DALO by sa povedať, že to bol objav skrytého pokladu. Prečo? Keď sa koncom decembra 1922 gruzínsky profesor Ivane Džavachišvili venoval štúdiu vývoja gruzínskeho písma, pri podrobnom skúmaní istého odpisu jeruzalemského Talmudu si všimol, že pod hebrejským textom je čiastočne vymazaný text zapísaný gruzínskym písmom. *

Tento text, ktorý bol „skrytý“ pod textom Talmudu, bol časťou biblickej knihy Jeremiáš a bol napísaný asi v piatom storočí n. l. Dovtedy najstarší známy gruzínsky rukopis Biblie pochádzal z deviateho storočia n. l. Krátko po tomto objave sa našli aj časti ďalších biblických kníh datovaných do piateho storočia n. l. a dokonca aj staršie. Predstavte si, že by ste objavili niečo také — texty Biblie, ktoré sa datujú iba niekoľko storočí po dobe Ježiša a apoštolov!

Kto urobil tento preklad? Bol to jeden prekladateľ alebo skupina zanietených prekladateľov? Doteraz sa nenašiel žiaden historický záznam, ktorý by na to dal odpoveď. Nech je to akokoľvek, je zjavné, že Biblia alebo aspoň časti z nej boli do gruzínčiny preložené už v štvrtom storočí n. l. a že už odvtedy bolo Božie Slovo gruzínskemu ľudu dostupné v jeho materinskom jazyku.

Určitý obraz o tom, do akej miery bol gruzínsky ľud oboznámený s Bibliou, získavame z knihy Camebaj da martvilobaj cmidisa Šušanikisa dedoplisaj (Utrpenie a umučenie kráľovnej svätej Šušaniky), ktorá bola pravdepodobne napísaná koncom piateho storočia. Autor knihy do svojho rozprávania tragického príbehu o tejto kráľovnej zahŕňa priame i nepriame citáty zo Žalmov, evanjelií a ďalších častí Biblie. Píše o tom, že Šušanikin manžel Varsken, vládca gruzínskeho Kartlijského kráľovstva, sa v snahe získať priazeň perzských panovníkov vzdal „kresťanstva“, konvertoval na perzský zoroastrizmus a od svojej manželky žiadal, aby urobila to isté. Podľa  tejto knihy kráľovná odmietla vzdať sa svojej viery a v posledných dňoch svojho života nachádzala útechu v Biblii.

Od piateho storočia sa už s prekladaním Biblie do gruzínčiny a vytváraním jej odpisov zjavne nikdy neprestalo. Záplava biblických manuskriptov v gruzínčine svedčí o namáhavej práci zanietených prekladateľov a odpisovačov. Pozrime sa teraz na to, aké úsilie sa vynakladalo v súvislosti s prekladom a tlačou Biblie v gruzínčine.

„Ja, Giorgi, obyčajný mních, som preložil túto knihu Žalmov zo súčasnej gréčtiny do gruzínčiny s veľkým úsilím a dôslednosťou.“ To sú slová Giorgiho Mtacmindeliho, mnícha z 11. storočia. Ale prečo bolo potrebné prekladať Bibliu, keď biblické preklady do gruzínčiny existovali už niekoľko storočí?

V 11. storočí už bolo v obehu len veľmi málo rukopisov gruzínskej Biblie. Niektoré knihy sa dokonca stratili. Okrem toho jazyk sa vyvíjal a menil, a tak pre čitateľov nebolo ľahké rozumieť starším odpisom. Hoci o zrozumiteľnejší preklad Biblie do gruzínčiny sa pokúsilo viacero prekladateľov, najvýznamnejšiu úlohu v tomto úsilí zohral práve Giorgi Mtacmindeli. Porovnával existujúce gruzínske preklady s gréckymi rukopismi a nanovo prekladal chýbajúce pasáže alebo dokonca aj celé knihy. Cez deň sa venoval povinnostiam, ktoré mal ako predstavený kláštora, a po večeroch prekladal Bibliu.

