Život v biblických časoch — Peniaze

„Posadil sa naproti pokladniciam a pozoroval, ako zástup hádže peniaze do pokladníc. A veľa bohatých vhadzovalo mnoho mincí. Prišla chudobná vdova a vhodila dve malé mince veľmi malej hodnoty.“ ​(MAREK 12:41, 42)

BIBLIA sa často zmieňuje o peniazoch. Napríklad v evanjeliách čítame, že Ježiš použil rôzne druhy mincí, aby svojich poslucháčov naučil dôležité zásady. Jedno poučenie Ježiš vyvodil z príspevku vdovy v hodnote „dvoch malých mincí“, ktorý je spomenutý v úvodnom citáte. Pri inej príležitosti poukázal na druh mince známy ako denár, aby ukázal, ako sa majú jeho nasledovníci pozerať na vládne autority. * (Matúš 22:17–21)

Prečo ľudia vynašli peniaze? Ako sa peniaze vyrábali v biblických časoch? Ako sa používali? A čo sa z Biblie učíme o tom, ako by sme sa na ne mali pozerať?

Od výmenného obchodu k drahým kovom

Pred vynájdením peňazí ľudia obchodovali formou výmenného systému. Vymieňali si navzájom tovar alebo služby v zodpovedajúcej hodnote. Výmenný obchod však mohol byť nepraktický. Tento systém mohol fungovať len pod podmienkou, že každá strana bude chcieť tovar, ktorý tá druhá ponúka. Okrem toho obchodníci museli brať so sebou ťažký alebo objemný tovar, napríklad vrecia s obilím alebo zvieratá, o ktoré sa museli ešte aj starať.

Obchodníci si napokon uvedomili, že na predávanie a kupovanie tovaru by bolo potrebné nájsť nejaký vhodnejší výmenný prostriedok. Ako vhodné riešenie sa ukázalo používanie drahých kovov, napríklad zlata, striebra a medi. Na obrázku vidíte kupca, ktorý platí za nejaký tovar alebo služby drahými kovmi vo forme šperkov a odliatkov. Pri každom uzatváraní obchodu sa tieto kovy starostlivo vážili na presných váhach. Napríklad keď Abrahám kupoval pozemok, na ktorom chcel pochovať svoju milovanú  manželku Sáru, odvážil predávajúcemu požadované množstvo striebra. (1. Mojžišova 23:14–16)

V čase, keď dal Jehova Izraelu písaný Zákon, chamtiví obchodníci používali falošné váhy alebo nepresné závažia, aby okrádali zákazníkov. Keďže Jehovovi Bohu je nepoctivosť odporná, izraelským obchodníkom povedal: „Máte dokázať, že máte presné váhy, presné závažia.“ ​(3. Mojžišova 19:36; Príslovia 11:1) Aj dnes by mali ľudia, ktorí obchodujú, pamätať na to, že Jehovov názor na chamtivosť a nepoctivosť sa nezmenil. (Malachiáš 3:6; 1. Korinťanom 6:9, 10)

Ako sa začali vyrábať mince

Prvé mince boli pravdepodobne vyrazené v Lýdii (na území dnešného Turecka) niekedy pred rokom 700 pred n. l. Onedlho kovotepci v rôznych krajinách vyrábali mince vo veľkom, a tak sa mince začali bežne používať aj v krajinách, o ktorých je zmienka v Biblii.

Ako sa mince vyrábali? Kovotepec vzal roztavený kov z ohňa (1) a vylial ho do odlievacích foriem a takto vyrobil hladké platničky (2). Potom tieto platničky vkladal medzi dve časti kovového razidla, do ktorého boli vyryté symboly alebo obrazy (3). Nasledoval úder kladivom a obrázok sa vyrazil na platničku (4). Keďže tento proces prebiehal rýchlo, často sa stávalo, že obrázok nebol vyrazený presne v strede mince. Kovotepci potom mince triedili a vážili, aby sa uistili, že ich hodnota sa nezmenila, a ak bolo potrebné, odstránili z nich prebytočný kov (5).

