Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

MOO KASE A HEMI KƐ YEMI Ɔ

E Ha We Nɛ Ní Yayahi Nɛ Ya Nɔ ɔ Nɛ Jɔ̃ E Kɔni Mi

E Ha We Nɛ Ní Yayahi Nɛ Ya Nɔ ɔ Nɛ Jɔ̃ E Kɔni Mi

ELIYA nyɛɛ kɛ gu Yordan Dɔgba a mi. E je Horeb Yoku ɔ nɔ nɛ e kɛ e hɛ mi tsɔɔ yiti je. E nyɛɛ otsihi abɔ. Amlɔ nɛ ɔ, e ba su e ma mi ngɛ Israel. E na kaa tsakemihi fuu ba ngɛ e ma a mi. Hiɔmi nɛ nɛ́ be kɛkɛɛ ɔ ha nɛ níhi puɛ, se amlɔ nɛ ɔ, hiɔmi bɔni nɛmi, nɛ níhi tsake. Gbo nyu je sisi, nɛ ngmɔ huli bɔni ngmɔ peemi. Eko ɔ, enɛ ɔ ha nɛ gbalɔ ɔ ná bua jɔmi. Se nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ a he nɛ e ngɛ susue titli. Huɛ bɔmi kpakpa ko be a kɛ Yehowa a kpɛti. Loloolo ɔ, Baal jami pɔhe ngɛ ma a mi, nɛ Eliya ngɛ nítsumihi fuu nɛ e ma tsu. *

Ngɛ Abel Mehola ma a kasa nya a, Eliya na ngmɔ ngua ko nɛ a ngɛ pee. E na na kuhi 24 nɛ a bla mɛ enyɔɔnyɔ kɛ ngɛ hue. Nyumu ko ngɛ na kuuhi enyɔ nɛ kpɛ se ɔ kudɔe. Eliya ngɛ jamɛ a nyumu ɔ hlae. Nyumu ɔ biɛ ji Elisha. Lɛ nɛ Yehowa hla kaa e ba ye Eliya se. Eko ɔ, Eliya suɔ wawɛɛ kaa e maa na nyumu nɛ ɔ, ejakaa be ko ɔ, e susu kaa lɛ nɔ kake too pɛ nɛ e ngɛ Mawu anɔkuale yee.—1 Matsɛmɛ 18:22; 19:14-19.

Anɛ e dɔ Eliya kaa e maa ngɔ e nítsumi ɔmɛ eko kɛ wo nɔ ko dɛ, aloo e dɔ lɛ kaa hwɔɔ se ko ɔ, nɔ kpa ko ma ba ye e se lo? Wa li, nɛ wa be nyɛe maa tsɔɔ hu kaa eko ɔ, e susu jamɛ a ní ɔmɛ a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “nɔmlɔ adesa ji lɛ kaa wɔ nɔuu.” (Yakobo 5:17) Baiblo ɔ de ke: “Eliya je e tade klɔii ɔ ngɛ e he, nɛ e ngɔ wo Elisha.” (1 Matsɛmɛ 19:19) Eko ɔ, a kɛ jijɔ aloo apletsi he womi nɛ pee Eliya tade klɔii ɔ nɛ. Eliya tade klɔii tsɔɔ kaa Yehowa hla lɛ, nɛ e kɛ nítsumi klɛdɛɛ ko wo e dɛ. Tade ɔ nɛ Eliya ngɔ wo Elisha a hɛɛ sisi numi pɔtɛɛ ko. Eliya je e tsui mi nɛ e kplɛɛ fami nɛ Yehowa fã lɛ kaa e ya hla Elisha konɛ e ye e se ɔ nɔ. Eliya ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Mawu mi nɛ e bu lɛ tue.

