Hagnente ty agnate’ao

Nagnino ro Misy Fete Ila’e Tsy Anoe ty Vavolombelo i Jehovah?

Nagnino ro Misy Fete Ila’e Tsy Anoe ty Vavolombelo i Jehovah?

 Akore ty ahafantara o Vavolombelo i Jehovah-o tie azo atao ndra tsy azo atao ty fete raike?

 Mandineke ty raha rehafe ty Baiboly o Vavolombelo i Jehovah-o vaho izay manapa-kevetse tie hanao i fetey ndra tsy hanao. Misy fete naho fankalazagne le avy le trea tie raty, naho fa henteagne ty toro lala ty Baiboly. Tsy manao karazam-pete hoe izay o Vavolombelo i Jehovah-o. Faie naho tsy hay ka ty maharaty i fetey, le anjara ty Vavolombelogne tsikiraidraike ty mifily tie hanao aze vao sa tsy hanao, naho tsy magnenjeke aze ty eretsere’e. Mikezake lognandro o Vavolombelo i Jehovah-o mba ‘hanagne feo ty fieretseretagne malio agnatrehan’Andrianagnahare naho amo o ndatio eo.’​—Asan’ny Apostoly 24:16.

 Intoagne ty fagnonteneagne eretserete o Vavolombelo i Jehovah-o naho fa hanapa-kevetse tie hanao ty fete raike ndra tsy hanao: a

  •   Tsy mete vao ty manao i fetey naho fa henteagne ty toro lala ty Baiboly?

     Toro lala ty Baiboly: “‘Miakara amy iareo ao nareo, sady misaraha ama’e’ hoe ty Jehovah, ‘sady le lia’e ko mikasike o raha malotò sasa.’”​—2 Korintianina 6:15-17.

     Maloto, ty dika izay mifanohetse amy ty raha rehafe ty Baiboly ty raha ila’e ampianare o ndatio, ie amy izao boake amy irey ty namorogna’e i fetey. Tsy manao fete hoe izay o Vavolombelo i Jehovah-o. Intoagne misy karazam-pete tsy atao iareo:

     Fete boake amy ty ndaty nino andrianagnahare diso ndra nivavake tamy ty andrianagnahare diso. Nirehake ty Jesosy tie: “I Jehovah Andrianagnahare’o ro ilolofa’o, le ie raike avao ty tsy maintsy tompoe’o.” (Matio 4:10) Mankatò izay o Vavolombelo i Jehovah-o, le tsy manao Krismasy, ndra Paka, ndra Fete ty Asa. Natao hivavahagne tamy ty andrianagnahare diso fa tsy tamy i Jehovah, i fete rey tamy ty voaloha’e. Intoagne ka misy fete hafa tsy atao ty Vavolombelo i Jehovah.

    •  Kwanzaa. “Boake amy ty rehake swahili tihoe matunda ya kwanza, midika tihoe ‘voaloham-bokatse’ io. Manao fete o Afrikanao naho fa miakatse i vokatsey, le fantatse fa agnisa ty fete voalohandoha’e finoro iareo io.” (Encyclopedia of Black Studies) Misy mieretseretse tie tsy fete ara-pivavahagne o Kwanzaao. Faie rehafe ty Encyclopedia of African Religion fa misy fete afrikana mitovy ama’e. “Manolotse” voaloham-bokatse “hoahy o andrianagnahareo naho hoahy ty raza o ndatio tie amy io mba hisaoragne iareo.” Nirehake ka o fangalan-kilala iohoe tie: “Izay ka ty mampiambake i fete anoe o Afrikana Amerikana, atao tihoe Kwanzaao. Misaotse naho mankasitrake o razagneo o ndatio amy i fetey satria nitahie iareo.”

      Kwanzaa

    •  Taom-baovao. Izao ty rehafe ty The World Book Encyclopedia miomba ty niatomboha o fete iohoe: “Natao i Jules César, mpitondra romana, ho Taom-baovao ty 1 Janvie nanomboke tamy ty taogne 46 T.K. Natoka o Romanao hoahy ty andrianagnahare atao tihoe Janus o andro iohoe.”

