„Uctievanie matky Božej dostalo svoj podnet, keď... do cirkvi prúdili pohanské masy... Ich zbožnosť a náboženské povedomie [pohanov obrátených na kresťanstvo] sa formovali počas tisícročí kultom bohyne ‚veľkej matky‘ a ‚božskej panny‘.“ ​(The New Encyclopædia Britannica, 1988, 16. zväzok, strany 326 a 327)

„Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho... A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ ​(Lukáš 1:31–35, Katolícky preklad, kurzíva od nás)

Z tohto biblického textu jasne vyplýva, že Mária bola matkou ‚Božieho Syna‘, nie samotného Boha. Mohla v sebe nosiť Toho, ktorého ani samotné ‚nebesia nemôžu obsiahnuť‘? (1. Kráľov 8:27) Mária niečo také nikdy nepovedala. Zmätok v súvislosti s ňou spôsobilo učenie o Trojici. V roku 431 n. l. Efezský koncil vyhlásil Máriu za Theotokos (grécke slovo s významom „Bohorodička“), čiže za „Matku Božiu“, a tým položil základy uctievania Márie. Mesto Efez, v ktorom sa konal tento cirkevný koncil, bolo po stáročia centrom modlárskeho uctievania bohyne plodnosti Artemis.

A tak sa stalo, že mnohé prvky uctievania obrazu Artemis, ktorý „spadol z neba“, napríklad procesie, boli začlenené do uctievania Márie. (Skutky 19:35) Ďalšou praktikou, ktorá sa vkradla do kresťanského učenia, bolo používanie obrazov Márie a ďalších osôb pri uctievaní.

Porovnaj tieto biblické verše: Matúš 13:53–56; Marek 3:31–35; Lukáš 11:27, 28