Eliya ba e he si nɛ e hla Elisha kaa e se yelɔ

Niheyo ɔ hu suɔ wawɛɛ kaa e maa ye bua gbalɔ nɔmoyo ɔ. Elisha ba yi Eliya se amlɔ nɔuu. Mohu ɔ, e ba e he si nɛ e piɛɛ Eliya he kɛ tsu ní. Pee se ɔ, a ba le lɛ kaa “Eliya tsɔlɔ.” (2 Matsɛmɛ 3:11) Hyɛ bɔnɛ Eliya bua maa jɔ ha kaa e na tsɔlɔ ko nɛ maa ye bua lɛ! Eko ɔ, nyumu enyɔ nɛ ɔmɛ ba pee huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti. Atsinyɛ jemi ko be he kaa he wami nɛ a wo a sibi ɔ ha nɛ a nyɛ da ní yayahi nɛ nihi pee ngɛ ma a mi ɔ nya. Nɔ́ nɛ hí pe kulaa ji kaa Matsɛ Ahab yiwutso ní peepee ɔ ya hɛ mi.

Anɛ nɔ ko ye mo sane nɛ dɛ hyɛ lo? Akɛnɛ wa ngɛ je yaya nɛ ɔ mi heje ɔ, nihi pee wa ti nihi fuu nɔ́ yaya hyɛ. Ke o ná huɛ ko nɛ e suɔ Mawu ɔ, e ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o da ní yayahi nɛ nihi peeɔ ɔ a nya. Jehanɛ se hu ɔ, o ma nyɛ maa kase níhi fuu kɛ je hemi kɛ yemi nɛ Eliya je kpo kɛ da ní yayamihi a nya a mi.

“TEE SI NƐ O YA MATSƐ AHAB NGƆ”

Eliya kɛ Elisha bɔ mɔde wawɛɛ kaa a ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi ma mi bimɛ ɔmɛ kɛ Mawu a kpɛti. E ngɛ heii kaa a tsɔse gbali kpahi. Eko ɔ, a to sukuu ko he blɔ nya ha mɛ. Se pee se ɔ, Yehowa ha Eliya nítsumi kpa. Yehowa de lɛ ke: “Tee si nɛ o ya Matsɛ Ahab ngɔ ngɛ Samaria.” (1 Matsɛmɛ 21:18) Mɛni Ahab pee?

Matsɛ ɔ ji hemi kɛ yemi kualɔ momo, nɛ e pee ní yayamihi kulaa pe Israel matsɛmɛ nɛ a sɛ e hlami ɔ. E ngɔ Yezebel, nɛ e ha nɛ Baal jami he si ngɛ ma a mi. Matsɛ ɔ nitsɛ hu kɛ e he wo Baal jami ɔ mi. (1 Matsɛmɛ 16:31-33) Ke a ngɛ Baal jae ɔ, kusumi komɛ nɛ a peeɔ ɔ kɔɔ fɔmi, ajuama bɔmi, kɛ jokuɛwi nɛ a kɛ mɛ sãa afɔle ɔ he. Jehanɛ se hu ɔ, lingmi nɛ ɔ pɛ nɛ Ahab gbo Yehowa nɔ tue. E kpataa we Siria matsɛ yiwutsotsɛ Benhadad hɛ mi kaa bɔnɛ Yehowa fã lɛ kaa e pee ɔ. E ngɛ heii kaa sika nɛ Ahab ma ná heje nɛ e bui Yehowa tue ɔ nɛ. (1 Matsɛmɛ, yi 20) Ahab kɛ Yezebel hɛ kɔ̃ɔ, nɛ a dii helo nya níhi fuu a se, nɛ a yi mi hu wa. Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, a ní peepee ɔ hí kalemi.