Zmenárnici, vyberači daní a bankári

V prvom storočí n. l. sa do Palestíny dostali mince z rôznych krajín. Cudzokrajné mince so sebou prinášali napríklad návštevníci chrámu v Jeruzaleme. No tí, ktorí mali na starosti chrám, prijímali pri platení chrámovej dane iba určité typy mincí. V chráme obchodovali zmenárnici, ktorí návštevníkom zamieňali cudzokrajné mince za také, ktorými mohli platiť v chráme. Účtovali si však prehnané poplatky. Ježiš týchto chamtivých ľudí odsúdil. Prečo? Lebo robili z Jehovovho domu „dom obchodu“ a „jaskyňu lupičov“. (Ján 2:13–16; Matúš 21:12, 13)

 Obyvatelia Palestíny museli platiť aj iné dane. Jednou z nich bola „daň od hlavy“, na ktorú sa Ježiša pýtali jeho odporcovia. (Matúš 22:17) Ďalej museli platiť mýto a dane z dovážaného a vyvážaného tovaru. Vládni vyberači daní v Palestíne boli známi nepoctivosťou a ľudia nimi opovrhovali. (Marek 2:16) Títo vyberači daní si hromadili bohatstvo tým, že od daňovníkov žiadali viac, ako mali, a rozdiel si nechávali pre seba. Niektorí vyberači daní, ako napríklad Zacheus, však zareagovali na Ježišovo posolstvo a skončili s takýmito nečestnými praktikami. (Lukáš 19:1–10) Aj dnes musí byť každý, kto chce nasledovať Krista, poctivý vo všetkom, i v obchodných záležitostiach. (Hebrejom 13:18)

Ďalšou skupinou ľudí, ktorí narábali s peniazmi, boli bankári. Okrem toho, že vymieňali mince cudzej meny, poskytovali aj pôžičky a vyplácali úroky tým, ktorí u nich investovali alebo šetrili peniaze. Takýchto bankárov Ježiš spomenul v podobenstve o otrokoch, ktorým boli zverené rôzne sumy peňazí, s ktorými mali obchodovať. (Matúš 25:26, 27)

Správny pohľad na peniaze

Vo väčšine krajín dnes ľudia musia zarábať peniaze, aby si mohli kúpiť, čo potrebujú. Slová, ktoré pod Božou inšpiráciou napísal kráľ Šalamún pred mnohými storočiami, sú stále pravdivé: „Peniaze sú na ochranu.“ No Šalamún tiež napísal, že múdrosť je cennejšia než peniaze, lebo „zachová nažive tých, ktorí ju majú“. (Kazateľ 7:12) Takúto múdrosť môžeme nájsť v Biblii.

Ježiš pomohol svojim nasledovníkom získať vyrovnaný pohľad na peniaze, keď povedal: „Aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Lukáš 12:15) Tak ako Ježišovi učeníci v prvom storočí, aj my prejavujeme múdrosť, keď s peniazmi zaobchádzame zodpovedne a poctivo a dávame si pozor, aby sme si k nim nevypestovali lásku. (1. Timotejovi 6:9, 10)

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 26]

 Fakty o minciach

● Jednou z najmenších mincí, ktoré boli v Palestíne v prvom storočí v obehu, bol medený leptón. Dva leptóny sa dali zarobiť už za 15 minút práce. Pravdepodobne to boli práve dva leptóny, ktoré do chrámovej pokladnice vhodila chudobná vdova. (Marek 12:42)

● Strieborná drachma bola grécka minca, na zarobenie ktorej musel človek pracovať takmer celý deň. (Lukáš 15:8, 9) Všetci židovskí muži platili ročnú chrámovú daň vo výške dvoch drachiem. (Matúš 17:24)

● Strieborný denár bola rímska minca, na ktorej bola podobizeň cisára, a tak práve táto minca bola vhodná na to, aby sa ňou platil poplatok vyžadovaný od každého dospelého Žida počas rímskej nadvlády. (Rimanom 13:7) Jeden denár mohol robotník zarobiť za jeden 12-hodinový pracovný deň. (Matúš 20:2–14)

● Strieborný šekel, ktorý bol vyrobený z čistého striebra v meste Týrus, bol v obehu v Palestíne, keď bol na zemi Ježiš. Hlavní kňazi zaplatili Judášovi Iškariotskému za zradu Ježiša tridsať „kúskov striebra“, čo boli pravdepodobne týrske šekle. (Matúš 26:14–16)

Mince v skutočnej veľkosti