Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako to vyzerá v nebi?

Ako to vyzerá v nebi?

Ako to vyzerá v nebi?

NIEKTORÍ ľudia si myslia, že nie je možné dozvedieť sa niečo o nebi, lebo ešte nikto odtiaľ neprišiel, aby nám o ňom povedal. Možno zabúdajú na to, čo povedal Ježiš: „Ja som prišiel z neba.“ ​(Ján 6:38, Nový zákon v modernom jazyku) Niektorým náboženským vodcom tiež povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora.“ ​(Ján 8:23) Čo povedal Ježiš o nebi?

Ježiš potvrdil, že nebo je miesto, kde prebýva Jehova. Nazval Boha svojím ‚Otcom, ktorý je v nebi‘. (Matúš 12:50) Ježiš však používal slovo „nebo“ vo viacerých významoch. Použil ho napríklad na označenie atmosféry zeme, keď povedal: „Pozorne sledujte vtáky na nebi.“ ​(Matúš 6:26) Ale Jehova býva mimo atmosféry zeme. V Biblii čítame: „Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme.“ ​(Izaiáš 40:22)

Býva ‚Otec, ktorý je v nebi‘, medzi hviezdami? Vo Svätých Písmach je pojmom „nebo“ označený aj hmotný vesmír. Napríklad jeden žalmista napísal: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli?“ ​(Žalm 8:3, 4)

Nie, Jehova Boh nemusí bývať v hmotnom vesmíre, ktorý vytvoril, rovnako ako stolár nemusí bývať v skrini, ktorú urobil. A tak keď kráľ Šalamún zasväcoval Jehovovi chrám v Jeruzaleme, povedal: „Bude však Boh naozaj bývať na zemi? Hľa, nebesia, áno, nebo nebies ťa nemôžu obsiahnuť; o čo menej potom tento dom, ktorý som postavil!“ ​(1. Kráľov 8:27) Ak Jehova nebýva v hmotných nebesiach, čo je potom nebo, v ktorom býva?

Hoci ľudia skúmajú fyzické nebesia výkonnými teleskopmi a niektorí aj leteli do vesmíru, stále platí to, čo sa píše v Biblii: „Nikto nikdy nevidel Boha.“ ​(Ján 1:18) Ježiš vysvetlil, prečo je to tak, keď povedal: „Boh je Duch.“ ​(Ján 4:24)

Duch je vyššia forma života než človek. Nie je hmotnej podstaty, nepozostáva z mäsa a kostí. Nedá sa vnímať ľudskými zmyslami. Teda keď Ježiš povedal, že bol predtým vedľa svojho Otca v „nebi“, myslel tým, že existoval v takej forme života, ktorá má oveľa väčšiu „slávu“ než akákoľvek hmotná forma života. (Ján 17:5; Filipanom 3:20, 21) Biblia teda nazýva „nebom“ aj duchovnú ríšu, v ktorej Ježiš predtým býval so svojím Otcom. Ako to v tejto ríši vyzerá? Čo sa tam deje?

Miesto radostnej činnosti

Biblia opisuje nebo ako miesto aktívnej činnosti. Zmieňuje sa o stámiliónoch verných duchovných tvorov, ktorí tam žijú. (Daniel 7:9, 10) Každý z týchto duchovných tvorov má svoju vlastnú osobnosť. Ako to vieme? V celom viditeľnom stvorení neexistujú dva úplne rovnaké živé tvory, a tak si môžeme byť istí, že aj v nebi existuje veľká rozmanitosť. Je pozoruhodné, že všetky tieto nebeské bytosti s rôznymi osobnosťami jednotne spolupracujú. To je obdivuhodný kontrast oproti zemi, kde ľudia zriedka dokážu dobre spolupracovať.

Všimnite si, ako Biblia opisuje to, čo sa deje v nebi: „Žehnajte Jehovu, jeho anjeli, mocní v sile, vykonávajúci jeho slovo, tým, že počúvate hlas jeho slova. Žehnajte Jehovu, všetky jeho vojská, jeho služobníci, konajúci jeho vôľu.“ ​(Žalm 103:20, 21) Teda v nebi sa vykonáva množstvo práce. Môžeme si byť istí, že je to uspokojujúca práca.

Anjeli radostne slúžia Bohu už celé veky. Slúžili mu dokonca ešte predtým, než bola stvorená zem. Biblia uvádza, že keď Jehova tvoril zem, Boží synovia „spolu radostne kričali“ a „začali volať na chválu“. (Jób 38:4, 7) Jeden z Božích nebeských synov dostal dokonca výsadu pracovať s Bohom pri tvorení všetkých ostatných vecí. (Kolosanom 1:15–17) Keď čítate tento príťažlivý opis radostnej činnosti v nebi, možno uvažujete, aký je vzťah medzi nebom a ľuďmi.

Bolo Božím zámerom, aby ľudia išli do neba?

Keďže anjeli slúžili Bohu v nebi už pred vytvorením zeme, prvý muž a žena zjavne neboli vytvorení na to, aby svojím potomstvom naplnili nebesia. Boh tejto prvej ľudskej dvojici povedal: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.“ ​(1. Mojžišova 1:28; Skutky 17:26) Adam bol prvým predstaviteľom novej formy pozemského života, ktorá bola schopná spoznať Boha a verne mu slúžiť. Mal sa stať otcom ľudského rodu, ktorého domovom mala byť zem. V Božom Slove čítame: „Nebesia, nebesia patria Jehovovi, ale zem dal ľudským synom.“ ​(Žalm 115:16)

Ľudia bežne nechcú zomrieť. Smrť nie je človeku prirodzená. Boh sa Adamovi zmienil o smrti len ako o treste za neposlušnosť. Keby bol Adam poslušný, nikdy by nebol zomrel. (1. Mojžišova 2:17; Rimanom 5:12)

Preto neprekvapuje, že Boh Adamovi nepovedal nič o tom, že by mal ísť do neba. Teda zem nemala byť miestom, kde by boli ľudia skúšaní, aby sa ukázalo, či sú hodní života v nebi. Človek bol vytvorený pre večný život na zemi a tento Boží zámer sa ešte len uskutoční. Biblia sľubuje, že „spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy“. (Žalm 37:29) Je zjavné, že ľudia pôvodne nemali ísť do neba. Ale prečo potom Ježiš sľuboval svojim apoštolom nebeský život? Myslel tým, že všetci dobrí ľudia pôjdu do neba?