    •  Nauruz (Nowruz). “Ty fivavahagne atao tihoe Zoroastrianisma ty namorogne o fete iohoe. Agnisa ty fete tena masigne tamy ty kalandrie iareo io. . . . Nino o fivavahagne iohoe fa naho fa asotry, le roahe ty Fagnahy i Asotrỳ mbambane tane agne ty Fagnahy i Atoandroy amy i andro atao tihoe Nowruz igne, le nanao fete o ndatio tamy i fivavahagne atoandro io mba hanalamagne aze.”​—Sampan-draharaha ty Firenena Mikambagne Misahagne ty Fampianaragne Naho ty Siansa Vaho ty Kolontsaigne.

    •  Shab-e Yalda. Fete atao ty ndaty amy ty Sisin-tane Avaratse agne io, naho fa Desambra. “Le avy le trea tie mifandrambe amy ty fivavahagne amy i Mithra,” andrianagnahare ty hazavagne o fete iohoe, arake i boke tihoey tie Sufism in the Secret History of Persia. Rehafegne ao ka fa misy ifandrambesa’e amy ty fivavahagne amy i andrianagnahare masoandro nitompoe o Romanao naho o Grikeoy ka io. b

    •  Thanksgiving. Mitovy amy Kwanzaa avao io, satria fete natao ty ndaty taloha naho fa miakatse i vokatsey. Natao hagnomeagne voninahitse andrianagnahare maromaro o fete iohoe. “Nanjare nanao i fete atao ty ndaty taloha rey ty fivavahagne kristiana”, naho fa nandeha ty fotoagne.​—A Great and Godly Adventure​—The Pilgrims and the Myth of the First Thanksgiving.

     Fete boake amy ty ndaty ninonino fahatane ndra ndaty nino tie misy o vintagneo. Rehafe ty Baiboly fa “mahafoe i Jehovah” ze ndaty “magnomagne latabatse hoahy ty andrianagnahare ty Vintagne.” (Isaia 65:11) Tsy manao ty fete retoagne areke o Vavolombelo i Jehovah-o:

    •  Ivan Kupala. Rehafe ty boke tihoe The A to Z of Belarus fa “mino ty ankamaroa o ndaty” mpanao o fete iohoe fa “mamoake hery mahagaga ty natiora ty amy [Ivan Kupala], le afake mahazo amo o hery iohoe rehe naho mahavany sady soa vintagne.” Fete ty mpanompo sampy io tamy ty voaloha’e, sady natao iareo hanalamagne ty andro tena lava amy ty Sisin-tane Avaratse agne. Faie rehafe ty Encyclopedia of Contemporary Russian Culture fa ‘nanjare nampiarahegne tamy ty fete kristiana natao hahatsiarovagne [i Jaona Mpanao Badisa’ io, naho fa nagneke hagnorike ty Fivavahagne Kristiana o mpanompo sampio.”

    •  Taom-baovao Sinoa Ndra Taom-baovao Koreana. “Amy io o keleiagneo naho o longò vaho o namagneo ro tena manao ze hahavy iareo iaby ho soa vintagne. Magnomey voninahitse i andrianagnahare naho i fagnahy rey ka iareo, sady sambe mirehake tihoe lonike abey mba sambe ho soa vintagne iaby amy i taogne vaovaoy. (Mooncakes and Hungry Ghosts​—Festivals of China) Mitovy amy izay ka ty raha atao amy ty Taom-baovao Koreana. “Mivavake amy ty razagne o ndatio sady manao fombafomba handroahagne o fagnahy ratio naho fombafomba hahasoa vintagne iareo amy i Taogne Vaovaoy.”​—Encyclopedia of New Year’s Holidays Worldwide.

