Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Gik Makelo Mor e Ngima Joot

Gik Makelo Mor e Ngima Joot

Gik Makelo Mor e Ngima Joot

Nyagruok gi Kend e Higa Mokwongo

Dichwo wacho kama: “Gima awuoro sani en ni an kod chiega wan-gi kido mopogore nyowuoyo! Kuom ranyisi, an ahero chiew gokinyi mang’ich, en to ok ochiew chon. Gima tamo wang’a bende, en kaka kite siko kalokore! Kendo gimachielo mawuoro en ni​—sama atedo, odondore koda, to moloyo ka oneno ni ayweyo lueta gi otamba mar yweyo sende.”

Dhako wacho kama: “Chwora en ng’ama wechene nok. An to ang’iyo gi kaka ne wan e odwa. Joodwa ohero goyo mbaka, to moloyo seche ma gichiemo. Sama chwora tedo, otamba achiel moyweyogo sende ema bende oyweyogo luetene! Mano wang’o iya ahinya! Ang’o momiyo joma chwo tijgi tek kama? Ang’o ma ji timo mondo kend margi odhi maber?”

KAPO ni eka nyocha udonjo e kend, be dibed ni useyudo pek machalo kamago? Be nenoreni ka ma jaodi osechako bedo gi kido moko maok beyo ma nyocha oongego kinde ma ne utimo kisera? Ere kaka inyalo timo mondo inyagri e yo maber gi “chandruok mathoth” ma joma okendo gi mokendi yudo?​—1 Jo Korintho 7:28, Luo New Testament, 2003.

Mokwongo, kik ipar ni nikech nyocha ua riwo arus, koro ung’eyo kendo usebedo molony e ngima mar kend. Nyalo bedo ni ne unyago kido mabeyo ahinya mag dak gi ji kane pok udonjo e kend, kendo nyalo bedo ni ne umedo jiwogi kane utimo kisera. Kata kamano, kend biro temo kido ma ne unyagogo kendo nyalo dwarore ni umed nyago kido mamoko. Be ubiro both kinde ka kinde? Mano biro timore. Be unyalo nyago kido madwarorego? Unyalo maonge kiawa!

Yo maberie moloyo mar jiwo kido maber en wuoyo kod ng’at molony e wachno kae to luwo kaka opuonji. Jal molony moloyo e wach kend en Jehova Nyasaye. Donge En ema nochweyowa gi gombo mar donjo e kend? (Chakruok 2:22-24) Ne ane kaka Wachne ma en Muma konyowa loyo pek mabedo e kend, kendo miyo wanyago kido madwarore mondo kend marwa odhi maber maok mana e higa mokwongo kende.

KIDO MOKWONGO. PUONJREURU NG’ADO PARO KANYACHIEL

Gin pek mage mabedoe? Dichwo miluongo ni Keiji, * modak Japan, ne wiye jawil ni paro mong’ado mulo chenro mag chiege bende. Owacho niya: “Kane ng’ato ogwelowa dhi kamoro, nanyalo yie ni wabiro timo kamano kapok apenjo chiega. Bang’e eka ne afwenyo ni kare limbego ne chocho chenro mag chiega.” Allen, dichwo modak Australia, wacho niya: “Ne aparo ni dichwo ok onego openj paro ma chiege nigo.” Wachno ne pekne nikech yo ma ne opon-go. Dianne ma odak Ingresa, bende ne nigi pek machalo kamano. Owacho niya: “Ne ang’iyo penjo paro kuom joodwa. Nikech mano, kar kwongo penjo chwora, gin ema ne apenjogi.”

Ang’o manyalo konyo? Ng’e ni Jehova Nyasaye kawo joma okendore kaka “ringruok achiel.” (Mathayo 19:3-6) E wang’ Jehova, onge tudruok moro amora mar dhano maduong’ moloyo mano manie kind dichwo gi dhako mokendore! Mondo tudruokno obed motegno, wuoyo maber e kindgi dwarore.

Dichwo gi dhako nyalo puonjore mang’eny kuom nono yo ma Jehova Nyasaye ne owuoyogo gi Ibrahim. Kuom ranyisi, som ane kaka ne giwuoyo e Chakruok 18:17-33. Ne kaka Nyasaye nonyiso Ibrahim luor e yore adek. (1) Jehova nolerone gima nodwaro timo. (2) Nochiko ite sama Ibrahim chiwo pache. (3) Kane nyalore, Jehova ne temo rwako kendo timo kaka Ibrahim ne wacho. Unyalo luwo ranyisini e yore mage sama ung’ado paro kaka dichwo gi dhako?

TEM ANE TIMO KAMA: Sama iwuoyo kuom weche mabiro mulo ngima nyawadu, (1) ler kaka diher loyo wachno, to tim kamano kaka ng’at machiwo paro, to ok ka ng’at moseng’ado paro mogik kata magolo chik manyaka luw; (2) kwa jaodi mondo ochiw pache, kendo ng’e ni jaodi nigi ratiro mar bedo gi paro mopogore gi mari; kae to (3) “muolo maru mondo ong’ere ni ji duto,” kuom luwo paro ma jaodi chiwo kanyalore.​—Jo Filipi 4:5.

