Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je rozumné veriť v Boha?

Je rozumné veriť v Boha?

Je rozumné veriť v Boha?

UVAŽOVALI ste niekedy o tom, prečo sa všetko od atomárnych častíc po nezmerné galaxie riadi presnými matematickými zákonmi? Premýšľali ste o živých organizmoch, o ich rozmanitosti, zložitosti a úžasnom účelnom usporiadaní? Mnohí pripisujú fungovanie vesmíru a života v ňom nejakej obrovskej kozmickej náhode a evolúcii. Iní za to pripisujú zásluhu inteligentnému Stvoriteľovi. Ktorý názor sa vám zdá rozumnejší?

Pravda je taká, že oba názory musia byť založené na viere. Byť presvedčený o existencii Boha si vyžaduje vieru. Ako sa píše v Biblii, „nikto nikdy nevidel Boha“. (Ján 1:18) Podobne žiaden človek nevidel, ako sa formuje vesmír a vzniká život. Ani nikto nevidel, že sa nejaký organizmus mení na vyššiu formu života, prípadne na iný druh. Fosílie svedčia o tom, že hlavné živočíšne druhy sa objavili náhle a vlastne sa nezmenili. * Preto základná otázka znie: Ktorá viera má pevné základy — viera v evolúciu alebo viera v Stvoriteľa?

Je vaša viera pevne podložená?

Pravá viera je podľa Biblie „zrejmý dôkaz skutočností, hoci ich nevidíme“. (Hebrejom 11:1) V Písme Svätom Starého a Nového Zákona, 1913 – 1926, je toto spojenie preložené ako „presvedčenie o tom, čo nevidíme“. Nepochybne by ste vedeli vymenovať veľa vecí, ktoré nevidíte, a predsa v ne pevne veríte.

Znázornime si to. Mnohí uznávaní historici sú presvedčení, že Alexander Veľký, Július Cézar a Ježiš Kristus skutočne žili. Je rozumné, že tomu veria? Áno, lebo majú autentické historické dôkazy.

Aj vedci veria v neviditeľné skutočnosti, lebo majú „zrejmý dôkaz“ o ich existencii. Napríklad ruského chemika Dmitrija Mendelejeva, žijúceho v 19. storočí, zaujali vzťahy medzi prvkami, základnými stavebnými jednotkami vesmíru. Všimol si, že niektoré veci majú spoločné a dajú sa kategorizovať jednak podľa atómovej hmotnosti, jednak podľa chemických vlastností. Keďže bol presvedčený, že v týchto skupinách je poriadok, načrtol periodickú tabuľku prvkov a vyvodil správny predpoklad, že existuje viacero ďalších prvkov, ktoré boli v tej dobe ešte neznáme.

Archeológovia často vyvodzujú závery o dávnych civilizáciách z predmetov, ktoré ležali tisíce rokov ukryté pod zemou. Predstavte si napríklad, že archeológ odkryje desiatky precízne opracovaných kamenných hranolov, ktoré sú presne tých istých rozmerov a pekne poukladané jeden na druhom. Okrem toho sú usporiadané do geometrického tvaru, ktorý sa bežne v prírode nevyskytuje. K akému záveru dospeje? Povie si, že je to dielo náhody? S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Bude v tom vidieť dôkaz činnosti ľudí v dávnych dobách — a je to rozumný záver.

Nemali by sme použiť rovnakú logiku aj pri účelnom usporiadaní zjavnom v prírode? Tento prístup majú mnohí ľudia, nevynímajúc uznávaných vedcov.

Slepá náhoda alebo účelný projekt?

Pred desiatkami rokov britský matematik, fyzik a astronóm sir James Jeans napísal, že vo svetle vedeckého pokroku „začína vesmír vyzerať skôr ako veľká myšlienka než ako veľký mechanizmus“. Povedal tiež, že „sa zdá, že vesmír naprojektoval dokonalý matematik,“ a vidieť z neho „dôkaz moci, ktorá ho naprojektovala a riadi a ktorá má niečo spoločné s našou mysľou“.