      Taom-baovao Sinoa

     Fete atao ty ndaty mino tie tsy mete mate o fagnahio. Rehafe ty Baiboly mazava soa tie naho fa mate o ndatio, le manjare tsy misy sasa. Tsy afake manao ndra ino ndra ino ty ndaty mate, sady tsy mahafantatse ndra ino ndra ino. (Mpitoriteny 9:5, 6, 10; Salamo 146:4; Genesisy 3:19) Tsy manao ty fete retoagne areke o Vavolombelo i Jehovah-o satria natao mba hahavy o ndatio hino reo tie tsy mete mate ty fagnahi’e:

    •  Fete ty Mate. Rehafe ty New Catholic Encyclopedia fa natao io mba “hahatsiarovagne ze mpino iaby fa nandeha nialoha lalagne antikagne.” Rehafegne ao ka tie “nino ty ndaty tagnelagnela ty taogne 500 A.K. naho 1500 A.K. tagne ho agne fa va’e hiseho tamy ty ndaty nanao raty tama’e tamy ireke mbe nivelogney i fagnahy nandeha amy i afo fagnaliovagney agney, amo o andro iohoe. Manao pozin’angatse ndra mpamosavy, ndra boketrake ndra raha hafa reke naho fa miseho.”

    •  Fete ty Qingming (Ch’ing Ming) naho Fete ty Lolo Keré. Natao hagnomezagne voninahitse o razagneo o fete rehoe. Tantarae ty boke Celebrating Life Customs Around the World​—From Baby Showers to Funerals fa “magnoro hanegne naho raha inomegne vaho vola taratasy hoahy i matey o ndatio” amy i fete tihoey Ch’ing Ming, “satria kera ndra ho keré ndra maran-drano ndra tsy ampe vola i ndaty nimatey.” Rehafe i bokey ka tie “[mino ty ndaty mankalaza] ty Fete ty Lolo Keré fa mifandrambe amy ty mate naho ty velogne amy i harivay, lohotsie naho fa bontolitoly soa i volagney, le tsy maintsy atao ze tsy hahaboseke aze. Tsy maintsy meagne voninahitse ka i razagney tie amy io.”

    •  Chuseok. “Magnomey hanegne naho divay hoahy ty fagnahy i matey” o ndatio ty amo o fete iohoe, hoe ty boke The Korean Tradition of Religion, Society, and Ethics. Manao izay iareo satria “mino fa mbe velogne o fagnahio naho fa mate i vatagney.”

     Fete misy ifandrambesa’e amy ty hery ty demonia. Rehafe ty Baiboly fa “mampangorìgne i Jehovah” ty ndaty “manao sikily, ndra ty jiny, ndra ty mpijoro, ndra ty mpihisa aoly, ndra ty mpanao firavava, ndra ty mandeha mbamy ty mpandrombo angatse, ndra ty mandeha mbamy ty mpitoky vilagne, ndra ty mpagnontane lolo.” (Deoteronomia 18:10-12) Tsy manao raha misy ifandrambesa’e amy ty demonia o Vavolombelo i Jehovah-o, agnisa izay o astrolojiao (karazan-tsikily). Izay ty mahavy o Vavolombelo i Jehovah-o tsy manao Halloween. Intoagne ka misy fete hafa mitovy amy izay:

    •  Taom-baovao Cinghalais naho Taom-baovao Tamoul. “Maro ty fombafomba orihe o ndatio” amy i fete rey, le “o mpirehake ty hoavio ty manoro hevetse tie ombia ty ila’e amy izay ro atao naho ho soa vintagne.”​—Encyclopedia of Sri Lanka.

    •  Songkran. Fete atao ty ndaty Azia agne io, sady “boake amy ty rehake sankrit ... midika tihoe ‘fihetseke’ ndra ‘fiovagne.’ Manao o fete iohoe iareo naho fa mikisake mbamy ty toera i tognonandro agnondrilahy [Bélier] o masoandrò.”​—Food, Feasts, and Faith​—An Encyclopedia of Food Culture in World Religions.

