Sēnesi 24:1-67

  • Kumi ha uaifi moʻo ʻAisake (1-58)

  • ʻAlu ʻa Lepeka ke fakafetaulaki kia ʻAisake (59-67)

24  Naʻe toulekeleka ʻa ʻĒpalahame he taimi ko ení, pea kuo aʻuaʻu ʻa hono taʻú, pea naʻe tāpuakiʻi ʻe Sihova ʻa ʻĒpalahame ʻi he meʻa kotoa pē.+  Naʻe pehē ange ʻe ʻĒpalahame ki heʻene sevānití, ʻa e tokotaha taʻumotuʻa taha ʻi hono falé, ʻa ia naʻá ne tokangaʻi ʻene meʻa kotoa pē:+ “Kātaki muʻa ʻo ʻai ho nimá ki hoku lalo alangá,  pea te u ʻai koe ke ke fai mai ha fakapapau ʻia Sihova, ʻa e ʻOtua ʻo e langí mo e ʻOtua ʻo e māmaní, ʻe ʻikai te ke toʻo ha uaifi maʻa hoku fohá mei he ngaahi ʻofefine ʻo e kau Kēnaní, ʻa ia ʻoku ou nofo ʻi honau haʻohaʻongá.+  ʻI hono kehé, kuo pau ke ke ʻalu ki hoku fonuá pea ki hoku ngaahi kāingá+ ʻo toʻo mei ai ha uaifi maʻa hoku fohá, maʻa ʻAisake.”  Kae kehe, naʻe pehē ange ʻe he sevānití kiate ia: “Fēfē kapau heʻikai loto-lelei ʻa e fefiné ia ke haʻu mo au ki he fonuá ni? ʻE pau leva ai ke u fakafoki ʻe au ho fohá ki he fonua ʻa ia naʻá ke haʻu mei aí?”+  ʻI he meʻá ni naʻe pehē ange ʻe ʻĒpalahame kiate ia: “Fakapapauʻi ke ʻoua naʻá ke ʻave ʻa hoku fohá ki ai.+  Ko Sihova ʻa e ʻOtua ʻo e langí, ʻa ia naʻá ne toʻo au mei he fale ʻo ʻeku tamaí pea mei he fonua ʻo hoku ngaahi kāingá+ pea ko ia naʻá ne folofola mai kiate au mo fai mai ha fuakava kiate au:+ ‘Te u ʻoatu ʻa e fonuá ni+ ki ho hakó,’+ te ne fekauʻi mai ʻene ʻāngeló ke muʻomuʻa ʻiate koe,+ pea ko e moʻoni te ke toʻo ha uaifi maʻa hoku fohá mei ai.+  Ka ʻo kapau ʻe ʻikai loto-lelei ʻa e fefiné ia ke haʻu mo koe, te ke ʻatā ai mei he fuakava ko ení. Ka kuo pau ke ʻoua naʻá ke ʻave ʻa hoku fohá ki ai.”  ʻI he meʻa ko iá naʻe ʻai ʻe he sevānití ʻa hono nimá ki he lalo alanga ʻo ʻĒpalahame ko hono ʻeikí peá ne fai ha fakapapau kiate ia ʻo fekauʻaki mo e meʻá ni.+ 10  Ko ia naʻe toʻo ʻe he sevānití ʻa e kāmeli ʻe hongofulu mei he fanga kāmeli ʻa hono ʻeikí peá ne mavahe, ʻo ne ʻalu mo e ngaahi meʻa lelei kehekehe mei heʻene ʻeikí. Pea naʻá ne fononga leva ki Mesopotēmia, ki he kolo ʻo Nēhoá. 11  ʻI heʻene aʻu ki ha vaitupu ʻa ia naʻe ʻi tuʻa ʻi he koló, naʻá ne tuʻu ai ke mālōlō ʻa e fanga kāmelí. Ko e taimi efiafí nai ia, ʻa e taimi naʻe faʻa ʻalu atu ai ʻa e kau fefiné ke ʻutu vaí. 12  Naʻá ne pehē leva: “ʻE Sihova ko e ʻOtua ʻo hoku ʻeiki ko ʻĒpalahamé, kātaki ʻo tuku muʻa ke u lavameʻa ʻi he ʻahó ni, pea fakahaaʻi ʻa hoʻo ʻofa mateakí ki hoku ʻeiki ko ʻĒpalahamé. 