Jób 26:1–14

  • Jóbova odpoveď (1 – 14)

    • „Ako si len pomohol bezmocnému!“ (1 – 4)

    • Boh „vešia zem na ničom“ (7)

    • Poznáme „len okraje jeho ciest“ (14)

26  Jób odpovedal:   „Ako si len pomohol bezmocnému! Ako si podporil človeka so zoslabnutými rukami!+   Ako si len poradil tomu, komu chýba múdrosť,+a ako ochotne si rozdával poučenia!*   Komu to rozprávaš? A kto ťa podnietil hovoriť takéto veci?*   Mŕtvi* sa chvejú,sú ešte hlbšie ako vody a ich obyvatelia.   Hrob* je obnažený pred Bohom*+a miesto skazy* leží odkryté.   Rozťahuje severnú oblohu* nad prázdnotou,+vešia zem na ničom.   Vody viaže do oblakov,+a predsa sa oblaky pod ich váhou netrhajú.   Zakrýva výhľad na svoj trón,zastiera ho oblakom.+ 10  Vyznačil obzor* na hladine vôd,+tam, kde svetlo hraničí s tmou. 11  Nebeské piliere sa otriasajú,pri jeho karhaní tŕpnu strachom. 12  Svojou silou vzdúva more+a svojou múdrosťou drví morského netvora.*+ 13  Svojím dychom* leští nebo,jeho ruka prebodáva unikajúceho* hada. 14  A to sú len okraje jeho ciest,+o jeho moci počujeme len tichý šepot! Teda kto môže porozumieť jeho mocnému hromu?“+

Poznámky pod čiarou

Al. „štedro si sa delil o múdrosť“.
Dosl.: „Čí dych (duch) z teba vychádza?“
Al. „Bezmocní v smrti“.
Al. „Šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „pred ním“.
Al. „a abaddon“. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „sever“.
Dosl. „kruh“.
Dosl. „Rahaba“.
Al. „vetrom“.
Al. „plaziaceho sa“.