     Fete misy ifandrambesa’e tamy ty fivavahagne tambane ty Lalà i Mosesy eo. Faie tsy voatere norihegne sasa io naho fa nanao sorogne ty fiai’e ty Jesosy. Rehafe ty Baiboly fa “i Kristy ty fara i Lalànay.” (Romanina 10:4) Mbe mahasoa o Kristianao ty toro lalagne amy i Lalà i Mosesỳ ao, ty dika izay i Lalàna nimeigne o Israelita talohaoy. Faie tsy mankalaza i fete amy i Lalànay aoy iareo, lohotsie fa i fete natao mba hiomanagne amy ty fiavia i Mesiay. Mino o Kristianao fa niavy tambone tane etoy ty Mesia. Hazavae ty Baiboly fa “talinjo ty raha hoavy i raha rey, fa ty tena ie le i Kristy.” (Kolosianina 2:17) Fa vita areke ty nilagne i fete tamy i Lalà i Mosesỳ rey. Manjare misy fomba rarà ty Baiboly ka tie amy izao ty amy ty fete ila’e, le tsy manao irey o Vavolombelo i Jehovah-o. Intoagne misy ohatse tsiampeampe:

    •  Hanoukkah. Natao hahatsiarovagne ty nanokanagne indraike i tempoly jiosy ta Jerosalema taoy o fete iohoe. Faie rehafe ty Baiboly fa nanjare Mpisorom-bey amy i ‘tragnolay [ndra i tempoly] bey sady voririkey vaho tsy namboaren-tagnagney’ ty Jesosy. “Tsy agnisa ty raha an-tane etoy” o tempoly iohoe. (Hebreo 9:11) Mino o Kristianao fa o tempoly ara-pagnahy iohoe tie amy izao ty solo i tempoly ta Jerosalema taoy.

    •  Rosh Hashanah. Io ty andro voaloha’e amy ty taogne jiosy. Nanolotse sorogne manokagne ho an’Andrianagnahare o Jiosio, isake tie niavy o fete iohoe. (Nomery 29:1-6) Faie najano i Mesia ndra i Jesosy Kristy naho fa tafara tatoy i “sorogne naho fagnatetse atao fagnomezagney”, le manjare tsy manan-kery aman’Andrianagnahare sasa.​—Daniela 9:26, 27.

  •   Kera ndra natao handrisihagne o ndatio hanao firaisam-pinoagne i fetey?

     Toro lala ty Baiboly: “Ino ty raha iharoa ty mino amy ty tsy mpino? A inogne ty ifandrambesa ty tempolin’Andrianagnahare naho ty sampy?”​—2 Korintianina 6:15-17.

     Mikezake milongo soa amy ty mpiara-monegne ama’e o Vavolombelo i Jehovah-o. Eké iareo fa managne zo hagnorike ze fivavahagne tea’e horihegne ty ndaty tsikiraidraike. Faie tsy manao fete natao handrisihagne o ndatio hanao firaisam-pinoagne o Vavolombelo i Jehovah-o. Agnisa izay ty fete retoagne:

     Fete natao hahatsiarovagne ndaty malaza tamo o fivavahagneo, ndra fete natao handrisihagne ty ndaty boake amy ty fivavahagne sambe hafa mba hiarake hivavake. Ninday i vahoa’ey tan-tane hafa agne ty Andrianagnahare tie taloha, faie hafa ty fivavaha ty ndaty tamy i tane nindesa’e iareoy tagne. Nampitao iareo areke reke tie: “Ko manao fifagnekeagne amy iareo ndra amy ty andrianagnahare’e. ... Naho sagnatria manompo i andrianagnahare’e rey rehe, le tena ho voafandrike.” (Eksodosy 23:32, 33) Izay ty mahavy o Vavolombelo i Jehovah-o tsy hanao ty karazam-pete retoagne:

    •  Loy Krathong. Fete telande io. “Mamboatse finga bole o ndatio” ty amy io, le “asia’e labozý ndra tapa-katae magnitse ty agnate’e ao, sady alefa’e ambone rano ey i fingay naho fa avy eo. Nao ente i fingay miarake ama’e zao i vintagne ratỳ. Faie natao hahatsiarovagne ty lia tomboke masigne nenga i Bouddha o fete iohoe, naho ty maregne.”​—Encyclopedia of Buddhism.

