. Avšak zo situácie, ktorá vznikla v prvom storočí, jasne vyplýva, že zbory sa zaujímajú o potreby príkladných vekovo starších bratov a sestier. Biblia hovorí, že v jeruzalemskom zbore „nikto nemal núdzu“. To neznamená, že všetci boli bohatí. Niektorí toho mali po hmotnej stránke málo, ale bratia „každému rozdeľovali podľa toho, čo potreboval“. (Sk. 4:34, 35) Neskôr v zbore vznikol určitý problém. Niektoré vdovy boli zanedbávané pri dennom rozdeľovaní jedla. Čo urobili apoštoli? Poverili osvedčených mužov, aby zabezpečili, že potreby vdov budú dostatočne a spravodlivo uspokojené. (Sk. 6:1–5) Takéto každodenné rozdeľovanie jedla bolo určené návštevníkom Jeruzalema, ktorí sa na Letnice roku 33 n. l. stali kresťanmi a zostali tam nejaký čas, aby sa upevnili vo viere. Hoci išlo len o dočasné opatrenie, z reakcie apoštolov sa učíme, že zbor sa môže zapojiť do starostlivosti o potreby zvestovateľov, ktorí sa ocitli v núdzi.

¹⁴ Pavol dal Timotejovi pokyny, za akých okolností mali mať kresťanské vdovy nárok na hmotnú podporu od zboru. (1. Tim. 5:3–16) Aj inšpirovaný pisateľ Biblie Jakub pripomenul kresťanom povinnosť starať sa o siroty, vdovy a ďalších, keď zažívajú súženie alebo núdzu. (Jak. 1:27; 2:15–17) Apoštol Ján tiež vysvetlil: „Ktokoľvek má však prostriedky tohto sveta na živobytie a zbadá svojho brata, ktorý má núdzu, a predsa pred ním zavrie dvere svojho nežného súcitu, ako v ňom zostáva Božia láska?“ (1. Jána 3:17) Ak majú takúto zodpovednosť voči spolukresťanom jednotliví členovia zboru, neplatí to aj pre celý zbor?

15. Aké činitele môžu ovplyvňovať starostlivosť o vekovo starších bratov a sestry?

¹⁵ V niektorých krajinách poskytuje zostarnutým občanom pomoc vláda, a to vo forme dôchodkového zabezpečenia, programov sociálnej starostlivosti alebo opatrovateľskej služby. (Rim. 13:6) V iných krajinách takéto možnosti neexistujú. O potreby starších bratov a sestier sa musia postarať ich príbuzní alebo zbor. To, do akej miery im môžu poskytovať fyzickú pomoc, sa líši od prípadu k prípadu. Ak veriace deti bývajú ďaleko, bude to mať vplyv na to, koľko toho môžu pre rodičov urobiť. Deti by sa mali otvorene porozprávať so staršími, ktorí slúžia v zbore ich rodičov, aby sa uistili, že všetci situácii v rodine rozumejú. Starší môžu pomáhať rodičom napríklad tak, že zistia, aké  možnosti poskytujú vládne alebo miestne sociálne programy a vybavia pomoc z týchto zdrojov. Môžu tiež kontrolovať, či nezostala nevybavená nejaká dôležitá pošta alebo či rodičia pravidelne užívajú lieky. Potom môžu o tom deti informovať. Keď zboroví starší a členovia rodiny spolu ochotne a otvorene komunikujú, zabráni to tomu, aby sa situácia u rodičov zhoršila a pomôže im to nájsť praktické riešenie problémov. Pomoc, ktorú poskytujú členovia miestneho zboru, určite prispeje k tomu, že deti si nebudú musieť robiť o rodičov neprimerané starosti.

16. Ako niektorí kresťania pomáhajú starším členom zboru?

¹⁶ Niektorí kresťania sa z lásky k bratom a sestrám pokročilého veku ochotne dávajú k dispozícii. Starším členom zboru sa mimoriadne venujú. Rozdelia si úlohy s inými členmi zboru alebo sa v starostlivosti o bratov a sestry pravidelne striedajú. Hoci im okolnosti neumožňujú slúžiť celým časom, sú šťastní, že starostlivosťou o starších bratov a sestry môžu pomáhať ich deťom, aby čo najdlhšie zostali v službe, pre ktorú sa rozhodli. Títo ochotní kresťania prejavujú vynikajúci postoj! Samozrejme, ich veľkorysosť nezbavuje deti zodpovednosti postarať sa o svojich rodičov do tej miery, ako im to okolnosti umožňujú.

17., 18. Aký postoj môže uľahčiť starostlivosť o starších ľudí?

¹⁷ Vekovo starší kresťania i tí, ktorí sa o nich starajú, si môžu svoju náročnú situáciu uľahčiť. Ako? Tak, že sa budú usilovať o pozitívny postoj. Ľudia vo vyššom veku niekedy podliehajú skľúčenosti, či dokonca depresii. Ak sa staráš o niekoho, kto s tým zápasí, musíš vynakladať veľké úsilie, aby si sa k nemu správal úctivo a stále ho povzbudzoval. Starší bratia a sestry, ktorí majú za sebou dlhé roky vernej služby, si zaslúžia vrúcnu pochvalu. Jehova na ich službu nezabúda, a nemali by sme na ňu zabúdať ani my. (Prečítajte Malachiáša 3:16; Hebrejom 6:10.)

¹⁸ Okrem toho sa náročná každodenná starostlivosť vykonáva lepšie, keď si starší ľudia i tí, ktorí sa o nich starajú, zachovávajú vo vhodných chvíľach zmysel pre humor. (Kaz. 3:1, 4) Mnohí bratia a sestry pokročilého veku sa snažia o to, aby nemali príliš vysoké požiadavky. Uvedomujú si, že pozornosť i starostlivosť, ktorú im bratia a sestry venujú, do veľkej miery závisí aj od nich samotných. Často sa stáva, že tí, ktorí navštevujú starších členov zboru, sa vyjadria: „Išiel som navštíviť staršieho priateľa, aby som ho povzbudil, a nakoniec povzbudil on mňa.“ (Prísl. 15:13; 17:22)

19. Čo pomôže mladým i starším prežiť obdobia ťažkostí a trápenia?

¹⁹ Veľmi sa tešíme na čas, keď utrpenie a následky nedokonalosti pominú. Dovtedy sa musíme pozerať do budúcnosti s nádejou a upierať svoj zrak na to, čo je večné. Vieme, že viera v Božie sľuby je ako kotva, ktorá nám pomáha prežiť búrky v podobe ťažkostí a trápenia. Vďaka tejto viere „sa nevzdávame, ale aj keď človek, ktorým sme navonok, chradne, človek, ktorým sme vnútri, sa zo dňa na deň obnovuje“. (2. Kor. 4:16–18; Hebr. 6:18, 19) Potrebujeme si teda udržiavať silnú vieru v Božie sľuby. Čo nám ešte pomôže spĺňať si úlohy spojené s tým, že sa o niekoho staráme? Nasledujúci článok obsahuje niekoľko praktických návrhov.