Bai na kontenido

Bai na kontenido

KONSEHO PA UN BIDA DI FAMIA FELIS

Retonan di Famia di Kriansa

Retonan di Famia di Kriansa

MARGARET, * UN MAMA DI KRIANSA DI AUSTRALIA: “E eks esposa di mi kasá a bisa nan dos yu muhénan pa no hasi nada ku mi pidi nan, ni ora mi bisa nan pa nan skeiru nan djente.” Margaret ta sinti ku e tipo di táktika akí a trese desunion den su matrimonio.

Famianan di kriansa tin un reto úniko. No ta semper fásil pa nan sali bon ku e personanan ku tin un ke otro laso ku nan hogar. * Por ehèmpel, den mayoria kaso nan tin ku tuma kontakto ku e tata òf mama biológiko riba asuntunan manera areglo di bishita, edukashon i pago di alimentashon. Kisas famia- i amigunan tambe tin problema pa aseptá e miembronan nobo di famia. Laga nos wak kon e konsehonan di Beibel por yuda bo famia di kriansa ku e tipo di problema akí.

SITUASHON 1: RELASHON KU E OTRO MAYOR DI E YU

Judith di Namibia a konta: “Un dia, mama di mi yunan di kriansa a bisa nan ku ami ta djis e kasá nobo di nan tata i si un dia nos mester haña un yu, e yu ei lo no ta nan ruman. E palabranan ei a duel mi pasobra mi stima mi yunan di kriansa manera ta mi yunan mes nan ta.”

Ekspertonan ta di akuerdo ku e relashon entre un famia di kriansa i e otro mayor di un yu por pone hopi preshon riba e famia di kriansa. Foral entre e madrasa i e mama biológiko sa tin frikshon. Kiko por yuda?

Sugerensia: Pone límitenan rasonabel. Si abo komo mayor no laga bo eks kasá mantené kontakto ku bo yunan, nan por sufri emoshonalmente. * Mucha tin un lugá spesial den nan kurason pa nan mayornan biológiko, esnan ku a trese nan na mundu. (Proverbionan 23:22, 25) Di otro banda, si bo laga bo eks kasá mete muchu den bo hogar, bo por pone bo kasá aktual sinti su mes inkómodo òf asta pon’é rabia. Pues, sea balansá, pone límitenan rasonabel pa protehá bo matrimonio, pero kooperá mas tantu posibel ku e otro mayor.

TEP PA E MAYORNAN

  • Ora bo ta papia ku bo eks kasá, papia mas tantu riba e yunan i ménos posibel riba otro kos. Por ehèmpel, bo por pidié ku takto si boso por palabrá p’e yama e yunan na sierto oranan den dia. Por lo general, esei ta duna mihó resultado ku ora e yama ki ora ku ta òf anochi lat.

  • Si no ta abo tin e kustodia di bo yunan, kisas bo por yama nan na telefòn, manda karta, sms òf e-mail nan pa bo por tin kontakto regular ku nan. (Deuteronomio 6:6, 7) Algun mayor asta ta usa webcam pa komuniká via Internet ku nan yunan. Lo bo por komprondé e nesesidat- i problemanan di bo yunan mihó i ehersé un influensia positivo den nan bida—mas di loke bo ta pensa ta posibel.

TEP PA MAMA DI KRIANSA

  • Trata di komprondé kon mama di e muchanan ta sinti i lag’é sa ku no ta su lugá bo ke tuma. (1 Pedro 3:8) Ora su yunan ta serka bo, lag’é sa kon ta bai ku nan i enfoká mas tantu riba kosnan positivo. (Proverbionan 16:24) Pidié su konseho ora ta nesesario i yam’é danki pa kualke sugerensia ku e duna bo.