    •  Andro Fibebaha o Firenenao. Nihazavae ty manam-pahefagne raike tamy ty The National, gazete raike a Papouasie-Nouvelle-Guinée agne tie “ze ndaty magneke ty fampianara o kristianao” ty manao o fete iohoe. Nirehafe’e ka tie “magnampe ty ndaty” amy i firenenay agne “hagnorike ty toro lalagne natao hoahy ty Kristiana” io.

    •  Vesak. “Io ty andro tena masigne amo o Bodistao satria amy io ty ankalazagne ty niteraha i Bouddha, i nahazoa’e fahalalagne naho fahendreagney vaho ty nimateza’e, ty dika izay i nahatratrara’e i atao tihoey Nirvana.”​—Holidays, Festivals, and Celebrations of the World Dictionary.

      Vesak

     Fete atao ty fivavahagne taloha faie tsy trea amy Baiboly ao. Nirehake ty mpitondra fivavahagne tamy ty andro’e ty Jesosy tie: “Tsy isia’areo vili’e areke ty saontsin’Andrianagnahare noho ty fomban-draza’areo.” Nirehake tamy iareo ka reke tie montso antoke ty fivavaha iareo satria “lily o ndaty” ty ampianare iareo. (Matio 15:6, 9) Tsy tea o Vavolombelo i Jehovah-o tihoe ho montso antoke avao ty fivavaha iareo, le maro ty fete ara-pivavahagne tsy atao iareo.

    •  Epifania: Natao hahatsiarovagne ty nitiliha i mpagnorike andro rey i Jesosy o fete iohoe, sady natao hahatsiarovagne ty badisa’e. “Fete o mpanompo sampio tamy ty lohataogne io tie taloha, sady natao iareo hagnomezam-boninahitse ty andrianagnahare o rano mandehao naho o renerano vaho o loharanò. Navalike ho fete kristiana i fetey naho fa tafara tatoy.”​—The Christmas Encyclopedia

    •  Fankalazagne ty Nagnonjonagne i Maria Mban-dagnitse Mbeo. Manao o fete iohoe o ndatio satria mino iareo tie naonjogne an-dagnitse agne ty Maria rene i Jesosy, sady i vata’e nofotse naho lio igne avao ro nionjogne tagne. “Tsy nahafantatse ze fampianaragne zay ty Kristiana voaloha’e, sady tsy misy izay ty amy ty Soratse Masigne ao” hoe ty Religion and Society​—Encyclopedia of Fundamentalism.

    •  Fete ty Immaculée Conception. (fete natao hahatsiarovagne tie tsy nandova ota ty Maria). “Tsy mampianatse ty Soratse Masigne tie tena tsy nandova ota [ty Maria]. ... O Eglizio ty nampianatse izay.”​—New Catholic Encyclopedia.

    •  Karemy. Mibebake naho mifaly hanegne o ndatio tie amy io, arake ty New Catholic Encyclopedia. “Tamy ty taonjato fahefatse” ty nisia io voaloha’e, ty dika izay 200 taogne mahery tafara ty nanoratagne o Baibolio. Nirehake ka i fangalan-kilala miomba ty andro voaloha’e amy ty Karemỳ tie: “Asiagne lavenoke ty handry o mpinò amy ty Larobia ty Lavenoke. Nanomboke tamy ty Sinoda i Benevento tamy 1091 zay ro nanjare natao.”