13  Ko eni ʻoku ou tuʻu ʻi ha vaitupu, pea ʻoku haʻu ʻa e ngaahi ʻofefine ʻo e kau tangata ʻo e koló ke ʻutu vai. 14  ʻOfa ke hoko ko e finemui ʻa ia te u pehē ki ai, ‘Kātaki muʻa ʻo tuku hifo hoʻo siā vaí koeʻuhi ke u inu,’ pea te ne tali mai, ‘Inu, pea te u fakainu foki mo hoʻo fanga kāmelí,’ tuku ke hoko ko e tokotaha eni kuó ke fili maʻa hoʻo sevāniti ko ʻAisaké; pea ʻi he meʻá ni tuku ke u ʻilo ai kuó ke fakahā ʻa hoʻo ʻofa mateakí ki hoku ʻeikí.” 15  Naʻa mo e ki muʻa ke ʻosi ʻa ʻene leá, ko Lepeka, ʻa ia ko e ʻofefine ʻo Petueli+ ko e tama ʻa Milika+ ko e uaifi ʻo Nēhoá,+ ʻa e tokoua ʻo ʻĒpalahamé, naʻá ne haʻu mo ʻene siā vai ʻi hono umá. 16  Pea ko e finemuí naʻe hoihoifua ʻaupito, ko ha fefine kei nofo anga-maʻa; naʻe ʻikai ha tangata ne mohe* mo ia. Naʻá ne ʻalu hifo ki he vaitupú ʻo fakafonu ʻene siā vaí peá ne foki hake. 17  ʻI he taimi pē ko iá naʻe lele ʻa e sevānití ke fakafetaulaki kiate ia ʻo ne pehē: “Kātaki muʻa ʻo ʻomai ha meʻi vai mei hoʻo siaá ke u inu.” 18  Naʻá ne pehē ange leva: “Inu, ʻe hoku ʻeiki.” ʻI he meʻa ko iá naʻá ne tuku hifo fakavave ʻa ʻene siaá ʻo ne pukepuke peá ne ʻoange kiate ia ha inu. 19  ʻI he ʻosi ʻene ʻoange ha inu kiate iá, naʻá ne pehē: “Te u ʻutu foki ha vai maʻa hoʻo fanga kāmelí kae ʻoua kuo nau fiu he inú.” 20  Ko ia naʻá ne huaʻi fakavave ʻa ʻene siaá ki he meʻa ʻaiʻanga inú peá ne toutou lele ki he vaitupú ke ʻutu vai, pea naʻá ne hanganaki ʻutu vai ki heʻene fanga kāmelí kotoa. 21  ʻI he taimi kotoa ko iá naʻe sio fakamamaʻu fakalongolongo pē ʻa e tangatá kiate ia ʻi he ofoofo, ʻo ne fifili pe kuo ʻai nai ʻe Sihova ʻene fonongá ke lavameʻa pe ʻikai. 22  ʻI he ʻosi ʻa e inu ʻa e fanga kāmelí, naʻe toʻo hake ʻe he tangatá maʻana ha mama-ihu koula ko hono mamafá ko ha vaeuaʻi sikeli* mo e vesa koula ʻe ua ko hono mamafá ko e sikeli* ʻe hongofulu, 23  pea naʻá ne pehē: “Kātaki muʻa ʻo tala mai kiate au, ko e ʻofefine koe ʻo hai? ʻOku ʻataʻatā ʻa e fale ʻo hoʻo tamaí ke mau mohe ai?” 24  ʻI he meʻa ko iá naʻá ne pehē ange kiate ia: “Ko e ʻofefine au ʻo Petueli+ ko e tama ʻa Milika, ʻa ia naʻá ne fanauʻi kia Nēhoá.”+ 25  Pea naʻá ne hoko atu: “ʻOku mau maʻu fakatouʻosi ʻa e kauʻi uite mo e saafa lahi pea pehē ki ha feituʻu ke mou mohe ai.” 26  Naʻe punou leva ʻa e tangatá ʻo ne fakatōmapeʻe ʻi he ʻao ʻo Sihová 27  ʻo ne pehē: “Fakatauange ke fakahīkihikiʻi ʻa Sihova, ko e ʻOtua ʻo hoku ʻeiki ko ʻĒpalahamé, he kuo ʻikai te ne liʻaki ʻene ʻofa mateaki mo ʻene faitōnunga ki hoku ʻeikí. Kuo tataki au ʻe Sihova ki he fale ʻo e fanga tokoua ʻo hoku ʻeikí.” 