Odkedy sir James Jeans zapísal tieto slová, dospeli k podobnému záveru aj ďalší vedci. „Z celkového usporiadania vesmíru mnohí moderní astronómovia usudzujú, že nesie znaky projektu,“ napísal fyzik Paul Davies. Jeden z najznámejších fyzikov a matematikov všetkých čias, Albert Einstein, sa vyjadril: „To, že dokážeme [prírode] rozumieť, je zázrak.“ Podľa mnohých ľudí k tým zázrakom patrí i samotný život od jeho základných stavebných kameňov po ohromujúce schopnosti ľudského mozgu.

DNA a ľudský mozog

DNA je genetický materiál všetkých organizmov tvorených bunkami a je molekulárnym základom dedičnosti. * Táto zložitá molekula sa niekedy pripodobňuje k projektu alebo k návodu, lebo je plná informácií zakódovaných v chemickej podobe, ktoré sú uložené v molekulárnom prostredí schopnom tento kód rozlúštiť a riadiť sa ním. Koľko informácií je uložených v DNA? Ako uvádza jedno odborné dielo, keby boli základné jednotky DNA, nazývané nukleotidy, vyjadrené písmenami abecedy, „zaplnili by viac než milión strán bežnej knihy“.

Vo väčšine organizmov je DNA vložená do útvarov nazývaných chromozómy, ktoré sú bezpečne uložené v jadre každej bunky. Jadrá majú pritom priemer približne 0,005 milimetra. Len si predstavte: všetky informácie, ktorým vďačíte za svoje obdivuhodné telo, sa nachádzajú v maličkých balíkoch viditeľných iba pod mikroskopom! Ako to dobre vystihol istý vedec, živé organizmy majú „najkompaktnejší systém ukladania a čítania informácií, aký dosiaľ poznáme“. To je čo povedať, keď vezmeme do úvahy pamäť počítačových čipov, DVD nosičov a podobne! A to sme ani zďaleka neodhalili všetky tajomstvá DNA. „Z každého objavu zisťujeme, ako málo toho vieme,“ píše sa v časopise New Scientist. *

Je rozumné pripísať takýto dokonalý projekt a usporiadanie slepej náhode? Keby sa vám dostal do rúk vysoko odborný, miliónstranový manuál, napísaný v úspornom, elegantnom kóde, dospeli by ste k záveru, že sa napísal sám? Čo keby bol taký miniatúrny, že by sa dal čítať iba pod silným mikroskopom? A čo keby obsahoval presné pokyny na výrobu inteligentného zariadenia schopného samoopravy a replikácie, pozostávajúceho z miliárd častí, ktoré sa musia správnym spôsobom pospájať v konkrétnom správnom momente? Nikomu by určite ani len nenapadlo, že táto kniha vznikla sama od seba.

Keď britský filozof Antony Flew, ktorý bol kedysi popredným zástancom ateizmu, zhodnotil súčasné výskumy procesov prebiehajúcich vnútri bunky, vyhlásil: „Takmer neuveriteľná zložitosť javov potrebných na vznik (života) [svedčí o tom], že za tým musela byť inteligencia.“ Tento filozof je presvedčený, že je správne „riadiť sa argumentmi bez ohľadu na to, kam vedú“. V jeho prípade ho argumenty priviedli k úplnej zmene zmýšľania a dnes verí v Boha.

Aj ľudský mozog fascinuje mnohých vedcov. Tento výsledok činnosti DNA bol opísaný ako „najzložitejší objekt vo vesmíre“. Aj ten najnovší superpočítač vyzerá úplne jednoducho v porovnaní s touto takmer 1,5-kilogramovou ružovkasto-sivou hmotou tvorenou neurónmi a ďalšími stavebnými prvkami. Ako sa vyjadril jeden neurovedec, čím viac sa vedci dozvedajú o mozgu a mysli, „tým dokonalejší a tajomnejší sa im zdá“.

Zamyslite sa. Mozog nám umožňuje dýchať, smiať sa, plakať, riešiť hlavolamy, konštruovať počítače, bicyklovať sa, písať básne a hľadieť so zbožnou úctou na nočnú oblohu. Je rozumné a logické pripisovať vznik týchto schopností slepým evolučným silám?