    •  Meskel (ndra Maskal). Fete a Etiopia agne io, sady natao mba hahatsiarovagne ty “nahatreavagne i Tena Lakroay, (i lakroa nipehagne i Kristỳ)”, arake ty Encyclopedia of Society and Culture in the Medieval World. (I fangalan-kilalay ty nanao o fognonteny iohoe) “Mandrehetse afo mirearea o ndatio amo o fete iohoe, le mandihindihy magnodidigne i afoy.” Faie tsy mampiasa lakroa o Vavolombelo i Jehovah-o naho fa mivavake.

  •   Natao hagnomezam-boninahitse ndaty ndra fikambanagne ndra mareke mampiambake ty firenena raike vao i fetey?

     Toro lala ty Baiboly: “Izao ty nisaontsie i Jehovah: ‘Voaozogne ze ndaty matoky ndaty naho ze miantehetse amy ty hery o ndaty, le miala amy i Jehovah ty fo’e.’”​—Jeremia 17:5.

     Mankasitrake ty raha soa atao ty hafa o Vavolombelo i Jehovah-o sady tena mivavake hoahy iareo. Faie tsy manao ty karazam-pete ndra ty fankalazagne retoagne iareo:

     Fete natao hagnomezam-boninahitse mpitondra ndra ndaty malaza hafa. “Naho tsy te hahatrea loza areke rehe, le ko matoky ndaty sasa. Fa fofognaigne avao ty agn’oro’eo, le mba misy dika’e inogne moa reke?” (Isaia 2:22) Tsy mankalaza aniverisera ty mpanjaka ndra fete mitovitovy amy izay areke o Vavolombelo i Jehovah-o.

     Fete natao hagnomezam-boninahitse saim-pirenena. Tsy mankalaza i fete atao tihoey Andro ty Saim-pirenena o Vavolombelo i Jehovah-o. Ino ty anto’e? Satria izao ty rehafe ty Baiboly: “Mitaoa amy ty sampy.” (1 Jaona 5:21) Misy ty mieretseretse tie tsy sampy o saim-pirenenao, le tsy natao hivavahagne. Faie izao ty nisorate ty mpahay tantara atao tihoe Carlton Hayes: “Ivavahagne o saim-pirenenao.”

     Fete ndra fankalazagne natao hagnomezam-boninahitse ndaty masigne. Nisy lahilahy matahotse an’Andrianagnahare niloloke tamy i apostoly Petera teo tie indraike. Akore ty natao i Petera? Tantarae ty Baiboly tie nampitsangane i Petera reke, sady nirehafe’e tie: “Mitsangana, fa ndaty avao ka anio irahò!” (Asan’ny Apostoly 10:25, 26) Tsy nagneke homeagne voninahitse ndra hivavahagne ty Petera naho ze apostoly hafa iaby. Tsy manao fete natao hagnomezam-boninahitse ndaty rehafegne tie ndaty masigne areke o Vavolombelo i Jehovah-o, ohatse ty fete retoagne:

    •  Fete ty Ndaty Masigne Iaby. “Fete natao hagnomezam-boninahitse ze ndaty masigne iaby io. ... Tsy fantatse ty niatomboha o fete iohoe.”​—New Catholic Encyclopedia.

    •  Fete i Notre-Dame de Guadalupe. Misy ty mino tie i Maria rene i Jesosy ty “ndaty masigne mpiaro i Meksika”, le natao hagnomezam-boninahitse aze o fete iohoe. Nao niseho tamy ty ndaty mpambole mahantra raike zao reke tamy ty taogne 1531​—The Greenwood Encyclopedia of Latino Literature.

      Fete i Notre-Dame de Guadelupe

    •  Andro ty Agnaragne. “Andro natao hahatsiarovagne ndaty masigne io. Meagne agnara o ndaty masigne o ajaja atao batemio ndra atao konfermasion, le naho fa avy i andro natao hahatsiarovagne i ndaty masigneỳ, le anoagne fete i ajajay,” hoe ty boke Celebrating Life Customs Around the World​—From Baby Showers to Funerals. Rehafegne ao ka tie “raha mifandrambe amy ty fivavahagne ro atao amo o andro iohoe.”