28  Pea naʻe lele ʻa e finemuí ʻo tala ki he fale ʻo ʻene faʻeé ʻa e ngaahi meʻá ni. 29  Pea naʻe ʻi ai ha tuongaʻane ʻo Lepeka ko hono hingoá ko Lēpani.+ Ko ia naʻe lele ʻa Lēpani ki he tangatá, ʻa ia naʻe ʻi tuʻa ʻi he vaitupú. 30  ʻI heʻene sio ki he mama-ihú mo e ongo vesa ʻi he nima ʻo hono tuofefiné pea fanongo ki he ngaahi lea ʻa hono tuofefine ko Lepeká, ʻa ia naʻá ne pehē, “Naʻe peheni ʻa e lea ʻa e tangatá kiate aú,” naʻá ne ʻalu leva ke feʻiloaki mo e tangatá, ʻa ia naʻá ne kei tuʻu pē ai ʻi he tafaʻaki ʻo e fanga kāmelí ʻi he vaitupú. 31  Naʻá ne pehē ange leva: “Haʻu, ʻa koe ʻoku faitāpuekina ʻe Sihová. Ko e hā ʻokú ke kei tuʻu ai hení? Kuó u ʻosi ʻai ʻo maau ʻa e falé mo ha feituʻu ki he fanga kāmelí.” 32  ʻI he meʻa ko iá naʻe hū ʻa e tangatá ki he falé, pea naʻá ne* vete ʻa e teuteu ʻo e fanga kāmelí pea ʻoange ʻa e kauʻi uite mo e saafa ki he fanga kāmelí mo e vai ke fufuluʻaki ʻa hono vaʻé mo e vaʻe ʻo e kau tangata naʻe ʻiate iá. 33  Kae kehe, ʻi hono tuku atu ʻi hono ʻaó ha meʻa ke ne kaí, naʻá ne pehē: “ʻE ʻikai te u kai kae ʻoua kuó u fakahā atu ʻa e meʻa kuo pau ke u leaʻakí.” Ko ia naʻe pehē ange ʻe Lēpani: “Lea mai!” 34  Naʻá ne pehē ange leva: “Ko e sevāniti au ʻa ʻĒpalahame.+ 35  Pea kuo tāpuakiʻi ʻe Sihova ʻa hoku ʻeikí ʻo lahi ʻaupito, pea kuó ne ʻai ia ke ne koloaʻia ʻaupito ʻaki hono foaki ange kiate ia ʻa e fanga sipi mo e fanga pulu, siliva mo e koula, kau tamaioʻeiki mo e kau kaunanga, mo e fanga kāmeli mo e fanga ʻasi.+ 36  ʻIkai ko ia pē, ko Sela ʻa e uaifi ʻo hoku ʻeikí naʻá ne fanauʻi ha foha ki hoku ʻeikí hili ʻene hoko ʻo motuʻá,+ pea ʻe foaki ʻe hoku ʻeikí ki hono fohá ʻa e meʻa kotoa ʻoku ʻaʻaná.+ 37  Ko ia naʻe ʻai au ʻe hoku ʻeikí ke u fai ha fakapapau, ʻo ne pehē: ‘Kuo pau ke ʻoua naʻá ke toʻo ha uaifi maʻa hoku fohá mei he ngaahi ʻofefine ʻo e kau Kēnaní, ʻa ia ko honau fonuá ē ʻoku ou nofo aí.+ 38  ʻIkai, ka te ke ʻalu ki he fale ʻo ʻeku tamaí pea ki hoku fāmilí,+ pea kuo pau ke ke toʻo mei ai ha uaifi maʻa hoku fohá.’+ 39  Ka naʻá ku pehē ki hoku ʻeikí: ‘Fēfē kapau heʻikai loto-lelei ʻa e fefiné ia ke haʻu mo au?’+ 40  Naʻá ne pehē mai kiate au: ‘Ko Sihova, ʻa ia kuó u ʻaʻeva ʻi hono ʻaó,+ te ne fekauʻi mai ʻene ʻāngeló+ ke mo ō pea ko e moʻoni te ne ʻai ke lavameʻa ʻa hoʻo fonongá, pea kuo pau ke ke toʻo ha uaifi maʻa hoku fohá mei hoku fāmilí pea mei he fale ʻo ʻeku tamaí.+ 41  ʻE fakaʻatā koe mei hoʻo fuakava kiate aú kapau te ke ʻalu ki hoku fāmilí pea ʻikai te nau ʻoatu ia kiate koe. ʻE fakaʻatā koe ʻe he meʻá ni mei hoʻo fuakavá.’