Milióny ľudí na celom svete slávia Vianoce. Robia to z rôznych dôvodov. Niektorí sa tešia, že môžu tráviť slávnostné chvíle spolu s rodinou a priateľmi. Ďalší v tomto období viac premýšľajú o Bohu alebo sa venujú pomoci chudobným či núdznym. Nepochybne, venovať sa týmto veciam je samo o sebe hodnotné. Ale hodnotu takýchto skutkov zatieňujú temné stránky tohto sviatku. Pouvažujme o niektorých faktoch.

Po prvé, mnohí ľudia veria, že na Vianoce sa narodil Ježiš. No historici sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, že dátum Ježišovho narodenia nie je známy. V diele The Christian Book of Why sa píše, že „raní kresťania odmietli stanoviť si dátum Ježišovho narodenia“, pretože „nechceli mať nič spoločné s pohanskými zvykmi“. Stojí za pozornosť, že v Biblii nie je ani náznak toho, že by Ježiš oslavoval svoje či niečie iné narodeniny. Svojim nasledovníkom však výslovne prikázal, aby si pripomínali jeho smrť. (Lukáš 22:19)

Po druhé, mnohí učenci súhlasia s tým, že veľa vianočných tradícií má pôvod v nekresťanských a pohanských zvykoch. K týmto tradíciám patrí napríklad vianočný stromček, Santa Claus, zelené vetvičky, dávanie darčekov, adventné vence, sviečky a koledy. V súvislosti s týmito zvykmi kniha The Externals of the Catholic Church uvádza: „Keď si dávame vianočné darčeky a vešiame zelené vence v našich domoch a kostoloch, mnohí z nás pravdepodobne netušia, že sa tým zrejme držíme pohanských zvykov.“

Možno však uvažujete, čo je na týchto zdanlivo nevinných zvykoch zlé? Zamyslime sa ešte nad tretím faktom. Boh neschvaľuje, keď sa pravé uctievanie mieša s pohanskými zvykmi. Svojmu spurnému ľudu, starovekému Izraelu, cez proroka Ámosa povedal: „Nenávidím, zavrhol som vaše sviatky... Odstráň odo mňa hluk svojich piesní.“ (Ámos 5:21, 23)

Prečo také silné slová? Pouvažujme o tom, čo sa v tom čase dialo v severnom izraelskom kráľovstve. Jeroboám, prvý kráľ tohto kráľovstva, dal v mestách Dán a Bétel postaviť zlaté teľa. Potom naviedol ľud, aby nechodil uctievať Jehovu do Jeruzalema, ale miesto toho uctieval tieto teľatá. Okrem toho ustanovil kňazov a zaviedol sviatky, aby to urobil pre ľudí prijateľným. (1. Kráľov 12:26–33)

Z pohľadu Izraelitov to bola zdanlivo dobrá vec. Veď to všetko robili pre to, aby uctievali Boha a páčili sa mu. No silné slová, ktoré Ámos i ďalší proroci zapísali, jasne svedčia o tom, aké pocity vyvolávalo v Bohu takéto konanie. Boh prostredníctvom proroka Malachiáša povedal: „Ja som Jehova, nezmenil som sa.“ (Malachiáš 3:6) Nie je z toho zrejmé, ako sa dnes Boh pozerá na vianočné oslavy?

Po zvážení týchto faktov sa milióny ľudí na celom svete rozhodli nesláviť Vianoce. To neznamená, že sa netešia z príjemných chvíľ s rodinou a priateľmi ani že nepomáhajú chudobným či núdznym. Naopak, nachádzajú radosť a skutočné uspokojenie v tom, že to môžu robiť kedykoľvek počas celého roka.