  • Limitá muestra di kariño na e muchanan dilanti di nan mama. Beverly, un mama di kriansa di Merka, a bisa: “E muchanan kier a yama mi Mami. Ami ku nan tata a palabrá ku na kas nan por yama mi Mami, pero no ora nan ta huntu ku nan mama, Jane, òf ku su famia. Despues di esei, e relashon entre ami ku Jane a bira mas mihó. Asta nos a traha huntu pa yuda e muchanan ora skol a organisá aktividatnan di komedia i paseonan.”

Kisas bo tin mas influensia riba bo yunan ku loke bo ta kere

TEP PA YUDA E MAYORNAN MES I E MAYORNAN DI KRIANSA SALI BON KU OTRO

    Bon manera i rèspèt ta promové pas

  • Nunka papia malu di e otro mayor òf un mayor di kriansa dilanti e muchanan. Ta masha fásil pa bisa algu negativo, pero esei por kousa nan hopi doló. I bo no sa nunka ki ora ni kon nan por ripití bo palabranan. (Eklesiástes 10:20) Si un yu konta bo ku e otro mayor òf un mayor di kriansa a papia malu di bo, konsentrá riba su sintimentunan, no esnan di bo. Bo por bisa algu den e direkshon akí: “Ta duel mi ku bo a haña bo ta tende esei. Bo mama ta rabiá ku mi, i tin biaha ora hende ta rabiá, nan ta bisa kos ku no ta nèchi.”

  • Purba pa den ámbos hogar por tin e mesun reglanan i disiplina. Si esei no ta posibel, splika e diferensia sin rebahá e otro mayor. Imaginá e siguiente situashon:

    Madrasa: Djuni, kòrda kologá bo sèrbètè muhá.

    Djuni: Na kas di mi mama nos ta laga nos sèrbètè gewon bentá abou. Ta é ta kologá nan.

    Madrasa (rabiá): Ahn sí? Ta p’esei bosnan ta asina floho.

    No ta mihó bo kontestá asin’akí?

    Madrasa (trankil): OK. Pero aki kada ken ta kologá su sèrbètè.

  • Evitá di plania aktividat ku ta kai riba dia ku e muchanan tin ku pasa serka e otro mayor. (Mateo 7:12) Si bo no por kambia e ora òf dia di e aktividat, pidi e otro mayor su aprobashon promé ku bo bisa e muchanan kiko bo a plania.

PURBA ESAKI: Sigui e pasonan akí e próksimo biaha ku bo topa e eks kasá di bo partner aktual òf e partner di bo eks kasá:

  1. Wak e den su kara i smail. No suspirá ni tros’é un wowo malu.

  2. Kumind’é na su nòmber. Por ehèmpel, bisa: “Kon ta bai, Jane?”

  3. Si boso ta den un grupo, inkluyé den e kòmbersashon.

SITUASHON 2: RELASHON KU E YUNAN ADULTO

E buki Step Wars ta sita un señora ku ta reklamá e echo ku su esposo ta tuma parti pa su yunan adulto i no ke aseptá ku nan ta trat’é malu. E señora ta bisa: “Mi ta kunsumí di rabia.” Si esei ta e kaso ku bo, kon bo por evitá ku e ta afektá bo matrimonio?

Sugerensia: Mustra empatia. Promé Korintionan 10:24 ta bisa: “Laga kada hende sigui buska, no su mes benefisio, sino esun di e otro persona.” Pues, purba komprondé i sinti loke e otro persona ta sinti. Tal bes e yunan tin miedu di pèrdè e kariño di nan mayor. Òf nan por pensa ku si nan bira muchu amigabel ku bo, nan lo traishoná nan famia original. Di otro banda, kisas un mayor no ke hala atenshon di su yunan riba nan komportashon pa miedu ku esei lo alehá nan.

Bo no por fòrsa bo yunan di kriansa bira bo amigu. Laga bo relashon ku nan desaroyá di un forma natural. Por lo general, no ta sabí pa obligá un hende stima bo. (Kantika di Sálomon 8:4) Purba di ta rasonabel i realístiko pa loke ta e lasonan ku bo tin gana di sera ku bo yunan di kriansa.