KIDO MAR 2. WUO E YO MARIEK

Gin pek mage mabedoe? Kaluwore gi ngima mar joodu kata kama ne iponie, inyalo bedo gi kido mar chuno ni pachi ema nyaka ti kata bolo wach. Kuom ranyisi, Liam dichwo modak Ulaya, wacho kama: “Thurwa kama awuokie, ji ohero bolo abola weche. Kita mar bolo wach sama awuoyo, ne chwanyo chuny chiega. Ne nyaka apuonjra wuoyo e yo mamuol.”

Ang’o manyalo konyo? Kik ipar ni jaodi biro dwaro ni iwuo kode mana kaka yande ing’iyo wuoyo. (Jo Filipi 2:3, 4) Puonj ma jaote Paulo ne omiyo jamisonari moro nyalo konyo joma eka nyocha oa kendore. Nondiko niya: “Jatich ok owinjore otim miero, to onego obed mang’won gi ji duto.” E dhok ma ne ondikgo wachno mokwongo, ma en Grik, wacho ni “mang’won” tiende bende nyalo bedo “yo mariek.” (2 Timotheo 2:24) Bedo mariek tiende en tiyo gi rieko e fwenyo chal mantie kendo loyo wach moro e yo mamuol maok chwany ji.

TEM ANE TIMO KAMA: Sama jaodi owang’o iyi, wuo gi jaodi kaka inyalo wuoyo gi osiepni kata jatelo mondiki tich. Kitimo kamano, be ibiro tiyo gi dwol kata weche maok kare? Kare par ane gimomiyo onego iwuo gi jaodi e yo mariek, kendo gi luor matut moloyo ma imiyo osiepni kata jatendi kama itiyoe.​—Jo Kolosai 4:6.

KIDO MAR 3. PUONJREURU CHOPO MIGEPEU MANYIEN

Gin pek mage mabedoe? Bang’ kend, dichwo nyalo chako tiyo gi migawo mare mar wich e yo maok ber, to dhako bende nyalo bedo ni kiya chiwo pache e yo mariek. Kuom ranyisi, dichwo miluongo ni Antonio modak Italy, wacho niya: “Wuonwa ne ok penj minwa gimoro amora kochopo sa ng’ado paro e wi gik mamulo ngima joot. Omiyo, kane eka akendo, ne atiyo gi migawo mar wich e yor agoko.” Debbie modak Kanada, wacho niya: “Ne achuno chwora mondo ong’e keto gik moko kargi e ot. Kata kamano, yo ma ne achikego ne miyo omedo mana bedo gi wich teko.”

Ang’o manyalo konyo chwo? Chwo moko kiya pogo e kind gima Muma wacho kuom bolruok madwarore kuom ng’ama dhako kod kaka dwarore ni nyathi owinj wach janyuolne. (Jo Kolosai 3:20; 1 Petro 3:1) Kata kamano, Muma wacho ni dichwo “nopadre gi chiege mi ji ariyogo nobed ringruok achiel”; to ok owach kamano kuom janyuol gi nyathi. (Mathayo 19:5) Jehova lero ni dhako en jakony mar chwore. (Chakruok 2:18) Onge kama owacho ni nyathi en jakony ma kamano mar janyuol. Iparo nade​—kapo ni dichwo kawo chiege kaka nyathi, be onyiso luor ne chenro moketi e kend?

Kuom adier, Wach Nyasaye jiwi in dichwo mondo irit chiegi mana kaka Yesu norito kanyakla mar Jokristo. Inyalo miyo obed mayot ne chiegi oneni kaka wiye, ka (1) ok ibedo gi paro ni onego onyisi bolruok mapiyo piyo kendo maonge ketho, kendo (2) ihere kaka ihero ringreni iwuon kata ka chandruok oneno.​—Jo Efeso 5:25-29.

Ang’o manyalo konyo dhako? Yie ni chwori ema Nyasaye oketo mondo obed wiyi. (1 Jo Korintho 11:3) Ka imiyo chwori luor, inyiso ni iluoro Nyasaye. Ka ikwedo chwori kaka wich, to mano nyiso ni ok en kende ema ikwede, to ichayo Nyasaye koda chikene.​—Jo Kolosai 3:18.

Sama uwuoyo kuom chandruoge ma korgi tek, puonjri wuoyo kuom chandruogego maok idonjri gi kit chwori. Kuom ranyisi, Esther ma ne en chi ruoth ne dwaro mondo chwore ma ne en Ruoth Ahasuerus orie wach moro. Kar monjo chwore ratiro, nopimone wachno e yo mariek. Chwore noyie kod pache ma gikone chwore otimo gima kare. (Esther 7:1-4; 8:3-8) Chwori nyalo medo heri ahinya ka (1) iwene kinde mondo omed ng’eyo kaka onyalo bedo wi ot e yo makare, kendo (2) inyise luor kata kapo ni oboth e yo moro.​—Jo Efeso 5:33.

