Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Siahajú korene dnešných jazykov k „babylonskej veži“?

Siahajú korene dnešných jazykov k „babylonskej veži“?

„Jehova ich odtiaľ rozptýlil po celom zemskom povrchu a oni postupne zanechali stavanie mesta. Preto sa jeho meno nazývalo Bábel, lebo tam zmiatol Jehova jazyk celej zeme a Jehova ich odtiaľ rozptýlil po celom zemskom povrchu.“ (1. Mojžišova 11:8, 9)

NAOZAJ sa táto udalosť zaznamenaná v Biblii stala? Začali ľudia hovoriť rôznymi jazykmi všetci naraz, ako to opisuje Biblia? Niektorí si z tejto biblickej správy o pôvode a rozšírení jazykov robia žarty. Jeden spisovateľ tvrdí: „Mýtus o babylonskej veži je jednoznačne najabsurdnejším príbehom, aký kto kedy vyrozprával.“ Dokonca aj jeden židovský rabín označil túto správu za „naivný pokus vysvetliť pôvod národov“.

Prečo ľudia odmietajú správu o babylonskej veži? Jednoducho povedané, lebo je v rozpore s niektorými teóriami o pôvode jazykov. Napríklad niektorí učenci prišli s teóriou, že jazykové skupiny sa neobjavili náhle, ale vyvinuli sa postupne z jedného spoločného „prajazyka“. Iní sú presvedčení, že na začiatku vzniklo niekoľko jazykov, ktoré sa vyvíjali z pudových výkrikov a škrekov na rozvinutú reč nezávisle od seba. Tieto a ďalšie protichodné teórie vedú mnohých k rovnakému názoru, aký vyjadril profesor W. T. Fitch vo svojej knihe The Evolution of Language (Evolúcia jazyka): „Ešte stále nemáme úplne presvedčivú odpoveď.“

Čo o pôvode a vývine svetových jazykov odhalili archeológovia a iní výskumníci? Potvrdzujú ich nálezy niektorú z predkladaných teórií? Alebo ich zistenia podporujú to, čo sa píše v Biblii? Pozrime sa najskôr na biblickú správu o zmätení jazykov.

KEDY A KDE SA TO ODOHRALO?

Biblia hovorí, že k zmäteniu jazykov a rozptýleniu ľudí došlo „v krajine Sineár“, neskôr nazývanej Babylonia. (1. Mojžišova 11:2) Kedy sa to stalo? V Biblii sa píše, že zem (čiže obyvatelia  zeme) bola „rozdelená“ v dňoch Pélega, ktorý sa narodil asi 250 rokov pred Abrahámom. Teda udalosti okolo stavby babylonskej veže sa zjavne odohrali zhruba pred 4 200 rokmi. (1. Mojžišova 10:25; 11:18–26)

Niektorí učenci sú toho názoru, že súčasné jazyky vychádzajú z jedného pôvodného jazyka, ktorým ľudia údajne hovorili takmer pred 100 000 rokmi. * Ďalší tvrdia, že dnešné jazyky sú príbuzné niekoľkým pôvodným jazykom, ktorými sa rozprávalo najmenej pred 6 000 rokmi. Na základe čoho vedci rekonštruujú vývin jazykov, ktoré už vymreli? „Je to náročné,“ uvádza časopis The Economist. „Jazykovedci na rozdiel od biológov nemajú skameneliny, ktoré by im mohli odhaliť niečo o minulosti.“ Tento časopis dodáva, že jeden evolučný jazykovedec prichádza k svojim záverom tak, že používa „erudovaný odhad“.

„Jazykové skameneliny“ však predsa len existujú. Aké? A čo odhaľujú o pôvode jazykov? The New Encyclopædia Britannica vysvetľuje: „Najstaršie písomné záznamy jazyka, jediné lingvistické skameneliny, ktoré asi človek kedy bude mať, sú staré len okolo 4 000 alebo 5 000 rokov.“ Kde archeológovia objavili tieto „lingvistické skameneliny“ čiže „písomné záznamy jazyka“? V dolnej Mezopotámii — v oblasti starovekého Sineáru. * Dostupné dôkazy materiálnej povahy teda súhlasia s informáciami, ktoré nachádzame v Biblii.

RÔZNE JAZYKY, RÔZNE MYSLENIE

Biblická správa hovorí, že v Bábeli Boh zmiatol ľuďom „ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého“. (1. Mojžišova 11:7, Katolícky preklad) A tak stavitelia „zanechali stavanie mesta“ Bábel a rozišli sa „po celom zemskom povrchu“. (1. Mojžišova 11:8, 9) Teda Biblia nehovorí, že všetky dnešné jazyky vychádzajú z jedného „prajazyka“. Naopak, uvádza, že viacero nových jazykov sa objavilo náhle a boli zjavne plne rozvinuté. V týchto jazykoch bolo možné vyjadriť celú škálu pocitov a myšlienok a zároveň sa jeden od druhého jasne odlišovali.

Hlinená tabuľka s klinopisným textom z Mezopotámie, tretie tisícročie pred n. l.