Viera založená na dôkazoch

Je na to, aby sme pochopili samých seba, nutné skúmať nižšie formy života, napríklad opice a iné zvieratá, ako to robia evolucionisti? Alebo by sme sa mali pri hľadaní odpovedí obrátiť na vyšší zdroj, na Boha? Je pravda, že niektoré veci máme so zvieratami spoločné. Musíme napríklad jesť, piť, spať a sme schopní rozmnožovať sa. No i tak sme v mnohých ohľadoch jedineční. Logicky môžeme usúdiť, že naše výnimočné ľudské črty pochádzajú od Bytosti, ktorá je v porovnaní s nami vyššia, od Boha. To potvrdzuje aj Biblia, keď výstižne hovorí, že v morálnom a duchovnom ohľade Boh vytvoril ľudstvo „na svoj obraz“. (1. Mojžišova 1:27) Skúste pouvažovať o Božích vlastnostiach opísaných napríklad v 5. Mojžišovej 32:4, v Jakubovi 3:17, 18 a v 1. Jána 4:7, 8.

Boh nám dal „rozumovú schopnosť“, aby sme skúmali svet okolo nás a našli odpovede na svoje otázky. (1. Jána 5:20) V tejto súvislosti fyzik a laureát Nobelovej ceny William D. Phillips napísal: „Keď uvažujem o usporiadaní, pochopiteľnosti a kráse vesmíru, vedie ma to k záveru, že to, čo vidím, je dielom vyššej inteligencie. Moje vedecké poznatky o vzájomnej prepojenosti, ako aj úžasná jednoduchosť fyziky posilňujú moju vieru v Boha.“

Asi pred dvetisíc rokmi istý vnímavý pozorovateľ prírody zaznamenal: „[Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo.“ ​(Rimanom 1:20) Tento pisateľ, kresťanský apoštol Pavol, bol veľmi inteligentný a získal vysoké vzdelanie v mojžišovskom Zákone. Keďže jeho viera bola založená na dôkazoch, Boh bol preňho skutočný. Jeho vycibrený zmysel pre spravodlivosť ho zároveň viedol k tomu, aby pripisoval zásluhu za stvoriteľské diela tomu, komu patrí — Bohu.

Úprimne si prajeme, aby ste aj vy videli, že veriť v Boha vôbec nie je nerozumné. Kiež by ste aj vy podobne ako Pavol robili viac, než len verili, že Boh existuje. Kiež by ste tak ako milióny ďalších ľudí spoznali, že Jehova Boh je duchovná osoba s cennými vlastnosťami, ktoré pôsobia na ľudské srdce a približujú nás k nemu. (Žalm 83:18; Ján 6:44; Jakub 4:8)

[Poznámky pod čiarou]

^ 3. ods. Pozri článok „Je evolúcia dokázaná?“Prebuďte sa! zo septembra 2006.

^ 14. ods. DNA je skratka pre kyselinu deoxyribonukleovú.

^ 15. ods. Keď Charles Darwin formuloval svoje názory o evolúcii, nemal žiadnu predstavu o tom, aká zložitá je živá bunka.

[Rámček na strane 24]

NEVERÍTE V BOHA PRE ZLO KONANÉ V MENE NÁBOŽENSTVA?

Mnohí ľudia neveria v Stvoriteľa pre všeobecne známe zneužívanie moci a korupciu, ktorá poškvrnila dejiny mnohých náboženstiev. Je to rozumný dôvod? Nie. Roy Abraham Varghese v úvode ku knihe Antonyho Flewa There Is a God (Boh existuje) napísal: „Excesy a ukrutnosti organizovaného náboženstva vôbec nespochybňujú existenciu Boha, rovnako ako hrozba šírenia jadrových zbraní nespochybňuje platnosť rovnice E=mc2.“ *

[Poznámka pod čiarou]

^ 31. ods. Energia sa rovná hmotnosti násobenej druhou mocninou rýchlosti svetla.

[Obrázky na strane 23]

Ak usporiadanie dávnych stavieb pripisujeme ľuďom, komu pripíšeme usporiadanie v prírode?

[Obrázok na strane 23]

Albert Einstein

[Obrázky na stranách 24, 25]

DNA je ako kniha mikroskopických rozmerov, ktorá obsahuje presné pokyny umožňujúce život inteligentných tvorov

[Obrázky na strane 25]

Ľudský mozog bol opísaný ako „najzložitejší objekt vo vesmíre“

[Prameň ilustrácie na strane 22]

© The Print Collector/age fotostock