TEM ANE TIMO KAMA: Kar paro mana yorego ma jaodi onego otimie lokruok, tem ndiko piny lokruok ma in iwuon onego itim. Chwo: Kapo ni ichwanyo chiegi kaluwore gi kaka itayo migawo mari mar wich, penje kaka inyalo timo mondo ibed molony e chopo migawonino maber, kae to ndik parogo piny. Mon: Kapo ni chwori neno ni ok imiye luor, penje kaka inyalo timo mondo imed nyise luor, kae to ndik piny weche mowachonigo.

Siki gi Paro Mowinjore

Puonjruok mondo ubed gi mor koda winjruok maber e kend chalo gi puonjruok riembo ndiga. Sama ipuonjori riembo ndiga, ing’eyo ni kinde ka kinde ibiro podho. E yo ma kamano bende, ibiro both kinde ka kinde sama ipuonjori lony e ngima mar kend.

Bed ng’at moil kendo mamor. Kapo ni nitie gik machando chuny jaodi nikech in, kawgi mapek, kata kamano puonjri nyiero both magi matindo tindo. Many kinde mag moro jaodi e higa mokwongo mar kend. (Rapar mar Chik 24:5) To moloyo duto, we Wach Nyasaye ema ota winjruok manie kindu. Ka utimo kamano to kend maru biro medo bedo motegno higa ka higa.

[Weche moler piny]

^ par. 9 Nyinge oseloki.

PENJRI ANE KAMA  . . .

▪ Be jaoda e osiepna machiegni moloyo ma anyiso wechena maling’ ling’, koso an ahero mana nyiso joma oko wechena?

▪ Kuom seche 24 mosekalo, en ang’o sie masetimo manyiso ni ahero jaoda kendo amiye luor?

[Sanduk/​Piche manie ite mag 15, 16]

Muma Noreso Kend Marwa

Toru kod Akiko ma gin Jo-Japan, noherore ahinya ka eka ne gikendore. Kata kamano, bang’ dweche aboro kende, ne gidwaro ketho kend margi chuth. Giwacho kama.

Toru: “Ne afwenyo ni an kod jaoda ne ok wahero gik machal kaka ne aparo. Kuom ranyisi, kane wang’iyo televison, an nahero spot, to en nohero drama. Nahero dhi bayo, en to nohero bet e ot.”

Akiko: “Toru ne timo gimoro amora ma joodgi ne dwaro, to ne otimo kamano kata maok openja. Chieng’ moro ne apenje niya, ‘E kinda gi mamau, ng’ano maduong’ e ngimani?’ Kendo gima nokawa gi wuoro ahinya en kaka Toru ne ngalo wach. Ne awachone ni miriambo achiel nyuolo machielo, kendo ni kane ok odhi weyo timno, kend marwa ne dhi kethore.”

Toru: “Ne ochopo kama chunya ne ojok ma adhi penjo jal moro ma ne watiyogo mondo onyisa gima datim gi chiega. Nowachona niya, ‘Nyise ni kik odwokre kodi, to kotamore, goye.’ Chieng’ moro, ne apado Akiko ma weche okethore. Lweny ne ger ma oweya. Nochuna dhi ome e otel moro man Tokyo. Gikone ne wang’ado mar ketho kend marwa chuth. Kane adhi e tich gokinyi, jaoda ne kawo gike mondo odar.”

Akiko: “Olang’ mar ot ne oywak sama ne atero gigena e dhoot. Kane adhi, ne ayudo dhako moro e dhoot. Ne en achiel kuom Joneno mag Jehova. Ne arwake e ot.”

Toru: “Kane achopo e ofis, ne aloko paro kuom wach ketho kend marwa, kendo ne adok e ot mapiyo. Kane achopo e ot, ne ayudo ka Akiko wuoyo gi dhakono. Dhakono nowachona niya: ‘Da ber ka uyudo gimoro ma unyalo timo kanyachiel. Be duher puonjoru Muma?’ Ne adwoke ni, ‘Ee, daher timo gimoro amora manyalo reso kend marwa!’”

Akiko: “Dhakono notimo chenro mar puonjore kodwa Muma. Lokruok maduong’ nobedoe kane wasomo kaka Muma lero chenro mar kend. Muma wacho kama: ‘E momiyo dichwo nowe wuon gi min, mi nopadre gi chiege; mi ginibed ringruok achiel.’”​—Chakruok 2:24.

Toru: “Puonjno nodonjo e chunya gie sano. Ne awacho ne jonyuolna niya, ‘Chakre sani abiro penjo chiega pache kapok ang’ado timo gimoro.’ Bende ne aweyo madho kong’o ahinya. Kendo kane apuonjora ni Nyasaye osin kod miriambo, ne atemo wacho adiera pile.”

Akiko: “An bende ne atimo lokruok. Kuom ranyisi, ne ok awinj Toru. To kane aneno kaka otiyo gi puonj mag Muma, ne achako riwe lwedo. (Jo Efeso 5:22-24) Wasebedo gi ngima mamor mar kend kuom higini 28. Ne waloyo chandruogewa kuom temo ng’eyore maber ng’ato gi nyawadgi kendo kuom tiyo gi puonj mayudore e Muma.”