No bisa tur loke bo ta pensa òf sinti, ni ora nan trata bo malu. (Proverbionan 29:11) Ora bo sinti ku bo tin problema pa dominá bo lenga, pidi Yehova Dios loke Rei David di Israel a pidié den orashon: “Pone un guardia na mi boka, o SEÑOR; tene warda na e porta di mi lepnan.”—Salmo 141:3.

Si bo bai biba den e kas kaminda bo yunan di kriansa a lanta, bo por keda sorprendí di mira kon pegá nan ta ainda na e kas. Purba di no hasi muchu kambio, foral no kaminda nan tabata drumi. Tambe boso por opta pa bai biba na un otro kas.

PURBA ESAKI: Si bo yunan di kriansa adulto ta sigui ku nan mal airu òf falta rèspèt ku bo, bisa bo kasá kon bo ta sinti i skucha atentamente loke e ta pensa. No preshon’é pa e hala nan atenshon. Mas bien, boso dos purba komprondé otro. Ora boso ta “pensa na armonia” enkuanto e situashon, boso por traha huntu pa mehor’é.—2 Korintionan 13:11.

Trata tur e yunan di e famia ku amor

SITUASHON 3: RELASHON KU OTRO FAMIA I AMIGU

Marion, un mama di kriansa di Canada, a bisa: “Hopi biaha mi mayornan tabata duna mi yu hòmber regalo, pero nan no tabata duna e yunan di mi kasá. Nos mes tabata purba kumpra algu pa nan, pero no ta tur biaha nos tabatin e moda pa hasi esei.”

Sugerensia: Bo famia nobo ta bini promé. Laga bo famia- i amigunan sa ku bo famia nobo ta masha importante pa bo. (1 Timoteo 5:8) Aunke bo no ta ferwagt ku mesora nan lo bai stima e yunan di bo kasá, bo por pidi nan pa nan ta amabel i imparsial ku nan. Splika nan kon malu e muchanan lo sinti nan ora nan no risibí e kariño òf atenshon ku e otro yunan sí ta haña.

Purba di laga bo eks suegronan konserbá e lugá ku nan ta okupá den bida di nan nietunan. Susan, un mama di Inglatera, a konta: “Mi a bolbe kasa 18 luna despues ku mi promé esposo a fayesé, i su mayornan tabatin problema pa aseptá mi esposo nobo. Pero e relashon a drecha hopi ora nos a enbolbé nan mas den nos famia, laga e muchanan yama nan i gradisí nan pa nan apoyo.”

PURBA ESAKI: Papia ku bo kasá enkuanto e amigu òf famia ku no ta sali bon ku bo i wak kiko boso por hasi huntu pa mehorá e relashon kuné.

No ta fásil pa mantené un bon relashon ku e personanan ku tin un ke otro laso ku bo famia di kriansa. Pero si bo apliká konseho bíbliko, lo bo haña bon resultado, manera Proverbionan 24:3 ta trese dilanti: “Ku sabiduria un kas ta wòrdu trahá, i ku komprondementu e ta wòrdu establesí.”

^ par. 3 A kambia algun nòmber.

^ par. 4 Pa mas informashon, wak e seri di artíkulo di portada “Klave Ku Por Yuda Famia di Kriansa Ser Felis” di e revista ¡Despertad! di aprel 2012, publiká pa Testigunan di Yehova.

^ par. 8 Klaru ku si bo eks kasá ta agresivo, lo bo tin ku pone límitenan mas estrikto pa protehá bo famia.

PUNTRA BO MES . . .

  • Kon mi por sali mihó ku e eks kasá di mi partner?

  • Aunke nos famia- i amigunan no tin mal intenshon, kon nos por evitá ku nan ta kousa disgustu den nos hogar?