+ 42  “ʻI heʻeku aʻu mai ki he vaitupú he ʻaho ní, naʻá ku pehē: ‘ʻE Sihova ko e ʻOtua ʻo hoku ʻeiki ko ʻĒpalahamé, kapau te ke ʻai ʻeku fonongá ke lavameʻa, 43  ko eni ʻoku ou tuʻu ʻi ha vaitupu. Ko e meʻa kuo pau ke hokó ʻa eni, ʻi he taimi ʻe haʻu ai ha finemui+ ke ʻutu vaí, te u pehē ange, “Kātaki muʻa, ʻo tuku ke u inu ha meʻi vai mei hoʻo siaá,” 44  pea te ne pehē mai kiate au, “Ke ke inu, pea te u toe ʻutu ʻa e vai maʻa hoʻo fanga kāmelí.” Tuku ke hoko ʻa e fefine ko iá ko e tokotaha ia kuo fili ʻe Sihova maʻá e foha ʻo hoku ʻeikí.’+ 45  “Ki muʻa ke ʻosi ʻeku leá ʻi hoku lotó, ʻiloangé naʻe haʻu ʻa Lepeka mo ʻene siaá ʻi hono umá, pea naʻá ne ʻalu hifo ki he vaitupú ʻo kamata ke ʻutu vai. Naʻá ku pehē ange leva kiate ia: ‘Kātaki muʻa ʻo ʻomai haku inu.’+ 46  Ko ia naʻá ne tuku hifo fakavave ʻa ʻene siaá mei hono umá peá ne pehē: ‘Inu,+ pea te u fakainu foki mo hoʻo fanga kāmelí.’ Ko ia naʻá ku inu leva, pea naʻá ne fakainu foki mo e fanga kāmelí. 47  ʻI he hili iá, naʻá ku ʻeke ange kiate ia, ‘Ko e ʻofefine koe ʻo hai?’ Pea naʻá ne tali mai, ‘Ko e ʻofefine au ʻo Petueli ko e foha ʻo Nēhoa, ʻa ia naʻe fanauʻi ʻe Milika kiate iá.’ Ko ia naʻá ku ʻai ʻa e mamá ki hono ihú mo e ongo vesá ki hono nimá.+ 48  Pea naʻá ku punou ʻo fakatōmapeʻe ʻi he ʻao ʻo Sihová pea fakahīkihikiʻi ʻa Sihova ko e ʻOtua ʻo hoku ʻeiki ko ʻĒpalahamé,+ ʻa ia naʻá ne tataki au ʻi he hala totonú ke toʻo ʻa e ʻofefine ʻo e tokoua ʻo hoku ʻeikí maʻa hono fohá. 49  Pea ko eni tala mai kiate au pe ʻoku mou loto ke fakahaaʻi ʻa e ʻofa mateaki mo e faitōnunga ki hoku ʻeikí; ka ʻo kapau ʻe ʻikai, tala mai kiate au, koeʻuhí ke u fakahoko ai ʻa ē pe ko ē.”*+ 50  Naʻe tali ange leva ʻe Lēpani mo Petueli: “Ko e meʻa eni meia Sihova. ʻOku ʻikai te ma lava ke ʻio pe ʻikai kiate koe.* 51  Ko Lepeka ena ʻi ho ʻaó. ʻAve ia pea mo ō, pea tuku ke ne hoko ko ha uaifi ʻo e foha ʻo ho ʻeikí, ʻo hangē tofu pē ko ia kuo folofolaʻaki ʻe Sihová.” 52  ʻI he fanongo ʻa e sevāniti ʻa ʻĒpalahamé ki heʻena leá, naʻá ne punou leva ki he kelekelé ʻi he ʻao ʻo Sihová. 53  Pea naʻe kamata ke toʻo hake ʻe he sevānití ʻa e ngaahi meʻa siliva mo e ngaahi meʻa koula mo e ngaahi teunga ʻo ʻoange ia kia Lepeka, pea naʻá ne foaki ha ngaahi meʻa mahuʻinga ki hono tuongaʻané pea ki heʻene faʻeé. 54  ʻI he hili iá ko ia mo e kau tangata ʻiate iá naʻa nau kai mo inu, pea naʻa nau mohe ai. ʻI heʻene tuʻu hake ʻi he pongipongí, naʻá ne pehē ange: “Mou tuku au ke u ʻalu ki hoku ʻeikí.” 