Ako vyzeral život kresťanov v prvom storočí

„Doma pracovité“

„Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Tu ho istá žena menom Marta prijala do domu ako hosťa. Táto žena mala tiež sestru menom Mária, ktorá sa však posadila pri Pánových nohách a počúvala jeho slová. Marta sa naproti tomu rozptyľovala starostlivosťou o mnohé povinnosti. Priblížila sa preto a povedala: ‚Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa starala o všetko sama? Povedz jej preto, aby mi pomohla.‘ Pán jej odpovedal a riekol: ‚Marta, Marta, si úzkostlivá a znepokojuješ sa mnohými vecami. Málo vecí je však potrebných, alebo iba jedna. Mária si vyvolila dobrý diel a nebude jej odňatý.‘“ ​(LUKÁŠ 10:38–42)

MARTA bola očividne pracovitá žena. Druhí si ju určite veľmi vážili. Podľa židovskej tradície prvého storočia hodnotu ženy určovalo to, ako zvládala domáce práce a ako sa starala o potreby svojej rodiny.

Aj kresťanky v prvom storočí boli povzbudzované, aby boli „doma pracovité“. (Títovi 2:5) Ale okrem toho mali aj ďalšiu výsadu a zodpovednosť — učiť druhých o kresťanskej viere. (Matúš 28:19, 20; Skutky 2:18) Čo patrilo medzi tie „mnohé povinnosti“, ktoré mali židovské ženy  v prvom storočí? A čo sa môžeme naučiť z Ježišových slov, ktoré povedal o Márii?

‚Starostlivosť o mnohé povinnosti‘ Deň židovskej ženy sa začínal skoro, pravdepodobne už pred východom slnka. (Príslovia 31:15) Keď svojej rodine pripravila jednoduché jedlo, obilninovú kašu, odprevadila svojich synov do školy, ktorá bola v synagóge. Dcéry ostali doma a učili sa robiť všetko to, čo mala vedieť schopná manželka.

Matka s dcérami začali deň bežnými domácimi prácami — naplnili olejové lampy (1), pozametali podlahu (2) a podojili kozu (3). Potom začali pripravovať chlieb. Dievčatá najprv preosiali zrno, aby ho zbavili nečistôt (4), a potom ho na kamennom ručnom mlynčeku pomleli na hrubú múku (5). Matka vzala múku a pridala do nej vodu a kvas. Vymiesila cesto (6) a potom ho nechala vykysnúť. Zatiaľ robila iné domáce práce. Medzitým mohli dievčatá vyrobiť z čerstvého kozieho mlieka syr (7).

Neskôr doobeda chodievala matka s dcérami na miestny trh. Pri nakupovaní potravín k nej prenikala vôňa rôzneho korenia a doliehali k nej chrapľavé zvuky zvierat, prelínajúce sa s výkrikmi zákazníkov handrkujúcich sa o cenu (8). Na jedálnom lístku mohla byť čerstvá zelenina a sušené ryby. Ak bola kresťankou, mohla využiť príležitosť rozprávať druhým ľuďom na trhovisku o svojej viere. (Skutky 17:17)

Starostlivá matka mohla takú príležitosť, akou bola cesta na trh a späť, využiť na to, aby pomohla svojim deťom naučiť sa zásady z Písiem, pochopiť ich a ceniť si ich. (5. Mojžišova 6:6, 7) S dievčatami sa tiež mohla rozprávať o tom, ako nakupovať čo najvýhodnejšie. (Príslovia 31:14, 18)

Ďalšou každodennou úlohou žien bolo ísť k studni po vodu (9). Tak doplnili zásobu vody pre rodinu a možno sa pritom aj porozprávali s inými ženami. Po návrate domov začala matka s dcérami piecť. Najprv z cesta vyformovali okrúhle placky a potom ich dali do predhriatej pece (10), ktorá bola zvyčajne vonku. Zatiaľ čo si vychutnávali vôňu šíriacu sa z pece, rozprávali sa a sledovali, ako sa chlieb pečie.

Potom zvyčajne išli k neďalekému potoku prať (11). Ženy najprv dôkladne vyčistili šaty lúhom, čiže uhličitanom draselným alebo sodným, ktorý sa získaval z popola určitých rastlín. Keď šaty vyplákali a vyžmýkali, rozprestreli ich na okolité kríky a skaly, aby uschli.

 Keď šatstvo priniesli domov, matka a jej dcéry mohli ísť na plochú strechu svojho príbytku, aby opravili (12) poškodené kusy odevov, skôr než ich uložia naspäť do skrine. Neskôr sa dievčatá mohli učiť vyšívať a tkať (13). Čoskoro prišiel čas, aby ženy začali variť večeru (14). Pohostinnosť bola spôsobom života, a tak mala rodina pre prípadného hosťa vždy pripravené jednoduché jedlo, pozostávajúce z chleba, zeleniny, tvarohu, sušených rýb a chladnej vody.

Na konci dňa, keď sa už deti chystali spať, im matka natierala odreté kolienka upokojujúcim olejom. Potom pri mihotavom svetle lampy rozprávali rodičia svojim deťom nejaký príbeh z Písiem a pomodlili sa s nimi. Keď sa v skromnom príbytku rozhostilo ticho, manžel mal dobrý dôvod povedať svojej manželke známe slová: „Kto môže nájsť schopnú manželku? Jej hodnota je omnoho väčšia ako hodnota koralov.“ ​(Príslovia 31:10)

Vyberajú si „dobrý diel“ Svedomité ženy žijúce v prvom storočí mali nepochybne „mnohé povinnosti“, ktoré ich plne zamestnávali. (Lukáš 10:40) Podobne aj dnešné ženy, najmä matky, sú dosť zaneprázdnené. Je pravda, že moderné vynálezy zjednodušili niektoré domáce práce. No napriek tomu sú mnohé matky pre svoje okolnosti nútené okrem starostlivosti o rodinu chodiť aj do zamestnania.

Mnohé dnešné kresťanské ženy napriek ťažkostiam, s ktorými bojujú, nasledujú príklad Márie, ktorá bola spomenutá v úvodnej biblickej správe. Veľmi si cenia duchovné veci. (Matúš 5:3) Príkladne sa starajú o svoju rodinu, ako ich k tomu povzbudzujú Písma. (Príslovia 31:11–31) Ale uplatňujú aj zásadu, ktorú Ježiš spomenul Marte. Marta bola duchovná žena, a tak si jeho láskavú pripomienku istotne vzala k srdcu. Kresťanské ženy dbajú na to, aby im domáce práce nebránili využívať príležitosti učiť sa o Bohu (15) alebo rozprávať sa o svojej viere s inými ľuďmi. (Matúš 24:14; Hebrejom 10:24, 25) Tak si volia „dobrý diel“. (Lukáš 10:42) Preto sú v Božích očiach, v očiach Krista i v očiach svojej rodiny veľmi cenné. (Príslovia 18:22)