Ahab ngɛ matsɛ we ngua ko ngɛ Samaria! E ngɛ matsɛ we ɔ eko hu ngɛ Yezreel. Kɛ je Samaria kɛ ya lejɛ ɔ kɛmi maa pee si tomi 23. Nabot pee wai ngmɔ ko ngɛ Ahab we ɔ kasa nya haa. Ahab hɛ kɔ̃ jamɛ a zugba a. Ahab tsɔ ya tsɛ Nabot kɛ ba e ngɔ nɛ e de Nabot kaa e jua wai ngmɔ ɔ ha lɛ, aloo e ma ha lɛ zugba kpa kɛ to nane mi. Se Nabot de lɛ ke: ‘Yehowa ngmɛ́ blɔ kaa ma ngɔ ye nɛmɛ a gbosi ní ɔ ngɔ ha mo.’ (1 Matsɛmɛ 21:3) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Nabot bui nɔ lo? Anɛ e susuu we níhi a he kɛ yɛ tsitsaa lo? Nihi fuu susu jã. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e kɛ Yehowa Mlaa a tsu ní. Yehowa Mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa Israelbi nɛ a jua a weku gbosi ní kɛ ha nɔ ko konɛ e pee nɔ ɔ nɔ́ kulaa. (3 Mose 25:23-28) Nabot susu kaa e sɛ nɛ e gbo Mawu Mlaa a nɔ tue. E ngɛ hemi kɛ yemi kɛ kã, ejakaa e le kaa Ahab ma nyɛ maa gbe lɛ.

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Ahab susuu we Yehowa Mlaa a he. E je kɛ ho we mi ya kɛ “mi mi la, kɛ aywilɛho,” ejakaa e nine sui nɔ́ nɛ e ngɛ hlae ɔ nɔ. Wa kaneɔ ke: “E ho ya hwɔ si ngɛ e sa nɔ, nɛ e plɛ e hɛ mi ngɔ kpee gbogbo, nɛ e kua ní yemi.” (1 Matsɛmɛ 21:4) Benɛ Yezebel na kaa e huno ɔ mi mi fu ɔ, e to ga oya nɔuu konɛ e ha nɛ e nine nɛ su nɔ́ nɛ e ngɛ hlae ɔ nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ e kpata weku ko nɛ peeɔ dami ní ɔ hɛ mi.

Ke o kane blɔ nɔ nɛ e gu kɛ ha nɛ Ahab nine su zugba nɛ ɔ nɔ ɔ, o maa na kaa e ji yo yiwutsotsɛ nitsɛnitsɛ. Manyɛ Yezebel le kaa Mawu Mlaa a tsɔɔ kaa ja a nu odase yeli enyɔ a nya mi munyu loko a ma nyɛ maa bu nɔ ko fɔ. (5 Mose 19:15) Enɛ ɔ he ɔ, e ngma sɛ womi ngɛ Ahab biɛ mi ya ha ma nimeli nɛ a ngɛ Yezreel ɔ konɛ a ya hla nimli enyɔ nɛ a ye odase kɛ si Nabot kaa e bɔ musu, lɔɔ he ɔ, e sa gbenɔ. E ga tsɔmi ɔ ye manye. “Yaka nimli enyɔ” ye odase kɛ si Nabot, nɛ a fiaa lɛ tɛ nɛ a gbe lɛ. Pi Nabot pɛ nɛ a gbe, a gbe e binyumu ɔmɛ hulɔ! * (1 Matsɛmɛ 21:5-14; 3 Mose 24:16; 2 Matsɛmɛ 9:26) Ahab ha nɛ e yo ɔ kpɔ he blɔ nɛ e ngɛ kaa wekuyi ɔ ngɛ e dɛ, nɛ e ha nɛ a gbe nihi nɛ a pee we yayami ko.

Mo susu bɔnɛ Eliya maa pee e ní ha benɛ Yehowa ha nɛ e le nɔ́ nɛ matsɛ ɔ kɛ manyɛ ɔ pee ɔ he nɛ o hyɛ. Ke yiwutsotsɛmɛ ngɛ nihi nɛ a pee we nɔ́ ko a hɛ mi kpatae ɔ, e ngɛ dɔmi wawɛɛ. (La 73:3-5, 12, 13) Mwɔnɛ ɔ, wa naa ní gbeyegbeyehi nɛ nihi peeɔ. Be komɛ ɔ, nihi nɛ a peeɔ ní yayami nɛ ɔmɛ ji nihi nɛ a deɔ ke a ji Mawu nanemi dali nɛ a he biɛ. Se eko ɔ, munyu nɛ ɔ maa wo wa bua. Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa Yehowa naa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ. Wa be nyɛe maa pee nɔ́ ko kɛ laa lɛ. (Hebribi 4:13) Mɛni e peeɔ ngɛ yiwutso ní peepeehi nɛ e naa a he?