A čo jazykové skupiny, ktoré existujú vo svete dnes? Sú zásadne odlišné alebo sa podobajú? Lera Boroditská, odborníčka v oblasti kognitívnej vedy, napísala: „Pri hlbšom skúmaní svetových jazykov (ktorých je okolo 7 000 a z nich bol analyzovaný len zlomok) jazykovedci narazili na nespočetné množstvo nečakaných rozdielov.“ Hoci jazyky a dialekty jednej jazykovej rodiny, ako sú napríklad kantončina a jazyk hakka v južnej Číne, môžu byť podobné, sú principiálne odlišné od jazykov inej jazykovej rodiny, napríklad od slovenčiny alebo češtiny.

Jazyky, ktorými ľudia hovoria, ovplyvňujú to, ako premýšľajú o svete okolo seba a ako ho charakterizujú — ako pomenúvajú farby alebo ako vyjadrujú množstvo, umiestnenie či smer.  Napríklad v jednom jazyku človek povie: „Na pravej ruke máš chrobáka.“ Ale v inom jazyku sa povie: „Na juhozápadnej ruke máš chrobáka.“ Takéto rozdiely sú prinajmenšom mätúce. Nie div, že stavitelia babylonskej veže nemohli v stavbe pokračovať.

PAZVUKY ALEBO ROZVINUTÁ REČ?

Aký bol pôvodný jazyk ľudí? Biblia uvádza, že prvý človek, Adam, dokázal tvoriť nové slová, lebo dával mená všetkým zvieratám a lietajúcim tvorom. (1. Mojžišova 2:20) Adam dokázal tiež poeticky vyjadriť city voči svojej manželke a ona jasne vyjadrila, čo im Boh zakázal a aké to bude mať následky, ak ho neposlúchnu. (1. Mojžišova 2:23; 3:1–3) Teda prvý jazyk umožňoval ľuďom komunikovať v plnej miere a vyjadrovať sa tvorivo.

Zmätenie jazykov v Bábeli bránilo tomu, aby ľudia spojili svoje sily a intelekt v odpore proti Bohu. Ich nové jazyky však boli rovnako rozvinuté, ako bol ten pôvodný. Už v priebehu niekoľkých storočí ľudia vystavali rušné mestá, vybudovali mocné armády a rozvinuli medzinárodný obchod. (1. Mojžišova 13:12; 14:1–11; 37:25) Mohli dosiahnuť takýto pokrok bez toho, že by mali rozsiahlu slovnú zásobu a rozvinutú gramatiku? Podľa Biblie pôvodný jazyk ľudí aj jazyky, ktoré vznikli v Bábeli, boli rozvinutými jazykmi, a nie nejakými pudovými výkrikmi a škrekmi.

Tento záver je v súlade s výsledkami výskumu súčasných bádateľov. V diele The Cambridge Encyclopedia of Language sa píše: „Zistilo sa, že každá kultúra, ktorá bola podrobená skúmaniu — akokoľvek ‚primitívna‘, pokiaľ ide o stupeň spoločenskej rozvinutosti —, má plne rozvinutý jazyk, zložitosťou porovnateľný s jazykmi takzvaných ‚civilizovaných‘ národov.“ Podobne aj Steven Pinker, profesor na Harvardovej univerzite, vo svojej knihe The Language Instinct (Jazykový inštinkt) uvádza: „Neexistuje nič také ako jazyk doby kamennej.“

BUDÚCNOSŤ JAZYKOV

Uvažovali sme o veku jazykových „skamenelín“ a o tom, kde boli nájdené, o zásadných rozdieloch medzi jednotlivými jazykovými rodinami a o rozvinutosti starovekých jazykov. Aký logický záver z toho môžeme vyvodiť? Mnohí prichádzajú k takému záveru, že biblická správa o tom, čo sa stalo v Bábeli, je úplne hodnoverným vysvetlením vzniku jazykov.

Biblia vysvetľuje, že v Bábeli Boh Jehova zmiatol ľuďom jazyk, pretože sa proti nemu vzbúrili. (1. Mojžišova 11:4–7) Sľúbil však: „Zmením národom jazyk na čistý, aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci.“ (Sofoniáš 3:9) Tento „čistý jazyk“ — pravda z Božieho Slova — dnes zjednocuje ľudí po celom svete. Zdá sa logické, že v budúcnosti Boh ešte viac zjednotí ľudí tak, že im dá jeden spoločný jazyk, a tým zvráti následky zmätenia jazykov v Bábeli.

^ 8. ods. Teórie o vzniku jazykov sú zvyčajne založené na predpoklade, že ľudia sa vyvinuli z tvorov podobných opiciam. Rozbor takýchto tvrdení nájdete na 27. až 29. strane brožúry Pôvod života — päť otázok, ktoré si zaslúžia pozornosť, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

^ 9. ods. Archeológovia odkryli v oblasti Sineáru niekoľko pyramídových, stupňovitých chrámových veží. Biblia hovorí, že stavitelia babylonskej veže používali ako stavebný materiál tehly, nie kameň, a namiesto malty používali asfalt. (1. Mojžišova 11:3, 4) V Mezopotámii bol kameň „vzácny alebo nebol dostupný vôbec,“ píše The New Encyclopædia Britannica, zatiaľ čo asfaltu tu bolo dostatok.