Mtacmindeliho súčasník Eprem Mcire nadviazal na jeho prácu a šiel ešte o krok ďalej. Sformuloval akési vodidlo pre prekladateľov. Obsahovalo základné princípy prekladania — odporúčal napríklad držať sa dôsledne pôvodného jazyka vždy, keď je to možné, ale nikdy nie na úkor prirodzenosti prekladu. Zaviedol tiež v gruzínskych prekladoch používanie poznámok pod čiarou a na vonkajšom okraji stránky. Viaceré biblické knihy Mcire nanovo preložil. Giorgi Mtacmindeli a Eprem Mcire položili svojou prácou dobrý základ ďalšej prekladateľskej činnosti.

V nasledujúcom storočí zaznamenala produkcia literatúry v Gruzínsku veľký rozmach. Boli založené akadémie Gelati a Ikalto. Väčšina učencov je presvedčená, že takzvaná Gelatská Biblia, ktorá je v súčasnosti uložená v gruzínskom Národnom centre rukopisov, je úplne novým prekladom Biblie niektorého z učencov spomínaných akadémií.

Nakoľko toto prekladanie Biblie ovplyvnilo gruzínsky ľud? V 12. storočí gruzínsky básnik Šota Rustaveli napísal dielo Junák v tigrej koži, ktoré malo na Gruzíncov celé stáročia taký vplyv, že bolo označené za ich druhú Bibliu. Jeden zo súčasných gruzínskych učencov  K. Kekelidze poznamenáva, že či už tento autor priamo citoval z Biblie, alebo nie, „niektoré jeho názory sú zjavne ovplyvnené rôznymi biblickými pasážami“. Hoci jeho báseň je značne zidealizovaná, často sa v nej objavujú hodnotné myšlienky o pravom priateľstve, veľkorysosti, úcte k ženám a nezištnej láske k cudzincom. V zmýšľaní gruzínskeho ľudu zohrávali takéto biblické hodnoty dôležitú úlohu po celé generácie a mnohí ich pokladajú za svoje morálne ideály dodnes.

Koncom 17. storočia gruzínska kráľovská rodina veľmi túžila po tom, aby bola vytlačená Biblia v gruzínčine. Preto dal kráľ Vachtang VI. postaviť v hlavnom meste Tbilisi tlačiareň. No text Biblie ešte nebol pripravený na tlač. A tak bola gruzínska Biblia v istom zmysle znova skrytá. K dispozícii boli iba neúplné rukopisy niektorých jej častí, a aj to v zastaranom jazyku. Úloha zrevidovať ju a doplniť chýbajúce časti bola zverená uznávanému jazykovedcovi Sulchanovi-Sabovi Orbelianimu.

Orbeliani sa pustil do práce a vykonával ju veľmi svedomito. Keďže ovládal niekoľko jazykov, vrátane gréčtiny a latinčiny, mohol vo svojom preklade okrem existujúcich gruzínskych rukopisov zohľadniť aj rôzne iné zdroje. No jeho nezaujatý, objektívny prístup k práci sa vôbec nepáčil gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Duchovenstvo ho obvinilo zo zrady cirkvi a dokonca sa mu podarilo presvedčiť kráľa, aby Orbelianimu zakázal pokračovať v práci. Podľa istého gruzínskeho zdroja duchovenstvo na jednom cirkevnom koncile prinútilo Orbelianiho, aby Bibliu, na ktorej pracoval celé roky, spálil!

Je zaujímavé, že jeden odpis rukopisu Mccheta, známy aj ako Sabova Biblia, ktorý sa zachoval až do dnešných dní, obsahuje Orbelianiho vlastnoručne napísané poznámky. No niektorí pochybujú, že toto bola Biblia, proti ktorej sa postavilo duchovenstvo. S istotou sú Orbelianimu pripisované iba dodatky.

Napriek nemalým prekážkam, ktoré stáli v ceste tlači Biblie, niektorí z kráľovskej rodiny sa tohto cieľa nevzdali a v rokoch 1705 až 1711 boli vytlačené niektoré jej časti. V roku 1743 bola vďaka úsiliu gruzínskych princov Bakariho a Vachuštiho konečne vytlačená celá Biblia. Tento poklad už viac nemohol zostať skrytý.