Evanjelium Matúša 22:1–46

22  Ježiš im znovu hovoril v podobenstvách:  „Nebeské Kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý pre svojho syna usporiadal svadobnú hostinu.+  Poslal svojich otrokov, aby zavolali na svadobnú hostinu tých, ktorí dostali pozvanie, ale oni nechceli prísť.+  A tak poslal ďalších otrokov so slovami: ‚Povedzte pozvaným: „Pripravil som jedlo, dal som zabiť býky a vykŕmené zvieratá. Všetko je prichystané. Poďte na svadobnú hostinu.“‘  Ale oni si ich nevšímali a odišli, jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.+  Ostatní pochytali jeho otrokov, napadli ich a zabili.  Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, zabil tých vrahov a ich mesto vypálil.+  Potom povedal svojim otrokom: ‚Svadobná hostina je síce pripravená, ale tí, ktorí boli pozvaní, jej neboli hodní.+  Preto choďte na cesty, ktoré vedú z mesta, a pozvite na hostinu každého, koho nájdete.‘+ 10  Otroci teda šli a zhromaždili všetkých, ktorých našli, dobrých aj zlých. A svadobná sieň sa naplnila hosťami.* 11  Keď sa kráľ prišiel pozrieť na hostí, uvidel človeka, ktorý na sebe nemal svadobný odev. 12  Opýtal sa ho: ‚Priateľ, ako si sa sem dostal bez svadobného odevu?‘ No on sa nezmohol ani na slovo. 13  Nato kráľ povedal svojim sluhom: ‚Zviažte mu ruky a nohy a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plakať a škrípať zubami.‘ 14  Lebo je mnoho pozvaných, ale málo vyvolených.“ 15  Potom sa farizeji šli poradiť, ako by ho prichytili v reči.+ 16  Poslali k nemu svojich učeníkov spolu s Herodesovými stúpencami,+ aby sa spýtali: „Učiteľ, vieme, že si pravdovravný a učíš o Bohu pravdu a nesnažíš sa na nikoho zapôsobiť, lebo sa nepozeráš na to, kto má aké postavenie. 17  Povedz nám, čo si myslíš: Je správne platiť cisárovi daň* alebo nie?“ 18  No Ježiš vedel, že majú zlé úmysly, a povedal: „Prečo ma skúšate, pokrytci? 19  Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň.“ Podali mu denár.* 20  Spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ 21  „Cisárov,“ odpovedali. Povedal im: „Splácajte teda cisárove veci cisárovi, ale Božie veci Bohu.“+ 22  Keď to počuli, nevedeli, čo na to povedať, a tak sa otočili a odišli. 23  V ten deň za ním prišli saduceji, ktorí hovoria, že neexistuje vzkriesenie,+ a spýtali sa ho:+ 24  „Učiteľ, Mojžiš povedal: ‚Ak nejaký muž zomrie bezdetný, s jeho manželkou sa má oženiť jeho brat a má mu splodiť potomka.‘+ 25  U nás bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel, a keďže nemal potomka, zanechal manželku svojmu bratovi. 26  To isté sa stalo i s druhým a tretím až po siedmeho. 27  Ako posledná zomrela tá žena. 28  Manželkou ktorého z tých siedmich bude pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“ 29  Ježiš im odpovedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc.+ 30  Pri vzkriesení sa ľudia neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.+ 31  Pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, nečítali ste, že Boh povedal: 32  ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba‘?+ On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“+ 33  Keď to zástupy počuli, žasli nad jeho učením.+ 34  Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa spolu s nimi. 35  Jeden z nich, zbehlý v Zákone, ho chcel vyskúšať, a tak sa ho opýtal: 36  „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najdôležitejšie?“+ 37  On mu povedal: „‚Budeš milovať Jehovu,* svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou* a celou svojou mysľou.‘+ 38  Toto je najdôležitejšie a prvé prikázanie. 39  Druhé je podobné: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.‘+ 40  Na týchto dvoch prikázaniach stojí celý Zákon a Proroci.“+ 41  Keď boli farizeji spolu, Ježiš sa ich spýtal:+ 42  „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ Povedali mu: „Dávidov.“+ 43  Spýtal sa ich: „Ako je potom možné, že Dávid, vedený svätým duchom,+ ho nazýva Pánom, keď hovorí: 44  ‚Jehova* povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy“‘?+ 45  Ak ho teda Dávid nazýva Pánom, ako môže byť Dávidovým synom?“+ 46  Ale nikto mu nedokázal odpovedať ani slovom. A od toho dňa sa ho už viac neodvážili vypytovať.

Poznámky pod čiarou

Al. „tými, ktorí spočívali pri stole“.
Čiže daň z hlavy.