Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Nihi nɛ a juaa mɛ kaa nyɔguɛhi kɛ jee Afrika mahi a mi kɛ yaa Amerika mahi a mi ɔ ba pee ní tsumi nɛ sika ngɛ mi wawɛɛ nitsɛ

He Yemi Kɛ Je Nyɔguɛ Yemi Mi—Blema Kɛ Mwɔnɛ ɔ

He Yemi Kɛ Je Nyɔguɛ Yemi Mi—Blema Kɛ Mwɔnɛ ɔ

A ngɔ yiheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Blessing * kɛ ho Europa ma ko nɔ ya konɛ e ya tsu ní kaa yi peelɔ. Se benɛ a ya su lejɛ ɔ, a kongo lɛ ligbi nyɔngma, nɛ a ha nɛ e tsu ní kaa yaholɔ. A wo e he gbeye kaa ke e kplɛɛ we nɔ ɔ, a maa ye e weku mi bi ɔmɛ awi ngɛ ma nɔ he nɛ e je ɔ.

Foni nɛ tsɔɔ nyɔguɛhi ngɛ blema Egipt

A hyɛɛ blɔ kaa daa gbɔkuɛ ɔ, Blessing nɛ ná euro 200 kɛ ya si euro 300 konɛ e nyɛ nɛ e wo euro 40,000 * nɛ a puɛ ngɛ e he loko e ya su lejɛ ɔ. Blessing de ke: “E peeɔ mi kaa ma tu fo kɛ je. Se ke i susu nɔ́ nɛ a maa pee ye weku ɔ he ɔ, kɛkɛ ye kɔni mi jɔ. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ a sa ye yi.” Nihi maa pee ayɔ eywiɛ sɔuu nɛ a kɛ Blessing si himi ɔ eko ngɛ kpee ngɛ je kɛ wɛ.

Maa pee jeha 4,000 nɛ be ɔ, niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yosef ɔ nyɛmimɛ nyumuhi jua lɛ. E ya sɔmɔ kaa nyɔguɛ ngɛ Egipt ma nɔkɔtɔma ko we mi. Yosef lɛɛ sisije ɔ, e nyɔmtsɛ ɔ pee we lɛ yi wu tso ní kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Blessing blɔ fa mi ɔ. Se benɛ Yosef kua kaa e kɛ e nyɔmtsɛ ɔ yo ɔ ma ná bɔmi ɔ, yo ɔ po Yosef nya kaa e ka kaa e ma tua lɛ abonua. Enɛ ɔ he ɔ, a wo Yosef tsu, nɛ a wo lɛ kɔsɔkɔsɔ.1 Mose 39:1-20; La 105:17, 18.

Yosef ji nyɔguɛ ngɛ blema be ɔ mi; nɛ Blessing ji nyɔguɛ ngɛ wa be nɛ ɔ mi. Kɛ je blema nɛ nimli a juami kɛ wo nyɔguɛ yemi mi je sisi. E ji jua yemi nɛ nihi ngɔɔ a he kɛ woɔ mi konɛ a ná ni tsuli nɛ ma ha nɛ a ma amɛ nɛ ya nɔ.

TA HWUMI HA NƐ NYƆGUƐHI A JUAMI YA HƐ MI

Blema ke a hwu ta a, jamɛ a be ɔ mi nɛ e wɛ ha mahi kaa a maa nuu nyɔguɛhi. Amaniɛ bɔmi ko tsɔɔ kaa be ko nɛ Egipt Matsɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Thutmose III ya hwu ta ngɛ Kanaan ɔ, e nuu nihi 90,000 nyɔguɛhi kɛ ba e ma a mi. Egipt bi ɔmɛ ha nɛ a tsua junehi, a ma jami hehi nɛ a gba nyu dɔhi.

Ngɛ Roma Nɔ Yemi ɔ mi ɔ, ta hwumi ha nɛ nyɔguɛhi pɔ he wawɛɛ nitsɛ. Be komɛ ɔ, mahi hwuɔ ta konɛ a kɛ ná nyɔguɛhi fuu. Akɔtaa bumi ko tsɔɔ kaa, loko kekleekle jeha lafa a maa su ɔ, nihi nɛ ngɛ Roma ma a mi ɔ a mi fa ji nyɔguɛhi. Nyɔguɛhi babauu nɛ a nuu kɛ ho Egipt kɛ Roma ya a nɛ́ lɛ gbɔjɔɔ, a nyɛ a nɔ nɛ a tsu ní kpakpataa. A waa nyɔguɛhi yi mi wawɛɛ ngɛ Roma ma a mi, enɛ ɔ haa nɛ nyɔguɛ ɔmɛ gbo ɔ mla. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɔguɛhi nɛ a haa nɛ a tsuaa junehi ɔ tsuɔ ní tsumi nɛ ɔ maa pee jeha 30 pɛ kɛkɛ a gbo.

