HOCI BIBLIA NIE JE VEDECKOU UČEBNICOU, OBSAHUJE VÝROKY, KTORÝMI PREDBEHLA SVOJU DOBU. ZAMYSLITE SA NAD NIEKOĽKÝMI PRÍKLADMI.

Mal vesmír začiatok?

V minulosti boli významní vedci presvedčení, že nie. No dnes vo všeobecnosti uznávajú, že vesmír mal začiatok. V Biblii to bolo jasne napísané po celý čas. (1. Mojžišova 1:1)

Aký je tvar Zeme?

V staroveku si ľudia mysleli, že Zem je plochá. V 5. storočí pred n. l. niektorí grécki učenci prišli s názorom, že je guľatá. No dlho pred nimi, v 8. storočí pred n. l., biblický pisateľ Izaiáš napísal, že Boh „býva nad kruhom zeme“. Použil pritom slovo, ktoré sa dá preložiť aj ako guľa. (Izaiáš 40:22)

Sú nebeské telesá nemenné?

Grécky učenec Aristoteles, ktorý žil v 4. storočí pred. n. l., tvrdil, že veci podliehajú rozpadu a zániku len na Zemi a nebeské telesá sú stále a nemenné. Tento názor pretrvával po celé stáročia. No v 19. storočí vedci sformulovali zákon entropie, ktorý hovorí o tom, že všetky veci, či už na Zemi, alebo vo vesmíre, podliehajú rozpadu. Lord Kelvin, jeden z vedcov, ktorý sa podieľal na definícii tohto zákona, poukázal na to, že v Biblii sa píše o nebesiach a Zemi, že sa „ako odev všetky obnosia“. (Žalm 102:25, 26) Lord Kelvin bol presvedčený, že tak ako sa píše v Biblii, Boh môže tomuto rozpadu zabrániť, a tak zachovať svoje stvorenie. (Kazateľ 1:4)

Čo drží v priestore Zem a iné planéty?

Aristoteles tvrdil, že nebeské telesá sú v krištáľových sférach v tvare gule, pričom každá zo sfér je v tej nasledujúcej. Zem sa podľa neho nachádzala uprostred. V 18. storočí n. l. však vedci pripustili, že hviezdy a planéty sa možno nachádzajú voľne v priestore. No v biblickej knihe Jób, ktorá bola napísaná už v 15. storočí pred n. l., sa píše, že Stvoriteľ „vešia zem na ničom“. (Jób 26:7)

HOCI BIBLIA NIE JE LEKÁRSKA KNIHA, SÚ V NEJ ZÁSADY, Z KTORÝCH VIDIEŤ VEĽMI DOBRÉ POZNANIE TÝKAJÚCE SA ĽUDSKÉHO ZDRAVIA.

Karanténa.

Mojžišovský Zákon nariaďoval, aby boli ľudia postihnutí malomocenstvom oddelení od ostatných. Lekári začali karanténu zavádzať až v stredoveku počas veľkých epidémií a dodnes je účinným prostriedkom proti šíreniu chorôb. (3. Mojžišova, 13. a 14. kapitola)

Umývanie rúk po kontakte s mŕtvym telom.

Až do konca 19. storočia lekári často pracovali s mŕtvymi telami a následne vykonávali zákroky u pacientov bez toho, aby si umývali ruky. To zapríčinilo mnohé úmrtia. No v mojžišovskom Zákone bolo uvedené, že každý, kto sa dotkne mŕtveho tela, je obradne nečistý. Podľa tohto Zákona sa musel obradne očistiť vo vode. Keď ľudia dodržiavali tento náboženský zvyk, chránili si aj zdravie. (4. Mojžišova 19:11, 19)

Odstraňovanie výkalov.

Každý rok zomrie viac ako pol milióna detí na hnačky, ktoré sú väčšinou následkom kontaminácie ľudskými výkalmi. Mojžišovský Zákon nariaďoval, aby boli ľudské výkaly zakopané do zeme, a to mimo obydlí. (5. Mojžišova 23:13)

Načasovanie obriezky.

Podľa Božieho Zákona mali byť chlapci obrezaní na ôsmy deň po narodení. (3. Mojžišova 12:3) U novorodencov dosiahne zrážanlivosť krvi normálne hodnoty až po prvom týždni po narodení. Preto bolo veľmi múdre, že v biblických časoch, keď nebola taká lekárska starostlivosť ako dnes, sa obriezka vykonávala až po prvom týždni.

Súvislosť medzi emocionálnym a fyzickým zdravím.

Vedci hovoria, že pozitívne emócie, ako je radosť, nádej, vďačnosť a ochota odpúšťať, sú veľmi užitočné pre naše zdravie. V Biblii sa píše: „Radostné srdce je dobrým liekom, ale zronený duch vysušuje kosti.“ (Príslovia 17:22, Evanjelický preklad)