“YE HE NYƐLƆ, PE O NUU MI NƐ Ɔ?”

Yehowa tsɔ Eliya kɛ ho Ahab ngɔ ya. Mawu gba mi kpoo nɛ e de Eliya ke: “O maa na lɛ ngɛ Nabot wai ngmɔ ɔ mi.” (1 Matsɛmɛ 21:18) Benɛ Yezebel de Ahab kaa amlɔ nɛ ɔ wai ngmɔ ɔ peeɔ e nɔ́ ɔ, Ahab te si amlɔ kɛ ho ngmɔ ɔ mi ya. E li kulaa kaa Yehowa ngɛ lɛ hyɛe. Eko ɔ, benɛ e ngɛ ngmɔ ɔ mi nyɛe ɔ, e ngɛ bɔnɛ e ma plɛ kɛ dla ngmɔ ɔ kɛ pee abɔɔ nɛ ngɛ fɛu ngɛ e matsɛ we ɔ kasa nya ha a he susue. Se tlukaa a, Eliya ba hia si ngɛ lejɛ ɔ! Ahab hɛ mi tsake, nɛ e kɛ abofu bi Eliya ke: “Ye he nyɛlɔ, pe o nuu mi nɛ ɔ?”—1 Matsɛmɛ 21:20.

“Ye he nyɛlɔ, pe o nuu mi nɛ ɔ?”

Nɔ́ nɛ Ahab de ɔ tsɔɔ níhi enyɔ nɛ e pee nɛ juɛmi be mi. Kekleekle ɔ, e bi Eliya ke, “Pe o nuu mi nɛ ɔ?” Jamɛ a munyu ɔ nɛ Ahab tu ɔ tsɔɔ kaa e susuu we Yehowa he. Yehowa “nuu” lɛ momo. Yehowa na kaa Ahab kɛ he blɔ nɛ e ngɛ kaa e peeɔ nɔ́ nɛ lɛ nitsɛ e suɔ ɔ tsu we ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ, nɛ e bua jɔ Yezebel yiwutso ga tsɔmi ɔ he. Mawu na kaa Ahab bua jɔ helo nya níhi a he mohu pe nɛ e ma je mɔbɔ nami kpo, nɛ e maa ye dami sane, aloo nɛ e mi mi maa sã lɛ ngɛ nihi a he. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, e tsɛ Eliya ke, “Ye he nyɛlɔ!” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Ahab ná ninyɛ kɛ ha Eliya. Eliya ji Yehowa Mawu huɛ nɛ e ma nyɛ maa ye bua Ahab konɛ e tu hɛ mi kpatami nɛ ma a nya fo.

Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko kɛ je ní yayahi nɛ Ahab pee ɔ mi. E sa nɛ wa kai kaa Yehowa Mawu naa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa peeɔ ɔ. Akɛnɛ e ji Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi heje ɔ, ke wa ngɛ nɔ́ nɛ dɛ pee ɔ, e naa nɛ e suɔ kaa e maa ye bua wɔ nɛ wa tsake wa blɔ ɔ mɛ. E guu adesahi anɔkualetsɛmɛ nɛ a ji e huɛmɛ a nɔ kɛ yeɔ bua wɔ. Kaa bɔnɛ Eliya pee ɔ, jamɛatsɛmɛ ɔmɛ hu ngɔɔ Mawu munyu ɔ kɛ ya haa a nyɛmimɛ adesahi. E sɛ nɛ waa bu Mawu huɛmɛ kaa a ji wa hɛ nyɛli kɔkɔɔkɔ!—La 141:5.