Jeha komɛ ba be, se nyɔguɛ yemi se pui. Kɛ je jeha 1501 kɛ ya si 1900 ɔ mi ɔ, nihi nɛ a juaa mɛ kaa nyɔguɛhi kɛ jee Afrika mahi a mi kɛ yaa Amerika mahi a mi ɔ ba pee ní tsumi nɛ sika ngɛ mi wawɛɛ nitsɛ ngɛ je ɔ mi tsuo. Ní tsumi he ko nɛ a tsɛɛ ke UNESCO ɔ bɔ amaniɛ ke, ‘ke e hí kulaa a, a nuu nyumuhi, yihi kɛ jokuɛwi nɛ a hiɛmi maa su ayɔ 25 loo ayɔ 30 pani nya nɛ a jua mɛ.’ A tsɔɔ kaa nihi fuu gbo ngɛ blɔ ɔ nɔ. Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Olaudah Equiano nɛ e ji nyɔguɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ e ngɛ wami mi kɛ ya su ɔ de ke: “Bɔ nɛ yihi ngɛ ngmlaa kpae, nɛ nihi nɛ a miɔ nɛ a ma gbo ɔ ngɛ kɛmɛe ha a hí kalemi.”

Aywilɛho sane ji kaa nyɔguɛ yemi ngɛ nɔ yae loloolo. Ní tsumi he ko nɛ a tsɛɛ ke International Labour Organization bɔ amaniɛ ke, nyumuhi, yihi kɛ jokuɛwi maa pee ayɔ 21 tsuɔ ní kaa nyɔguɛhi. A nyɛ we nɛ a ye a he, nɛ a wui mɛ hiɔ kpakpa ko hulɔ. Nyɔguɛhi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ june tsuami hehi, bo peemi hehi, kɛ blikisi pomi hehi. Ni komɛ hu tsuɔ ní kaa yaholi, nɛ ni komɛ hu sɔmɔɔ ngɛ nihi a wehi a mi. E ngɛ mi kaa mlaa ngmɛ́ nimli a juami blɔ mohu lɛɛ, se ní peepee nɛ ɔ ngɛ nɔ yae wawɛɛ nitsɛ.

Nihi ayɔhi abɔ ngɛ nyɔguɛ si himi mi loloolo

A YE A HE

Yi wu tso ní nɛ a peeɔ nyɔguɛhi ɔ ha nɛ a kpɛti nihi fuu tsɔ atuã. Ngɛ kekleekle jeha lafa a mi loko a fɔ Kristo ɔ, nyumu ko nɛ a tsɔse lɛ ha kunɔ nɔmi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Spartacus ɔ nyɛɛ nyɔguɛ kpahi maa pee 100,000 a hɛ mi kɛ tsɔ atuã kɛ si Roma nɔ yemi ɔ, se a yi manye. Ngɛ jeha 1701 kɛ ya si 1800 ɔ mi ɔ, nyɔguɛhi nɛ a ngɛ Caribbean zugba kpɔ ko nɛ wo bɔle lɛ nɛ ji Hispaniola a tsɔ atuã kɛ si a nyɔmtsɛmɛ. Yi wu tso ní nɛ a peeɔ nyɔguɛhi nɛ a tsuɔ ní ngɛ ahleu loo afungu ngmɔhi a mi ɔ ha nɛ ta te si ngɛ ma a mi jeha 13 sɔuu. Nɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, Haiti ma a ná he yemi ngɛ jeha 1804 ɔ mi.

Israel bi ɔmɛ ye a he kɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Egipt. Enɛ ɔ ji he yemi nɛ ye manye pe kulaa nɛ nyɔguɛhi ná. Ke e hí kulaa a, nihi ayɔ etɛ nɛ a ye a he ngɛ nyɔguɛ yemi mi kɛ je Egipt. E hi wawɛɛ kaa a ye a he. Si himi nɛ Israel bi ɔmɛ ya je mi ngɛ Egipt ɔ mi wa wawɛɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa, “ní tsumi eko tsuaa eko mi ɔ, a waa mɛ yi mi wawɛɛ.” (2 Mose 1:11-14) Be ko ɔ, Egipt matsɛ ko po to blɔ nya nɛ e kɛ ma gbɔ Israel bi ɔmɛ a nɔ ejakaa a he ngɛ hiɛe.2 Mose 1:8-22.