     Fete natao hahatsiarovagne goreve ara-politike ndra goreve natao o vahoakeo. Rehafe ty Baiboly fa “ndraleo mialoke amy i Jehovah ta tie matoky ndaty.” (Salamo 118:8, 9) Andrianagnahare fa tsy ndaty ro atokisa o Vavolombelo i Jehovah-o fa mahavaha ty olagne an-tane etoy. Izay ty mahavy iareo tsy handrambe anjara amy ty Andro iraisam-pirenena Hoahy ty Tanora ndra ty Andro Iraisam-pirenena Hoahy ty Ampela. Natao hanohagnagne goreve ara-politike ndra goreve natao o ndaty rey. Tsy mandrambe anjara amy ty Andro Iraisam-pirenena ho Fagnafoagnagne ty Fagnandevozagne ka iareo, ndra fankalazagne mitovy amy izay. Ty Fanjakàn’Andrianagnahare avao ro inoa iareo tie hagnafoagne ty fagnavakavahagne naho ty tsy fitovia ty fiaigna o ndatio.​—Romanina 2:11; 8:21.

  •   Natao handrengeagne firenena ndra foko vao i fetey?

     Toro lala ty Baiboly: “Tsy magnavakavake ty Andrianagnahare, fa ze ndaty matahotse aze naho manao ty soa ro ankasitraha’e, ndra inogn’ino ty firene’e.”​—Asan’ny Apostoly 10:34, 35.

     Maro ty Vavolombelo i Jehovah tea ty tane niavia’e. Faie tsy manao fete natao handrengeagne firenena ndra foko iareo. Agnisa izay retoagne:

     Fete natao hagnomezam-boninahitse tafike amy ty firenena raike. Tena tsy nanohagne aly ty Jesosy. Nirehake tamy ty mpanonjohy ty lia’e reke tie: “Teào avao ty fahavalo’areo, sady mivavaha lognandro hoahy ze malaigne anareo.” (Matio 5:44) Tsy manao fete natao hagnomezam-boninahitse maramila areke o Vavolombelo i Jehovah-o. Intoagne misy tsiampeampe amy izay:

    •  Fete ty 29 Martsa. Andro ahatsiarova o Malagasio ze nandrambe anjara tamy ty gorevem-pagnafahagne tamy 29 Martsa 1947 io. Maro ty ndaty nimate tamo o goreve iohoe, le natao hagnomeagne voninahitse iareo i fankalazagney.

    •  Andro ze Manamboninahitse Malagasy. Natao hagnomeagne voninahitse ze maramila fa ela tamy ty tafike malagasy io.

     Fete natao hahatsiarovagne ty tantara ty firenena raike ndra ty nahazoa’e fahaleovan-tegna: Hoe ty Jesosy miomba ty mpanonjohy ty lia’e: “Tsy agnisa ty tontolo toy iareo, manahake ahy tsy agnisa ty tontolo toy.” (Jaona 17:16) Tea mamantatse ty tantara ty firene’e ndra ty firenena hafa o Vavolombelo i Jehovah-o. Faie tsy manao ty karaza fankalazagne retoagne iareo:

    •  Andro i Ostralia. Rehafe ty Worldmark Encyclopedia of Cultures and Daily Life, fa natao hahatsiarovagne “i andro nanangana i maramila angilé rey ty saim-pirene’e ta Ostralia agney io. Nagnambara o Anglisio tamy izay fa nanjare zanatane’e ty Ostralia. Tamy 1788 ro niseho ze raha zay.”

    •  Andro i Guy Fawkes. Fete Angletera agne io, sady “natao hahatsiarova i firenenay iaby tie fa nipay fomba hamonoagne i Mpanjaka Jacques I naho ty mpikambagne tamy i governemantay ao [angilé] ty Guy Fawkes naho ze Katolika nama’e, tamy 1605, faie tsy nitomombagne zay.”​—A Dictionary of English Folklore.