Eliya ha Ahab heto ke: “Ee, i nuu mo.” E le kaa Ahab ji julɔ, kɛ nɔ gbelɔ, nɛ e tsɔ Yehowa Mawu hɛ mi atua. Eliya ná kã loko e nyɛ da nyumu yiwutsotsɛ nɛ ɔ hɛ mi! Eliya de Ahab ke Mawu ma kpata e hɛ mi ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ heje. Yehowa le níhi nɛ ya nɔ ɔ tsuo. E na kaa Ahab weku ɔ yiwutso ní peepee ɔ ngɛ nihi sãe. Enɛ ɔ he ɔ, Eliya de Ahab ke, Mawu ma ‘kpata e hɛ mi,’ nɛ e be hae nɛ e bi ko nɛ ba ye tsɛ ngɛ e se hu. Yezebel hu a ma kpata e hɛ mi.—1 Matsɛmɛ 21:20-26.

Eliya susu kaa ke nihi pee yiwutso ní ɔ, a ma nyɛ maa ye a he. Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu hu susuɔ jã. Baiblo ɔ mi amaniɛ bɔmi nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa Mawu naa nihi tsuo nɛ yaa nɔ ɔ, nɛ e tsuɔ he ní ngɛ be nɛ sa mi. E Munyu ɔ maa nɔ mi kɛ haa wɔ kaa be ko maa ba nɛ Mawu maa po ní yayamihi tsuo a se! (La 37:10, 11) Se eko ɔ, o ma bi ke: ‘Anɛ nihi a tue pɛ nɛ Mawu gblaa lo? Anɛ e naa nɔ mɔbɔ lo?’

“O NA BƆNƐ AHAB BA E HE SI HA MI Ɔ?”

Eko ɔ, Eliya nya kpɛ e he ngɛ bɔnɛ Ahab pee e ní ngɛ Mawu kojomi sɛ gbi ɔ he ha a he. Baiblo ɔ de ke: “Benɛ Ahab nu munyu nɛ ɔmɛ ɔ, e hía e tade ɔmɛ, nɛ e bu kpekpe ya bo. E ha hwɔ, nɛ e kɛ kpekpe ya bo ɔ hwɔɔ si; nɛ ke e ngɛ nyɛe ɔ, e peeɔ kaa nɔ ko nɛ e nini je e nɔ.” (1 Matsɛmɛ 21:27) Anɛ Ahab tsake e tsui lo?

Ke e hí kulaa a, wa ma nyɛ ma de ke e pee tsakemi kpakpahi ngɛ e si himi mi. Ke nɔ ko woɔ e he nɔ, nɛ e peeɔ e he gbɔɔ kaa nɔ ko ji lɛ ɔ, e yee haa jamɛatsɛ ɔ kaa e maa ba e he si, se Ahab lɛɛ e ba e he si. Anɛ lɔɔ tsɔɔ kaa e pia e he niinɛ lo? Ha waa ngɔ nɔ́ nɛ Matsɛ Manase pee ɔ kɛ to nɔ́ nɛ Ahab pee ɔ he nɛ waa hyɛ. Manase ba ye tsɛ ngɛ Ahab gbenɔ se. Manase pee ní yayami nguanguahi pe Ahab. Benɛ Yehowa gbla Manase tue ɔ, Manase ba e he si nɛ e tsɛ Yehowa konɛ e ye bua lɛ. Manase pee ní kpahi hu kɛ piɛɛ he. E tsake e je mi bami, nɛ e ywia amagahi tsuo nɛ e puɛ ɔ. E bɔ mɔde kaa e ma sɔmɔ Yehowa, nɛ e wo nihi he wami konɛ mɛ hu a pee jã. (2 Kronika 33:1-17) Anɛ Ahab hu pee jã lo? Ohoo, e pee we jã.

Anɛ Yehowa na kaa Ahab kɛ e ní peepee tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ e pee ɔ dɔ lɛ lo? Yehowa de Eliya ke: “O na bɔnɛ Ahab ba e he si ha mi ɔ? Akɛnɛ e pee nɔ́ nɛ ɔ heje ɔ, i be hae nɛ haomi ɔ nɛ ba e nɔ ngɛ e wami be mi; e binyumu ɔ yinɔ nɛ ma ngɔ haomi kɛ ba Ahab we ɔ nɔ!” (1 Matsɛmɛ 21:29) Anɛ Yehowa kɛ Ahab yayami ɔ pa lɛ lo? Ohoo. Ja Ahab pia e he kɛ je e tsui mi loko Yehowa maa na lɛ mɔbɔ. (Ezekiel 33:14-16) Se akɛnɛ Ahab pia e he bɔɔ ko heje ɔ, Yehowa hu na lɛ mɔbɔ bɔɔ ko. Ahab be gbenɔ yeyee nɛ maa ba e weku ɔ tsuo nɔ ɔ nae.