Blɔ nɔ nɛ Israel bi ɔmɛ gu kɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Egipt ɔ sa kadimi, ejakaa Mawu nitsɛ lɛ tsu sane ɔ he ní. Mawu de Mose ke: “Niinɛ, i le a nɔ́ nami ɔ tsuo. Lɔ ɔ he ɔ, i kple si kɛ ba, konɛ ma ba kpɔ mɛ.” (2 Mose 3:7, 8) Kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ, Yuda bi tsuo yeɔ He Tsɔmi ɔ daa jeha kɛ kai ɔ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ.2 Mose 12:14.

BE NƐ NYƆGUƐ YEMI SE MAA PO

Baiblo ɔ de ke, ‘Yehowa wa Mawu ɔ sume kaa a plɛ dami sane hɛ mi ngɔ bu si.’ Nɛ e tsɔɔ hu kaa Mawu tsakee we. (2 Kronika 19:7; Malaki 3:6) Mawu tsɔ Yesu kɛ ba konɛ e ba ha nɛ, ‘nyɔguɛhi nɛ a ye a he . . . , nɛ e ba kpɔ nihi nɛ a ngɛ mɛ yi mi wae ɔ.’ (Luka 4:18) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa nyɔguɛ fɛɛ ko lɛ maa ye e he lo? Dɛbi. A tsɔ Yesu kɛ ba konɛ e ba kpɔ nihi kɛ je yayami kɛ gbenɔ nyɔguɛ yemi sisi. Yesu de ke: “Anɔkuale ɔ ma ha nyɛ maa ye nyɛ he.” (Yohane 8:32) Anɔkuale ɔ nɛ Yesu tsɔɔ ɔ ha nɛ nihi ye a he mwɔnɛ ɔ ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ.—Hyɛ daka nɛ ji “ He Yemi Kɛ Je Nyɔguɛ Yemi Kpa Ko Mi.”

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu ye bua Yosef kɛ Blessing nɛ a ye a he ngɛ nyɔguɛ yemi mi ngɛ blɔ ekpaekpa nɔ. Ke o ngɛ sane nɛ kɔ Yosef he hlae ɔ, hyɛ Mose kekleekle womi ɔ yi 39 kɛ ya si 41. Mɔde nɛ Blessing bɔ kaa e ma ná he yemi ɔ hu sa kadimi wawɛɛ.

Benɛ a fie Blessing kɛ je Europa ma ko nɔ ɔ, e ho Spain ya. Lejɛ ɔ ji he nɛ e kɛ Yehowa Odasefohi kpe ngɛ nɛ e kɛ mɛ bɔni Baiblo ɔ kasemi. E fia e pɛɛ si kaa e maa pee tsakemi ngɛ e si himi mi. Enɛ ɔ he ɔ, e ya hla ní tsumi kpa, nɛ e kpa yo ɔ nɛ e ya hi e ngɔ kekle ɔ pɛɛ konɛ e gbɔ hiɔ nɛ e ye lɛ ɔ nɔ. Ligbi ko ɔ, yo ɔ fia Blessing ngɛ tɛlifoo nɔ. E de Blessing ke e po hiɔ nɛ e ye lɛ ɔ mi, nɛ e kpa Blessing pɛɛ konɛ e ngɔ e tɔmi kɛ pa lɛ. Mɛni he je nɛ yo ɔ pee jã a? Ejakaa lɛ hu e kɛ Yehowa Odasefohi bɔni Baiblo ɔ kasemi! Blessing de ke, “Anɔkuale ɔ haa nɛ o yeɔ o he ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ.”

Benɛ Israel bi ɔmɛ ngɛ nyɔguɛ yemi mi ngɛ Egipt ɔ, e hao Yehowa Mawu wawɛɛ nitsɛ. Mwɔnɛ ɔ hu, ke Yehowa na dami sane nɛ a yi nɛ ngɛ nɔ yae ɔ, e dɔɔ lɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, loko nyɔguɛ yemi se maa po ɔ, e maa hia nɛ a pee tsakemi agbo ngɛ adesahi a si himi mi. Mawu wo si kaa e maa ngɔ tsakemi kaa jã kɛ ba. Baiblo ɔ de ke: “Wa ngɛ hiɔwe he, kɛ zugba he blɔ hyɛe kaa bɔ nɛ Mawu wo si ɔ. Lejɛ ɔ ji he nɛ a yeɔ dami sane ngɛ.”2 Petro 3:13

^ kk. 2 A tsake biɛ ɔ.

^ kk. 3 Jamɛ a be ɔ, euro ɔ kɛ Amɛrika dɔla a jua sɔ. (Ke o kɛ ba Ghana sika mi ɔ, e maa pee sidi 34,000)