    •  Andro ty Fahaleovan-tegna. “Andro natokagne hanoa o vahoakeo fete io” amy ty firenena maro agne, “mba hahatsiarovagne ty date nahazoa i firenenay fahaleovan-tegna.”​—Merriam-Webster’s Unabridged Dictionary.

  •   Tsy mahafehe tegna vao ty ndaty amy i fetey ao sady manao raha tena faly?

     Toro lala ty Baiboly: “Ampe zay ty fotoagne nanoa’areo ty sitrapo ty tontolo toy, tamy inareo nanagne findesam-batagne tsy misy hegnatsey, nagnaram-po tamy ty fila ty nofotse, ninon-toake tafahoatse, nanao fete tsy voafehe, nifaninagne ninogne, sady nanao fanompoan-tsampy mampangorìgne.”​—1 Petera 4:3.

     Magnorike o toro lalagne iohoe o Vavolombelo i Jehovah-o, le tsy manao fete misy finoman-toake maro sady feno filibagne. Tea miarake manao fete amy ty nama’e o Vavolombelo i Jehovah-o, sady minogne raha misy alkoly iareo kindraike amy i fotoagne rey, faie atao’e arake ty antogno’e zay. Misy ka ty tena tsy minogne. Mikezake avao iareo magnorike ty toroheve ty Baiboly toy: “Le ndra tie homagne ndra minogne nareo, ndra inogn’inogne atao’areo, le anò hagnomeagne voninahitse an’Andrianagnahare ze kila raha.”​—1 Korintianina 10:31.

     Tsy manao karnavaly ndra fete mitovitovy amy izay areke o Vavolombelo i Jehovah-o. Mateteke amy irey ro ahatreavagne findesam-batagne tsy soa sady rarà ty Baiboly. Misy izay ohatse i fete ty jiosy atao tihoe Porimaỳ. Natao hahatsiarovagne o Jiosy tamy ty taonjato fahadime T.K. io. Faie nanjare ‘mitovitovy amy ty raha atao ty ndaty naho fa fete ty Mardi Gras ndra amy ty Karnavaly’ zao ro “atao o Jiosio ama’e”, arake ty boke Essential Judaism. Maro ohatse ty ‘lahilahy manao akanjon’ampela. Maro ka ty manao fihetseke tafahoatse, minon-toake maro, sady mitabataba bey.’

 Mbe tea o Vavolombelo i Jehovah-o vao ty longo’e ndra tie tsy miarake manao fete ila’e aza iareo?

 Ie. Ampianare ty Baiboly fa toko’e ho teantikagne iaby o keleiantikagneo sady hohajaentikagne ndra inogn’ino ty fivavaha’e. (1 Petera 3:1, 2, 7) Misy ndaty boseke ndra malahelo kindraike naho fa manjare Vavolombelo i Jehovah ty longo’e, le tsy miarake manao ty fete ila’e ama’e sasa. Va’e hieretseretse aza iareo tie nivalike tamy iareo i Vavolombelogney. Maro areke ty Vavolombelo i Jehovah magnomey toky ty longo’e tie mbe tea’e avao iareo. Hazavae’e am-pagnajagne ka tie nagnino reke ro tsy miarake manao fete amy iareo sasa. Mandeha mitilike ty longo’e mateteke iareo, fa tsy amy ty fotoa i fetey avao.

 Mamoresé ndaty tsy hanao ty fete ila’e vao o Vavolombelo i Jehovah-o?

 Aha’a. Mino o Vavolombelo i Jehovah-o fa anjara ty tsikiraidraike ty mifily ze raha tea’e hatao. (Josoa 24:15) Hajae iareo ze “karaza o ndaty iaby”, ndra inogn’ino ty fivavaha’e.​—1 Petera 2:17.

a Tsy voarehake ato iaby ty fete tsy atao ty Vavolombelo i Jehovah fa ty ila’e avao ty hotrea ato. Toro lalagne tsiampeampe avao ka ty trea ato fa tsy ie iaby.

b Mithra, Mithraism, Christmas Day & Yalda, sinora i K. Eduljee, peje 31-33.