55  ʻI he meʻá ni naʻe pehē ange ʻe hono tuongaʻané mo ʻene faʻeé: “Tuku mai ʻa e taʻahiné ke ne nofo mo kimautolu ʻi ha ʻaho pē ʻe hongofulu. Peá ne toki ʻalu.” 56  Ka naʻá ne pehē ange kiate kinaua: “ʻOua ʻe taʻofi aú, he ko ē kuo ʻai ʻe Sihova ke lavameʻa ʻa hoku fonongá. Tuku mai au, koeʻuhí ke u ʻalu ki hoku ʻeikí.” 57  Ko ia naʻá na pehē ange: “Tuku ke ma ui mai ʻa e taʻahiné ʻo ʻeke kiate ia.” 58  Naʻá na ui mai ʻa Lepeka ʻo na pehē kiate ia: “Te ke ʻalu mo e tangatá ni?” Naʻá ne tali ange: “ʻOku ou loto-lelei ke u ʻalu.” 59  Ko ia naʻa nau tuku atu ʻa Lepeka+ ko honau tuofefiné mo hono tauhí+ mo e sevāniti ʻa ʻĒpalahamé mo ʻene kau tangatá. 60  Pea naʻa nau tāpuakiʻi ʻa Lepeka mo pehē kiate ia: “ʻA homau tuofefine, ʻofa ke ke hoko ko e faʻē ki he toko laui afe liunga taha mano, pea tuku ke maʻu ʻe ho hakó ʻa e matapā* ʻo e faʻahinga ʻoku fehiʻa kiate kinautolú.”+ 61  Ko Lepeka leva mo hono kau fefine tauhí naʻa nau tuʻu hake, ʻo heka ʻi he fanga kāmelí, pea nau muimui ʻi he tangatá. Ko ia naʻe ʻave ai ʻe he sevānití ʻa Lepeka peá ne fononga leva. 62  Pea naʻe haʻu ʻa ʻAisake mei he hala ʻoku ʻalu ki Pea-lehai-loʻaí,+ he naʻá ne nofo ʻi he feituʻu Nīkepí.+ 63  Pea naʻe luelue atu ʻa ʻAisake ʻi he loto ʻataʻataá ʻi he mamalu nai ʻa e poʻulí ke fai ʻene fakalaulauloto.+ ʻI heʻene hanga haké, ʻāua, naʻá ne vakai atu ki ha fanga kāmeli ʻoku haʻu! 64  ʻI he hanga hake ʻa Lepeká, naʻá ne fakatokangaʻi atu ʻa ʻAisake, pea naʻá ne ʻalu hifo fakavave mei he kāmelí. 65  Naʻá ne ʻeke ange leva ki he sevānití: “Ko hai ʻa e tangata ko ē ʻoku lue mai ʻi he loto ʻataʻataá ke fakafetaulaki mai kiate kitautolú?” Pea naʻe pehē ʻe he sevānití: “Ko hoku ʻeikí ia.” Ko ia naʻá ne toʻo ʻa hono pūloú ʻo ne pūlou ʻaki ia. 66  Pea naʻe tala ange ʻe he sevānití kia ʻAisake ʻa e ngaahi meʻa kotoa naʻá ne faí. 67  ʻI he hili iá naʻe ʻomai ʻe ʻAisake ʻa e fefiné ki he tēniti ʻo Sela ko ʻene faʻeé.+ Ko ia naʻá ne ʻave ai ʻa Lepeka ke hoko ko hono uaifi; pea naʻá ne ʻofa kiate ia,+ pea naʻe maʻu ʻe ʻAisake ʻa e fiemālie hili ʻa e mole atu ʻa ʻene faʻeé.+

Fakamatala ‘i Lalo

Pe “fehokotaki fakasino.”
Ko ha sikeli naʻe tatau ia mo e kalami ʻe 11.4 (ʻaunise ʻe 0.367). Sio ki he Fakamatala Fakalahi E14.
Ko ha sikeli naʻe tatau ia mo e kalami ʻe 11.4 (ʻaunise ʻe 0.367). Sio ki he Fakamatala Fakalahi E14.
Ngalingali ʻoku ʻuhingá kia Lēpani.
Fakafoʻilea, “afe ki he toʻomataʻú pe ki he toʻohemá.”
Pe “ʻOku ʻikai te ma lava ke leaʻaki ha kovi pe lelei kiate koe.”
Pe “ngaahi kolo.”