Skutky apoštolov 24:1–27

  • Vznesenie obžaloby proti Pavlovi (1 – 9)

  • Pavlova obhajoba pred Félixom (10 – 21)

  • Pavlov prípad dva roky čaká na vyriešenie (22 – 27)

24  Po piatich dňoch prišiel veľkňaz Ananiáš+ s niekoľkými staršími a s verejným rečníkom* Tertullom a predložili miestodržiteľovi obvinenie proti Pavlovi.+  Keď ho predvolali, Tertullus začal prednášať obžalobu: „Tvoja Excelencia Félix, vďaka tebe sa tešíme z veľkého pokoja a vďaka tvojej prezieravosti sa mnohé veci v tomto národe menia k lepšiemu.  Všetko to prijímame s najväčšou vďačnosťou.  Ale aby som ťa pridlho nezdržiaval, prosím ťa, aby si nás vo svojej láskavosti krátko vypočul.  Zistili sme, že tento muž je pre spoločnosť nebezpečný ako mor.*+ Vyvoláva vzbury+ medzi všetkými Židmi po celom svete* a je vodcom sekty Nazaretských.+  Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám, preto sme ho zatkli.+  *––  Keď ho budeš vypočúvať, sám zistíš, že naše obvinenia sú pravdivé.“  Židia sa k Tertullovi pripojili a tvrdili, že je to tak, ako hovorí. 10  Keď miestodržiteľ kývol Pavlovi, aby hovoril, on sa ujal slova: „Viem, že si sudcom tohto národa už mnoho rokov, a tak pred tebou rád prednesiem svoju obhajobu.+ 11  Môžeš si overiť, že to nie je viac ako 12 dní, čo som prišiel do Jeruzalema uctievať Boha.+ 12  Nikto ma nevidel hádať sa s niekým v chráme ani vyvolávať nepokoje v synagógach alebo v meste. 13  Ani títo ľudia nemôžu dokázať to, z čoho ma obviňujú. 14  No priznávam sa ti, že slúžim* Bohu svojich predkov+ podľa učenia, o ktorom hovoria ako o sektárskom, a verím všetkému, čo je napísané v Zákone a v Prorokoch.+ 15  Dôverujem Bohu* tak ako títo muži, že budú vzkriesení+ spravodliví aj nespravodliví.+ 16  Preto robím všetko, čo je v mojich silách, aby som mal čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi.+ 17  Po mnohých rokoch som prišiel, aby som chudobným vo svojom národe odovzdal dary+ a aby som priniesol obete. 18  Pri tomto ma našli v chráme. Bol som obradne očistený+ a nevyvolával som medzi zástupmi nijaké nepokoje. Boli tam však istí Židia z provincie Ázia, 19  tí by mali stáť pred tebou a obviňovať ma, ak majú niečo proti mne.+ 20  Alebo nech aj títo ľudia povedia, akú vinu na mne našli, keď som stál pred Sanhedrinom. 21  Obviniť by ma mohli len zo slov, ktoré som zvolal, keď som stál medzi nimi: ‚Pre vzkriesenie z mŕtvych ma dnes súdia!‘“+ 22  Félix, ktorý tú Cestu+ veľmi dobre poznal, prípad odročil a povedal: „Váš spor rozsúdim, až keď príde veliteľ Lyziáš.“ 23  Prikázal dôstojníkovi, aby Pavla držal vo väzbe, ale aby mu dal určitú mieru slobody a nebránil jeho priateľom, aby sa oňho starali. 24  O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka. Predvolal si Pavla a počúval, čo hovorí o viere v Krista Ježiša.+ 25  Ale keď Pavol začal hovoriť o tom, čo je správne, o sebaovládaní a o budúcom súde,+ Félix sa zľakol. „Nateraz by stačilo,“ povedal. „Keď budem mať čas, dám si ťa znova zavolať.“ 26  Keďže dúfal, že Pavol mu dá peniaze, často poňho posielal a rozprával sa s ním. 27  Po dvoch rokoch sa stal Félixovým nástupcom Porcius Festus. No keďže Félix sa chcel zavďačiť Židom,+ nechal Pavla vo väzení.

Poznámky pod čiarou

Al. „s právnikom“.
Al. „tento muž je burič“.
Al. „po celej obývanej zemi“.
Al. „preukazujem svätú službu“.
Dosl. „Mám nádej v Bohu“.