Prejsť na článok

VÝSLEDOK PROJEKTU?

Echolokácia netopiera

Echolokácia netopiera

 Hoci netopiere vidia, na to, aby mohli v tme vnímať svoje okolie, väčšina druhov využíva echolokáciu, teda určovanie vzdialenosti predmetu pomocou odrazeného zvuku. Napríklad niektoré netopiere dokážu rozlíšiť komára od chrobáka podľa rýchlosti kmitania krídel.

 Zamyslite sa nad týmto: Väčšina netopierov vydáva cez ústa alebo nozdry zvukové impulzy, ktoré sa im tvoria v hrtane. Svojimi veľkými ušami zachytávajú zvukové vlny, ktoré sa odrážajú od predmetov. Tieto ozveny im umožňujú vytvárať si trojrozmerný obraz okolia. Netopier dokáže určiť miesto, výšku a vzdialenosť nejakého predmetu, aj keď v jeho okolí vysielajú signály iné netopiere.

 Echolokácia netopiera musí byť veľmi presná, pretože odchýlka len o jednu milisekundu (jednu tisícinu sekundy) by mohla spôsobiť, že netopier minie cieľ až o 17 centimetrov. Podľa niektorých odborníkov sa presnosť väčšia ako na milisekundu „zdá nemožná“. Z experimentov však vyplýva, že netopiere dokážu zachytiť odrazený signál s presnosťou na 10 nanosekúnd (jedna stomilióntina sekundy). Vďaka tomu dokážu určiť vzdialenosť s presnosťou na menej ako jeden milimeter.

 Výskumníci vyvinuli elektronickú slepeckú palicu, ktorá na základe echolokácie pomáha nevidiacim vnímať okolie. Vďaka tomu sa dokážu vyhnúť prekážkam, a to aj takým, ktoré sú vo výške očí, ako je napríklad vyčnievajúci konár. Brian Hoyle a Dean Waters, ktorí túto palicu navrhli, uviedli: „Veľkou inšpiráciou pre nás boli poznatky o úžasnej echolokácii netopiera.“

 Aký je váš názor? Je pozoruhodná echolokácia netopiera výsledkom náhody alebo projektu?