Loloolo ɔ, Yehowa to e yi mi kaa e ma kpata Ahab we ɔ hɛ mi. Pee se ɔ, Yehowa kɛ e bɔfo ɔmɛ mɛ kpe nɛ a susu blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ kɛ mlɔɔ Ahab ɔ he. A mlɔɔ lɛ nɛ e ya ta ko nɛ e ya gbo ngɛ ta a nya. E kɛ we kulaa nɛ Yehowa kpata Ahab hɛ mi. Ahab plaa ngɛ ta a mi, nɛ muɔ dɛ kɛ je e pa a mi hluu kɛ ya si e gbo ngɛ e ta zugba lɛ ɔ mi. Baiblo ɔ de hu ke: Benɛ a fɔ ta zugba lɛ ɔ he ɔ, gbehi ya lɔ Ahab muɔ ɔ. Nɔ́ nɛ ɔ nɛ ya nɔ ngɛ ma hɛ mi ɔ ha nɛ nɔ́ nɛ Yehowa de Ahab kɛ gu Eliya nɔ ɔ ba mi. Yehowa de ke: “He nɛ gbe ɔmɛ lɔ Nabot muɔ ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nɔuu a ma lɔ mo hu o muɔ ngɛ.”—1 Matsɛmɛ 21:19; 22:19-22, 34-38.

Ahab gbenɔ ɔ ha nɛ Eliya, kɛ Elisha, kɛ Mawu webi anɔkualetsɛmɛ kpahi ná nɔ mi mami kaa Yehowa hɛ ji kã kɛ hemi kɛ yemi nɛ Nabot je kpo ɔ nɔ. Mawu nɛ yeɔ dami sane ɔ gblaa yayami peeli a tue. E nyɛɔ peeɔ enɛ ɔ amlɔ nɔuu, nɛ e nyɛɔ peeɔ jã pee se hulɔ. E naa nɔ mɔbɔ ke e na kaa e he hia kaa e pee jã. (4 Mose 14:18) Eliya kase nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ kɛ je munyu nɛ ɔ mi, ejakaa e na nɔ́ saminya ngɛ matsɛ yiwutsotsɛ nɛ ɔ dɛ mi! Anɛ nɔ ko ye mo sane ko nɛ dɛ lo? Anɛ o ngɛ blɔ hyɛe konɛ Mawu nɛ tsu sane ɔ he ní lo? Ke jã a, lɛɛ e sa nɛ o kase Eliya hemi kɛ yemi ɔ. E kɛ Elisha, e huɛ anɔkualetsɛ ɔ ya nɔ nɛ a fiɛɛ Mawu sɛ gbi ɔ, nɛ a ha we nɛ ní yayahi nɛ ya nɔ ɔ nɛ jɔ̃ a kɔni mi!

^ kk. 3 Nihi susu kaa Baal lɛ ha nɛ hiɔmi nɛɛ nɛ ngmɔ níhi baa. Yehowa ha nɛ hiɔmi nɛ́ jeha etɛ kɛ fã kɛ tsɔɔ nihi kaa Baal be he wami ko. (1 Matsɛmɛ, yi 18) Hyɛ munyu nɛ ji “Imitate Their Faith” (Moo Kase A Hemi Kɛ Yemi ɔ) nɛ je kpo ngɛ January 1 kɛ April 1, 2008, Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.

^ kk. 13 Eko ɔ, Yezebel ye gbeye kaa Nabot binyumu ɔmɛ a nine maa su wai ngmɔ ɔ nɔ kaa a tsɛ ɔ gbosi ní, enɛ ɔ heje nɛ e gbe mɛ ɔ nɛ.