„Zo všetkých klasických gréckych filozofov mal najväčší vplyv na tradičný názor na peklo Platón.“ ​(Histoire des enfers [História pekla] od Georgesa Minoisa, strana 50)

„Od polovice 2. storočia n. l. kresťania, ktorí boli do určitej miery školení v gréckej filozofii, začali pociťovať potrebu vyjadriť svoju vieru jej pojmami... Filozofiou, ktorá im najlepšie vyhovovala, bol platonizmus [Platónovo učenie].“ ​(The New Encyclopædia Britannica, 1988, 25. zväzok, strana 890)

„Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo a že je večné. Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla, kde trpia pekelné muky, ‚večný oheň‘. Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha.“ ​(Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2. vydanie 1999, strana 268)

„Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... Pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ ​(Kazateľ 9:5, 10)

Hebrejské slovo šeol, ktoré bolo opísané ako „miesto, kde prebývajú mŕtvi“, je v niektorých prekladoch Biblie preložené ako „peklo“. Čo sa z citovaného biblického textu dozvedáme o stave mŕtvych? Trpia v šeole, aby si odpykali svoje hriechy? Nie, lebo „si neuvedomujú vôbec nič“. Preto patriarcha Jób, ktorý pre vážnu chorobu nesmierne trpel, prosil Boha: „Ochráň ma v pekle [po hebrejsky v šeole].“ ​(Jób 14:13, Douay-Rheims Version) Aký zmysel by mala jeho prosba, keby bol šeol miestom večných múk? Peklo v biblickom zmysle je jednoducho všeobecný hrob ľudstva, kde sa končí akákoľvek činnosť.

Nie je podľa vás táto definícia pekla logickejšia a v súlade s Písmom? Mohol by nejaký hriech, aj keby bol veľmi veľký, podnietiť Boha lásky, aby niekoho naveky trápil? (1. Jána 4:8) Ale ak je peklo mýtus, ako je to potom s nebom?

Porovnaj tieto biblické verše: Žalm 146:3, 4; Skutky 2:25–27; Rimanom 6:7, 23